Sociálne médiá sú v spoločnosti čoraz populárnejšie. Deti a tínedžeri, ktorí sa narodili po roku 2000, nepoznajú svet, v ktorom absentuje internet, Instagram, Youtube, Facebook alebo Snapchat. Zmenili sa tiež ich vzory – kým niekedy ich rovesníci vzhliadali k spevákom či modelkám, ktoré poznali z televíznych obrazoviek, dnes pozornosť upriamujú na online influencerov.
So psychologičkou Jarmilou Tomkovou z občianskeho združenia ViaSua sme sa rozprávali o tom, ako fenomén influencerov ovplyvňuje psychický vývin detí a tínedžerov, čím si získavajú ich pozornosť a ako zasahujú do ich každodenného života.
Kompletný rebríček top influencerov 2020 nájdete tu.
Súčasťou bežného dňa detí a tínedžerov z generácie Z sú technológie a najmä sociálne médiá, ako sú Instagram alebo YouTube. Čo ich na týchto platformách najviac priťahuje?
Narodili sa síce do digitálneho veku a iný nezažili, no stále sú to deti a dospievajúci s potrebami typickými pre toto vývinové obdobie. Dobou sa ale zmenili spôsoby, akými ich napĺňajú, pribudli digitálne technológie a sociálne médiá. Ich identita sa v dospievaní ešte len vyvíja, spoznávajú, kým sú a kým by chceli byť. V tomto procese sú si neistí, majú nižšiu a nestabilnú sebaúctu, najmä dievčatá. Preto hľadajú sebapotvrdenie, modely a vzory, porovnávajú sa s rovesníkmi.
Jarmila Tomková. Foto: archív J. Tomkovej
Túžia po uznaní, prijatí od partie, po popularite a statuse. Kedysi sebapotvrdzovanie mohli získať len tvárou tvár, teraz i cez sociálne médiá prezentovaním svojho želaného „self“ a kontrolovaním reakcií okolia. Logicky po tých možnostiach siahajú, lebo sú zdanlivo bezpečnejšie a výhodnejšie. Fotky môžu predsa retušovať, ukázať len to zaujímavé zo seba, vyhnúť sa spontánnym „trapasom“. Ako to už v puberte býva, deti sú citlivé a kritické na seba a na feedbacky, i tie elektronické.
Ako takéto sledovanie spätnej väzby ovplyvňuje ich psychický vývin?
Ide o dvojsečnú zbraň. Selektívna sebaprezentácia umožní vyjadriť to, čo si na sebe cenia, avšak robia to i ostatní, takže Instagram sa stáva výkladom retušovanej vizáže a nerealistických životov, v porovnaním s ktorými sa človek cíti nedostatočným, čo aktuálne dokazujú tiež výskumy. Ide najmä o vplyv málo interaktívnych platforiem, založených na fotografiách, ako Instagram. Ten zvyšuje pocit osamelosti, depresívnosti, úzkosti, negatívnej telesnej schémy a strachu z vynechania.
Spoluzakladateľka e-shopu eyerim: Dnes sa už každý nazve influencerom. A potom pýta produkty zadarmo
Sú prípady, keď sa mladí stanú závislí od robenia a zdieľania retušovaných selfie, a to môže vyústiť do selfie dysmorfofóbie. Vtedy rozpor so svojou reálnou vizážou vedie človeka k plastickým operáciám, aby realita zodpovedala viac tej retušovanej verzii. Týmito rizikami sú viac ohrození psychicky zraniteľnejší, depresívnejší jedinci a ľudia v kríze.
A práve Instagram či YouTube majú vďaka smartfónom poruke doslova nonstop. Existuje ideálny vek, v ktorom možno dieťaťu zveriť telefón?
Malo by ho dostať vtedy, keď je do väčšej miery zrelé ho používať kriticky, povedzme, že od tých 11 rokov, keď zrenie mozgových štruktúr vôbec umožňuje abstraktne myslieť. Dovtedy sa má k deťom od dospelých dostať čo najviac poznatkov o bezpečnom využívaní internetu a smartfónov.
Koľko zarába influencer? Z čoho všetkého má vlastne peniaze
a ako funguje tento biznis na Slovensku
Až tento základ kriticky uvažovať o médiách nech je štartom k smartfónom. Aj vtedy ešte s filtrovaním obsahu. Na prvom stupni základnej školy má smartfón aktuálne každé druhé dieťa, no neodporúčam to preto, lebo deti zbytočne rozptyľuje. Vzorec „telefón je predĺženou rukou“ je dobré oddialiť čo najviac a deti pre tento účel pokojne i rok-dva frustrovať. Nemusia dostať hneď to, čo si pýtajú.
