Ak existuje na svete človek, ktorý má schopnosť vyvolať vo verejnosti pocity optimizmu, je to
práve Jane Goodall. Svetoznáma britská biologička si vďaka svojim prelomovým výskumom správania šimpanzov získala rešpekt a obdiv naprieč všetkými bublinami rozdelenej spoločnosti. Aj vďaka tomu s ľahkosťou a prirodzene šíri povedomie o ochrane životného prostredia.
Na jar tohto roku sa s prejavom nazvaným „Dôvody pre nádej“ predstavila aj v Bratislave na festivale Starmus, ktorý spája vedu, umenie a hudbu, a preto ju vo výnimočnom rozhovore vyspovedala dvojica zložená z ostrieľaného hudobného publicistu Steva Baltina (Rolling Stones, Billboard, L. A. Times) a multižánrovej hudobníčky Sage Bav.
„Robil som rozhovory s najväčšími svetovými celebritami – od hollywoodskych hviezd, ako sú Tom Cruise či Scartlett Johansson , cez hudobné legendy ako Mick Jagger, Aretha Franklin a Stevie Wonder až po držiteľku Nobelovej ceny za mier Malalu Yousafzai . Ťažko by som však z nich vybral niekoho, kto mal na svet väčší vplyv ako Goodall,“ zhodnotil Baltin.
Ja skutočne verím, že som na túto planétu prišla s určitým poslaním. Kedysi ním bolo prebudenie záujmu ľudí o stav životného prostredia a vlastne stále aj je. Okrem toho však ako svoje poslanie teraz vnímam i to, že dávam ľuďom nádej, lebo ak ľudia nemajú nádej, načo by sa namáhali? V tom prípade by sme boli odsúdení na zánik.
Ako sa dá vyvolať pocit nádeje?
Beznádejné pocity sú často spojené s tým, že problémov vo svete je obrovské množstvo a že ja ako jednotlivec s tým nemôžem nič spraviť. Častou odpoveďou na tento pocit je fráza „mysli globálne, konaj lokálne“, no podľa mňa to nie je správne nastavenie. Práveže by sme mali myslieť lokálne. Hovorím ľuďom, aby premýšľali najmä o tom, na čo majú dosah v rámci svojej komunity.
Nikto nedokáže vyriešiť všetky problémy sveta, ale určite existuje niečo, čo viete zmeniť vy sami, prípadne s pomocou niekoľkých priateľov. Možno to bude len brigáda, na ktorej vyzbierate smeti, charitatívna zbierka, dobrovoľníctvo v útulku pre zvieratá alebo niečo podobné, no zrazu získate pocit, že v skutočnosti niečo zmeniť môžete. Ak k tomu prizvete priateľov, zistíte, že tá zmena je väčšia a že v priestore, kde žije vaša komunita, naozaj nastala zmena. Až potom začnite premýšľať o tom, že ľudia ako vy žijú a pôsobia na celom svete a že sa niečo môže zmeniť aj globálne.
Čo dáva nádej vám?
Napríklad mladí ľudia. Roots & Shoots (vzdelávací program, ktorý podnecuje záujem mladých ľudí o problémy svojho okolia a funguje pod záštitou Inštitútu Jane Goodall, pozn. red.) pôsobí už v sedemdesiatich krajinách a pokrýva všetky vekové kategórie od predškolákov po študentov univerzít. Nádej mi však dáva aj to, že pre dobro vieme využívať náš intelekt. Prichádzame na spôsoby, ako pracovať s obnoviteľnými zdrojmi energií a ako žiť vo väčšej harmónii s prírodou. Začíname viac premýšľať aj o našich vlastných environmentálnych stopách; uvedomujeme si, že naša zmena správania má vplyv na okolie a že ak sa pridajú milióny, tá zmena bude obrovská.
