Často sa smeje, nemá problém pobaviť sa aj na vlastný účet. Herečka Jana Kovalčiková sa vlani vo februári stala členkou Činohry Slovenského národného divadla, známa je z televíznych seriálov a najnovšie založila vlastnú produkčnú spoločnosť Ony production. Tým sa však výpočet aktivít členky rebríčka 30 pod 30 za rok 2021 rozhodne nekončí.
Keď sme spolu telefonovali, že budete v rebríčku 30 pod 30, tešili ste sa, lebo len nedávno ste manželovi hovorili, že váš sen je byť na titulke Forbes… Nakoľko sa zaujímate o dianie v biznise?
To som sa ozaj potešila. V rámci možností sa o biznis zaujímam a teraz som do tejto oblasti dokonca aj vstúpila. S mojou hereckou kolegyňou Lenkou Libjakovou rozbiehame vlastnú produkčnú spoločnosť. Sme takí nováčikovia, založili sme ju len v marci a inšpirovali sme sa aj produkčnou firmou Reese Witherspoon. Budeme sa snažiť, aby v hlavných úlohách našich projektov boli ženy. Pripravujeme už aj prvú minisériu, ktorá by sa mala nakrúcať budúci rok v lete.
O aký projekt ide?
My sme si povedali, že najlepšie sa naučíme tak, že do toho skočíme rovnými nohami. Je to taký vysnívaný, čisto ženský projekt. Chceme sa teda venovať najmä ženským témam, ktoré nás trápia, ale nebudeme pri nich nejako prehnane feminizovať. Radi by sme točili seriály či filmy, ktoré budú vyzerať inak, modernejšie a európskejšie. Prvá miniséria by mala byť štvordielna, bude mať aj nejaké politické pozadie, bude sa týkať práv žien pri interrupciách. Momentálne sme vo fáze zháňania peňazí.
Janka Kovalčiková a Anka Jakab Rakovská v seriáli Kavej internetovej televízie Mall.tv hrajú dve východniarky, ktoré si prišli plniť sny do Bratislavy. Foto: Mall.tv
Plánujete sa sústreďovať najmä na online priestor?
Mne by sa páčila spolupráca povedzme s HBO, ašpirujeme na najvyššie ciele, ale celé je to v procese. V prvom rade však seriál musíme natočiť a potom uvidíme.
Koľko peňazí na rozbeh potrebujete?
Samozrejme, čím viac, tým lepšie. (usmieva sa) Ešte nechcem veľa prezrádzať, ale napríklad máme jasno v tom, že nás zrejme obíde podpora rôznych fondov, lebo sme len na začiatku a nemáme nič za sebou. Preto sa sústreďujeme na privátnych investorov, snažíme sa ich presvedčiť, že tento projekt sa oplatí podporiť. Určite, boli aj obavy, či peniaze zoženieme, ale stále silnejšie verím, že sa to podarí. Mám v živote veľké šťastie, že som obklopená šikovnými ľuďmi.
Odkedy ste nosili v hlave plány, že by vás lákala vlastná produkčná spoločnosť?
Asi rok pred pandémiou. Nemala som však na to čas, aj sa mi to zdalo málo reálne, ani som si až tak neverila. No prišiel covid, sedeli sme doma a ja som si povedala: prečo to neskúsiť? V našej Ony production máme pripravený už aj druhý seriál, no chceme ísť postupnými krokmi.
„Veľmi rada skúšam nové veci, vystupujem z komfortnej zóny a testujem, kde sú moje možnosti. Vymyslím si projekt a usilujem sa, aby sa aj zrealizoval,“ hovorí herečka Janka Kovalčiková. Foto: Ondřej Pýcha
Tri vášne
Nejaké skúsenosti s podnikaním už máte. Na východe Slovenska, odkiaľ pochádzate, ste založili ajurvédske centrum. Ako sa mu darí?
Otvárali sme asi trištvrte roka pred koronou a tá všetko mení. Takže napríklad so zamestnancami z Indie sme sa museli rozlúčiť, ale fungujeme ďalej. DevaAyurvedu, ako sa centrum volá, máme spoločne s maminou a najmä ona sa stará o jeho chod. Začínali sme v Košiciach, ale potom sme našli výhodné priestory v Prešove, tak sme otvorili pobočku aj tam.
A pre nás nečakane mala ajurvéda väčší ohlas v Prešove, kde dovtedy nič také nebolo. Celkovo sa nám s týmto naším dieťaťom darilo dobre. Mali sme plány, že budeme organizovať aj pobyty v Indii či na Srí Lanke. Ale teraz v koronadobe? Uvidíme, čo bude po uvoľnení opatrení.
Ako ste sa k ajurvéde dostali?
Pred rokmi sme boli s maminou v Indii, kde sme absolvovali očistný pobyt, ktorý nám veľmi pomohol. Ale nespomeniem si, kedy presne prišiel nejaký impulz. Verím ajurvédskej medicíne, vari šesť rokov cvičím jogu a je to aj taký odklon od hereckého stereotypu.
Viete, ja mám vlastne tri vášne: divadlo, fitnescentrum a wellness. A aj vlastný wellness by ma lákal… (usmeje sa) Veľmi rada skúšam nové veci, vystupujem z komfortnej zóny a testujem, kde sú moje možnosti. Vymyslím si projekt a usilujem sa, aby sa aj zrealizoval. Tak to bolo aj s ajurvédskym centrom.