S narastajúcou obľubou sociálnych médií sa v online priestore objavilo slovo influencer. Teda osoby, ktoré dokážu ovplyvňovať názory a správanie ostatných. Ako zasahujú do života generácie Z a čo na nich deti a tínedžeri obdivujú?
Deti objavujú vlastnú identitu a pomáha im v tom identifikovanie sa s niekým iným v ich veku. Charizmatický vodca tiež nemá silu, kým nie sú ľudia, ktorí chcú byť očarení a vedení. Influencer je zároveň niekto spomedzi tínedžerov, to vždy na publikum zaberá. Obvykle je zručný rečník, extrovertný, pôsobí uvoľnene a sebavedome. Vlastne tak, ako by každý tínedžer chcel. Influencer hovorí o tom, čo mnohé deti cítia, i keď sa v tom nevyznajú. Pomáha im to pomenovať. Sú deťom blízki, ale v mnohom akýsi „lepší“. Preto k nim vzhliadajú a zbožňujú ich tak, že si nevšimnú, že to nie je úplne autentické a ide o pripravený výrez reality, zostrih, ku ktorému je scenár a ktorý má nejaký cieľ.
Influencerstvo je teda mocný nástroj. V čom spočíva jeho sila?
Pre svojich fanúšikov sú influenceri nositeľmi hodnôt, trendov, ideálov krásy a životného štýlu. To, čo zo seba ukazujú, si deti potom viac všímajú na sebe a na spoločnosti. To sa dá využiť pre hodnotné ciele, ako napríklad búranie predsudkov. Je skvelé, keď vlogeri a blogeri pomáhajú deťom vnímať, že sú dostatočne dobré, a keď vedia hovoriť tiež o svojich menej radostných zážitkoch.
Viete uviesť príklad zo slovenskej scény?
Napríklad youtuber Matej Slažanský (Menameselassie) natočil videá „Výlety naslepo“, v ktorých sa vybral do komunít viacerých minorít, alebo Martina Horňáková (Moma) hovorila o svojom zážitku s anorexiou a bola autentická v spovediach o tom, čo s ňou robí hate speech. Pomáha to v destigmatizácii.
Valentína Sedileková taktiež pomáha búrať mýty o poruchách príjmu potravy, Klára Kusá zase o hraničnej poruche osobnosti. Je dôležité, že to deťom nehovorí rodič či iná autorita, ale sám človek, ktorý s tým má skúsenosti.
Vyhľadávajú deti a tínedžeri u influencerov akúsi psychologickú pomoc?
Cez YouTube získavajú veľa vedomostí, keďže video je pre ne blízkym typom média. Môžu tam nájsť i tento druh pomoci. Konkrétne rady však nemusia sedieť každému. To by mal možno povedať influencer, že treba problémy prekonzultovať aj s lekárom či vyhľadať odbornú pomoc, aby sa nezanedbal nejaký hlbší problém.
Načo existujú influenceri? Odborníci potvrdzujú,
že vďaka nim značky dokážu zvýšiť svoje predaje
Väčšina influencerov však na svojich sieťach prezentuje dokonalý život. Fotografie a videá z dovoleniek či výletov alebo spolupráce so známymi značkami a produkty zadarmo. Budia tým dojem, že v ich svete neexistujú problémy. Aký vplyv to má na deti a tínedžerov, ktorí ich sledujú?
Video prináša deťom viac podnetov, o čosi konzistentnejší obraz. Influencer v ňom občas urobí „trapas“, zasmeje sa na sebe, nedokáže byť stopercentný v každom momente. Je teda bližšie realite ako fotografia. Deti si však neuvedomujú, že to, čo sledujú, je len výsek z jeho života. Influencer nie je vždy vyobliekaný, vtipný, aj on vie byť znudený či depresívny. Ale nenatáča o tom videá. Takýto hutný obsah, podľa ktorého je život krásny, samá párty, je skreslený. Deti si pripadajú, že nie sú dosť dobré a že práve ich životy sú jediné priemerné. Keď podliehajú tomuto skresleniu a neuvedomujú si to, tak sa tým znižuje ich sebaúcta. Treba im pripomínať, že to nie je celá realita, že videá sú zostrihané a že influenceri im dávajú len tú šľahačku na torte. No nikto neje šľahačku každý deň a nonstop.
A ako vnímajú deti reklamu a produkty, ktoré influenceri v rámci spoluprác propagujú?