Upokojuje ma aj odolnosť prírody – keď miestam, ktoré sme zničili, dáme druhú šancu a príroda sa vráti. Exituje toľko príkladov živočíšnych druhov, ktoré boli na pokraji vyhynutia, no smutný osud zvrátili. Predpokladá sa, že populácia kondora veľkozubého sa znížila na číslo dvanásť jedincov a teraz ich je vďaka chovu v zajatí a opätovnému vypúšťaniu do prírody viac ako dvesto. Ako posledný pilier mojej nádeje spomeniem nezlomného ducha ľudí. Vždy sa nájde niekto, kto sa pustí do riešenia zdanlivo nemožného, nevzdá sa a napokon nájde spôsob. Niekedy sú to veľké politické zmeny, aké dosiahli Nelson Mandela alebo Martin Luther King, inokedy je to o prekonávaní vlastného sociálneho znevýhodnenia, čo sú tiež veľmi silné a inšpiratívne príbehy.
Výskum šimpanzov. Jane Goodall pri práci v roku 1974, spoločne so svojim exmanželom Hugom van Lawickom.
Kto inšpiroval svojím nezlomným duchom vás?
Keď som bola mladá, neuveriteľne ma inšpirovala moja babička tým, ako sa vyrovnala so životnými nástrahami. Inšpiráciou pre mňa bol aj môj strýko, ktorý ošetroval zranených v Londýne počas nemeckého bombardovania v druhej svetovej vojne a pracoval celé noci, dlhé dni po sebe. V poslednom čase ma veľmi inšpiroval Muhammad Yunus (bangladéšsky bankár a držiteľ Nobelovej ceny za mier, ktorý vymyslel koncept mikropôžičiek pre drobných chudobných podnikateľov, pozn. red.).
Ale tých inšpirácií je oveľa viac. Často sú to mladí ľudia z Roots & Shoots alebo z iných mládežníckych skupín. Poznám africké deti, ktoré sa narodili v úplnej chudobe a ktoré sa vďaka tvrdej práci a odhodlaniu učiť sa dostali v spoločnosti na oveľa vyššiu pozíciu, než si ktokoľvek myslel, že by kedy mohli. Skvelé je, že všetci máme nezdolného ducha, no väčšina ľudí sa bojí na to čo i len pomyslieť, bojí sa konať, bojí sa vyjsť zo svojej ulity.
Je pekné, že vás inšpiruje vlastná rodina a mladí ľudia.
Áno, ale inšpiruje ma aj veľa zvierat – tie dokážu byť nesmierne inšpiratívne tým, čo dokážu prekonať.
Prečo ste sa zapojili do konferencie Starmus?
V podstate na tieto konferencie chodím preto, aby som sa pokúsila inšpirovať iných, je to pre mňa ďalšia platforma, cez ktorú možno oslovím ľudí, na ktorých by som inak nemala dosah. Či sa na ne teším? Ani nie, hoci je fajn, že tam niekedy stretnem priateľov. Ale ako vravím, je to spôsob na oslovenie nového publika.
Konferencia Starmus prepája vedu a umenie. Vnímate hudbu ako nástroj, ktorý nás znovu spája s prírodným svetom?
Na takýchto akciách býva často hudba, ktorá sa mi nepáči. Napríklad nedávno v Ríme to bolo také, že… (zakryje si uši) Vystupovala som tesne pred koncertom Snoop Dogga a ten hluk ma takmer zabil. (zasmeje sa) Inak so Snoop Doggom som sa na jednom pódiu ocitla aj v Los Angeles a tam šiel z publika taký závan m[arihuany, že sme z toho asi boli trochu mimo. Ale späť k hudbe – milujem klasickú muziku, ale aj country či hudbu Bena Harpera. Rada by som sa s ním stretla, keď budem zase v Kalifornii, zatiaľ mi to nevyšlo. Bez ohľadu na môj vkus, pravdou je, že keď hocijakí svetoznámi hudobníci hovoria o životnom prostredí, dokážu osloviť ľudí, ktorých by som ja nedokázala, takže aj na Starmus možno prišli nejakí ľudia kvôli koncertu, no vypočuli si aj mňa. A funguje to, viem, pretože mi to následne potvrdzujú samotní ľudia.
