Japonskí investori v apríli predali najväčšie množstvo nemeckých štátnych dlhopisov za posledných desať rokov.
Využili na to zotavenie ceny po marcovom výpredaji, ktorý bol reakciou na oznámenie vlády v Berlíne začať masívne zbrojiť. To viedlo medzi investormi k obavám z vplyvu na zdravie štátnych financií v Nemecku, uviedla dnes agentúra Bloomberg.
Čistý výťažok z predaja dlhopisov nemeckej vlády za apríl v Japonsku dosiahol 1,48 bilióna jenov (necelých 9 miliárd eur). To je najviac od roku 2014, ukázali dnes najnovšie údaje o platobnej bilancii, ktoré zverejnilo japonské ministerstvo financií. Zároveň to bol najväčší objem z 12 trhov so štátnymi dlhopismi, ktoré ministerstvo sleduje. Patria tam dlhové cenné papiere vydané vládami, ich agentúrami a miestnymi úradmi.
Ceny nemeckých štátnych dlhopisov začiatkom marca prudko klesli, keď vláda v Berlíne oznámila plány na uvoľnenie stoviek miliárd eur na investície do obrany a infraštruktúry. Výnos desaťročných dlhopisov nemeckej vlády tak o niekoľko dní vzrástol o 50 bázických bodov, keďže investori očakávajú, že Berlín v najbližších rokoch vydá ďalšie dlhopisy na financovanie zvýšených výdavkov.
V apríli sa však situácia obrátila, keď americký prezident Donald Trump oznámil vysoké clá na väčšinu obchodných partnerov, vrátane Európskej únie. Investori na to zareagovali presunom peňazí do bezpečnejších aktív.
Neistota okolo politiky americkej vlády spôsobila, že investori začali mať pochybnosti, či sú americké aktíva naozaj také bezpečné, ako sa domnievali. Ako alternatívu pre svoje investície si preto namiesto dlhopisov americkej vlády zvolili dlhopisy vlády nemeckej. To prispelo k zotaveniu ich ceny po marcovom prepade.
„Výnosy na začiatku marca vzrástli tak prudko, že sa mnoho japonských investorov nemohlo z nemeckých dlhopisov dostať,“ povedal portfólio manažér spoločnosti Fivestar Asset Management v Tokiu Hideo Šimomura. Podľa neho investori uvažovali tak, že sa nemeckých štátnych dlhopisov zbavia hneď, ako začnú výnosy klesať a za predpokladu, že Nemecko bude naďalej presadzovať zmenu svojej fiškálnej politiky.
Výnosy sa pohybujú opačne k cene. Ak sa teda cena dlhopisu znižuje, pretože investori sa ich zbavujú, výnos týchto cenných papierov sa zvyšuje.
Výnos dlhopisu nemeckej vlády so splatnosťou desať rokov sa dnes popoludní pohyboval okolo 2,55 percenta, zatiaľ čo ešte pred piatimi rokmi bol záporný. To znamená, že dôvera v tieto cenné papiere bola oveľa vyššia – investori nielenže nedostali žiadny úrok, ale ešte boli ochotní zaplatiť za to, že držia také kvalitné cenné papiere.
Tak vysoko ako dnes bol výnos desaťročného dlhopisu nemeckej vlády naposledy v roku 2011, keď doznievala globálna finančná kríza. Vtedy prekročil tri percentá.
Dáta japonského ministerstva financií tiež ukazujú, že japonskí investori v apríli predali americké štátne dlhopisy v hodnote 1,1 bilióna jenov (takmer 6,7 miliardy eur). Desaťročný dlhopis americkej vlády mal dnes popoludní výnos okolo 2,50 percenta.
Japonskí investori zároveň v apríli prikúpili dlhopisy francúzskej vlády za 336 miliárd jenov (vyše 2 miliardy eur), čo bolo najviac zo sledovaných krajín. Nakúpili tiež európske akcie v rekordnom objeme jedného bilióna jenov (vyš 6 miliárd eur), ukazujú údaje, ktoré siahajú do roku 2009.
Vzhľadom na to, že najbohatšie ekonomiky sveta zverejňujú plány na masívne výdavky a pôžičky, globálni investori sa presúvajú k menej kvalitným dlhopisom, ktorých vyhliadky sa ale postupne zlepšujú. Patria medzi ne napríklad aj dlhopisy vlád Talianska či Grécka, ktoré obmedzujú deficity.
Rozdiel vo výnosoch medzi nemeckými a talianskymi štátnymi dlhopismi sa zmenšil asi na 90 bázických bodov, čo je najmenej od roku 2021.
Japonské štátne dlhopisy medzitým od polovice apríla do veľkej miery zaostávajú za konkurenčnými cennými papiermi pre slabý dopyt po dlhodobom dlhu. Japonská centrálna banka obmedzuje nákupy dlhopisov s tým, ako sa v Japonsku zvyšuje inflácia, ale tradiční kupujúci, ako sú japonské životné poisťovne, nezvládajú vzniknutú medzeru zaplniť.