Keď influenceri spolupracujú s tretími stranami, a je v tom zahrnutý biznis, sú nositeľmi reklamy. Oni sú reklama. A navyše skrytá. Keď deti vidia reklamu v televízii, uvedomujú si jasne, že je to reklama. No ak povie influencerka, ako jej daný krém pomohol, pôsobí to ako jej skúsenosť a realita, takmer fakt. A ak k nej deti vzhliadajú, tak si ho kúpia. Táto neexplicitnosť reklamy robí z influencerov silné reklamné nástroje.
Keď teda deti a tínedžeri vidia všetky benefity influencerstva, túžia sa vydať na takúto kariérnu cestu?
Globálny prieskum vysnívaných povolaní u 11- až 16-ročných detí ukazuje, že stále ešte boduje doktor (18 %), ale hneď za ním je najviac lákavé byť influencerom (17 %) a na treťom mieste je youtuber (14 %).
Čo spôsobilo túto zmenu?
Je to prirodzené vzhľadom na to, čo prináša digitálna doba a vôbec existencia sociálnych médií. Deti vidia výsledný produkt – známych influencerov, ktorým sa podarilo uspieť. Majú teda skreslený pohľad a myslia si, že je to jednoduché. Ale ono to nie je jednoduché a ani sa nestali populárnymi počas prvého týždňa, mesiaca alebo roka od začiatku natáčania videí. Je tam navyše mnoho odvrátených stránok, o ktorých nevedia.
Dokážu deti a tínedžeri rozpoznať, kde sa končí reálny svet a začína sa ten virtuálny?
Deti majú jeden zážitkový svet. A virtuálne kanály sú pre ne tiež reálne. Len nevedia o tom, že za tým úspechom je tvrdá práca, že tým influencerom dlho trvalo, kým ich začali diváci sledovať. Nemajú komplexný obraz o tom, čo všetko to obsahuje. Ich na tom priťahuje sláva, popularita, cestovanie, produkty, skrátka materiálne statky. A vidia len túto stránku.
Kto by im mal tú druhú stranu priblížiť?
Je to na dospelých a samotných influenceroch. Hovoriť by o tom mali i učitelia na školách a neziskové organizácie, aby deti zistili, čo všetko zahŕňa takáto snaha stať sa známym a aké sú ďalšie riziká online sveta. V súčasnosti sa tejto problematike venuje občianske združenie digiQ a taktiež rozbiehajúca sa globálna iniciatíva Safer Kids Online, v ktorej spolupracujem na vyvíjaní najnovších nástrojov vzdelávania a prevencie. Je však hlavne na rodičoch, aby boli deťom vzormi správania a viedli ich ku kritickému mysleniu.
Ako presne by sa mali rodičia postaviť k detskému sledovaniu influencerov?
Je dobré hovoriť s nimi o tom, čo v živote zažívajú. A to v tom offline aj online svete. Najdôležitejšie kroky sú tie, ktoré sa týkajú bežnej výchovy. Ľudského vedenia k otvorenosti a budovaniu dôvery. Sociálne médiá a influenceri by sa mali stať súčasťou rodinných rozhovorov. Takto si rodičia, kým dieťa príde do kritického veku predpuberty, nastavia model dôvery natoľko, že sa s ním neskôr budú môcť otvorene baviť aj o kritických veciach. Napríklad v situáciách, keď sa dieťa stretne s hejtom alebo keď bude smutné, že jeho kanál alebo profil nikto neodoberá. Treba viesť otvorený dialóg a budovať vzájomnú dôveru. Tak môžu rodičia deťom postupne odovzdávať know-how.
Jarmila Tomková je psychologička, ktorá založila a vedie občianske združenie ViaSua zamerané na podporu duševného zdravia jednotlivcov a rodín, na vzdelávanie a prevenciu negatívnych fenoménov, ako sú predsudky, stigma, šikanovanie a nenávistné prejavy. Pôsobí tiež ako konzultantka pre školy a organizácie (ESET, digiQ, IUVENTA) pri tvorení preventívnych programov, inovatívnych nástrojov vzdelávania, pri plánovaní a realizovaní výskumu. Pôsobila na Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie, kde viedla výskumné tímy najmä v téme príležitostí a rizík používania internetu deťmi. Koordinovala slovenský tím v medzinárodnej vedeckej spolupráci EU Kids Online. Bola školskou psychologičkou, v rámci čoho navrhla a realizovala viaceré rozvojové a preventívne programy, napríklad rovesnícky preventívny program Žiaci proti šikanovaniu.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