Dokážu vás inšpirovať aj hudobníci?
Veľa ich nepoznám, nechodím na koncerty, nemám na to čas. Dave Matthews je jeden z mála, ktorého poznám naozaj dobre a ktorý ma inšpiruje, pretože sa venuje ochrane prírody a životného prostredia. Je to môj dobrý priateľ.
V Bratislave. V máji sa Jane Goodall predstavil aj na podujatí Starmus v Bratislave. Na pódiu v spoločnosti CEO spoločnosti Eset Richarda Marka (vľavo) a astronauta Chrisa Hadfielda.
Ľuďom rozprávate nielen o životnom prostredí a klimatických zmenách, ale napríklad aj o problematickom chove zvierat. Ako s ľuďmi v rozhovoroch nadhodíte tému vegánstva?
Nikdy nikomu nenavrhujem, aby sa stal vegánom či vegetariánom, ale rada ľuďom hovorím, prečo som sa na túto cestu vydala ja. Hoci, musím sa hneď priznať, že čo sa týka vegánstva, nie je to u mňa na sto percent. V niektorých krajinách je veľmi ťažké zaobstarať si čisto vegánsku stravu. Mňa jedlo veľmi nezaujíma, no potrebujem živiny, aby som si udržala silu.
Prečo ste sa teda rozhodli byť vegánkou?
Čítala som článok o veľkochovoch, predtým som o tom viac nevedela, no po prečítaní toho článku som si pri pohľade na mäso na tanieri povedala: to symbolizuje strach, bolesť, smrť. To jedlo som už nedojedla a odvtedy som mäso nemala. O tomto hovorím aj ľuďom a ak ich téma zaujme, môžem pokračovať v rozprávaní a hovoriť o negatívnych vplyvoch konzumácie mäsa na životné prostredie.
Keď argumentujú, že v mäse sa nachádza veľa vitamínov a minerálov, odpovedám, že existujú výživové doplnky, takže viete získať všetko, čo potrebujete pre zdravú výživu, aj z iných zdrojov. To viem od svojho syna, ktorý mi stále posiela e-maily so zoznamom všetkých vitamínov a minerálov, ktoré potrebujem mať v strave. Moja neter mi zase hovorí, že mám toľko tabletiek, že už vlastne nepotrebujem jesť nič iné. (smeje sa)
Svetoznámou ste sa stali vďaka skúmaniu správania šimpanzov. Aké oblasti správania zvierat by ste chceli preskúmať dnes?
Šimpanzy otvorili dvere k poznaniu, že ako ľudia nie sme jedineční, že sme súčasťou živočíšnej ríše. Takže čo skúmať dnes? Prakticky hocičo. Teraz sú dvere otvorené a veda akceptuje, že zvieratá majú zmysly a emócie, ktoré sa už napríklad skúmajú aj u hmyzu. Dnes si môžete spraviť doktorát z emócií u potkanov, veľa vieme o inteligencii chobotníc… Študentom hovorím, že žijeme najvzrušujúcejšie časy pre štúdium správania zvierat.
Aké posolstvo by ste rada ľuďom odovzdali?
Že každý deň, ktorý žijete, máte nejaký vplyv na planétu a je na vašom rozhodnutí, aký vplyv to bude. Samozrejme, neplatí to, ak ste v hlbokej chudobe, pretože v tom prípade musíte jednoducho urobiť všetko, čo je potrebné, aby ste prežili. Preto vždy hovorím, že okrem zmeny klímy, straty biodiverzity, priemyselných veľkochovov a nadmernej spotreby je dôležitou témou, ktorú treba vyriešiť, aj chudoba.