Online svet a kultúra
Vráťme sa ešte k online svetu. Aký vzťah máte k sociálnym sieťam?
Vlažný. Ale už si ich začínam všímať, lebo je to nevyhnutnosť. Nerada však robím nejaké exkurzie do svojho súkromia, príde mi prirodzené, aby som si ho chránila.
V súčasnosti však herec celkovo musí myslieť na to, aký veľký potenciál prinášajú online platformy, nie?
Určite. Možno budem krutá, ale neviem, akú dlhú budúcnosť majú televízie v súčasnej podobe. Práve nedávno som viedla debatu, čo tam asi tak budú púšťať z archívu o dvadsať rokov. Nerobia sa nadčasové programy, trendom sú zábavné relácie či reality šou… Neviem.
Zoberte si však Netflix, HBO či Apple TV, ktoré už fungujú ako streamovacie služby a pochovávajú klasické televízie. Pokiaľ viem, tak má na Slovensku vzniknúť viacero ďalších nových online projektov a aj mne je jasné, že online je budúcnosť.
Vystupujete v úspešnom internetovom seriáli Kavej a pravidelne pripravujete vlastný podcast Mimóza. Ako ste uvažovali pri jeho vzniku? Že sa len otestujete v niečom novom?
Išlo o určitú zhodu náhod. Som pozitívny človek a počúvať v dnešnej dobe správy je pre mňa číra katastrofa. Pustíte si ich ráno v aute cestou do práce a negatívne vás rozladia na nový deň. Napadlo mi, že by bolo fajn vymyslieť nejaký podcast, kde sa bude hovoriť o pozitívnych správach zo sveta, aj tých banálnych, a trochu sa o nich aj zažartuje.
S Jánom Kožuchom v hre Kráľ Lear (príbeh sveta) v Slovenskom komornom divadle Martin. Foto: archív Slovenského komorného divadla Martin
Spomenula som to kamarátke Lenke Libjakovej, tá oslovila jedného novinára v denníku SME a on nám vraví, že neuveríte, ale presne taký formát hľadáme už pol roka. Ani sme sa nenazdali a o dva týždne sme nahrávali prvý podcast.
Tieto projekty vám však aj ekonomicky pomáhali počas pandémie, nie?
Som šťastný človek, lebo som v divadle zamestnaná na trvalý pracovný pomer, takže finančne som nejako nestrádala. Navyše na Markíze pravidelne točím seriál Oteckovia, ktorý sa počas covidu prerušil tuším len na tri mesiace. Samozrejme, ušlo mi veľa peňazí na iných projektoch.
Ale, chvalabohu, počas lockdownu som nemusela počítať každé euro, skôr som potrebovala vyplniť čas, aby som nezakrpatela a nejako sa rozvíjala.
Kde ste prišli o veľké peniaze?
(smeje sa) Myslím, že veľké čísla pre Forbes a moje veľké čísla sú celkom iné disciplíny. Ale napríklad zvykla som hosťovať v iných divadlách, mať zájazdové predstavenia, čo bolo 10 až 12 honorárov za mesiac, o ktoré som prišla.
Znižovali sa pre koronakrízu hercom honoráre?
Nie, v televízii máme podmienky zmluvne stanovené. Boli síce nejaké šumy, ale nič také sa nestalo.
Diárová investorka
Ako pristupujete k financiám?
Zlepšujem sa a celkovo sa zlepšuje aj moja finančná gramotnosť. Zatiaľ však nie som investičný typ, ale už sa k tomu schyľuje. Vlastne, vidíte, už investujem do produkčnej spoločnosti.
Som však celkom iný typ, ako je manžel, ktorý má všetko v exceloch a tabuľkách. Až sa za to hanbím, ale ja si nič neukladám do mobilu ani do tabuliek a dodnes fungujem na klasickom papierovom diári.
Vaším manželom je Adam Graňák, ktorý vedie halu pre extrémne športy Hangair v bratislavských Vajnoroch, kde je investorom jeho brat Dominik, hokejový vicemajster sveta z roku 2012. Zapájate sa nejako do tohto projektu?
Samozrejme, zaujímam sa, ale k adrenalínovým športom nemám nejaký vzťah. Skôr na sebe sledujem, že čím som staršia, stále viac sa obávam. (usmeje sa) Akurát som si hovorila, že by som sa tam mala prihlásiť aspoň na hodiny gymnastiky.
Pred covidom mali chalani celý projekt už veľmi dobre rozbehnutý. Ale bojujú, vymýšľajú nové veci, hoci určite by bolo jednoduchšie to, povedzme, na čas zatvoriť a prenajať budovu na sklady.
Do SND vás oficiálne prijali vlani vo februári. Bola to pre vás nejaká profesijná méta?
Nikdy som to tak nemala. Som vyštudovaná divadelná herečka, divadlu som sa chcela venovať a už počas školy som v SND hosťovala. Dva roky som potom strávila v nitrianskom divadle, štyri či päť sezón som pôsobila v Martine a v jeden moment mi skrátka zavolali z SND, či by som mala záujem. A takáto ponuka sa neodmieta.
Celý rozhovor s Janou Kovalčikovou nájdete v májovom čísle magazínu Forbes. Objednať si ho môžete TU. Poštovné je na nás.
