Jaroslav Chrapko popri ďalšej kríze a reštrukturalizácii v Dedolese dnes otvorene pomenúva, čo všetko včas nevidel, a hovorí, ako sa na jeho zlyhanie pozerajú ostatní.
Pezinčan Jaroslav Chrapko kedysi stál na čele jednej z najrýchlejšie rastúcich slovenských e-commerce firiem. Dedoles, známy svojimi pestrofarebnými ponožkami a tancujúcimi škrečkami, dosiahol v tržbách takmer sto miliónov eur.
V rozhovore pre Forbes Chrapko otvorene hovorí o svojich chybách, o tom, ako jeho ego a narcizmus ovplyvnili rozhodnutia, ktoré viedli k prepálenému rastu a finančným problémom firmy. Priznáva, že jeho osobný prerod bol nevyhnutný a že musel prehodnotiť svoje hodnoty a prístup k podnikaniu.
Zároveň vysvetľuje, ako sa vyrovnáva s neúspechom, aké lekcie si z neho odnáša a prečo je dôležité o zlyhaniach hovoriť otvorene.
Prečo je zlyhanie podľa vás neoddeliteľná súčasť podnikania? A prečo je dôležité o ňom hovoriť otvorene?
Zlyhanie vnímam ako súčasť rastu a rastieme cez bolesť. Môj životný postoj je, že sme tu na to, aby sme sa učili a lepšie chápali život. A keď sa nám pridlho všetko darí, hrozí, že spadneme do sebaklamov, slepých uličiek a zjednodušených predstáv o realite. Práve zlyhanie prináša reflexiu, ktorá nás posúva ďalej – nielen v živote, ale aj v biznise.
Verejne na sieťach
Inšpirovalo vás to aj k tomu, že ste o zlyhaní začali hovoriť verejne, napríklad na sociálnych sieťach?
Áno, mal som na to viacero dôvodov. Jeden z nich bol, že som sa začal venovať biznis mentoringu a vzdelávaniu. Prirodzene som začal zdieľať veci, ktoré môžu byť pre ľudí užitočné. A to sa nedá bez toho, aby človek otvorene nepomenoval aj to, čo nefungovalo.
Zároveň to pre mňa bola aj forma osobnej terapie. Zažil som veľký fail a sprevádzala ho stigma – zvonku aj zvnútra. Mal som pocity hanby, viny, pochybnosti. Verejné zdieľanie mi pomohlo tie veci spracovať a zároveň som dostal spätnú väzbu, že to ľudí zaujíma.
Napríklad na Forbes Business Feste mi Majo Porvažník poďakoval, že o tom niekto hovorí nahlas. Nie všetci to vítajú, ale reakcie z biznis komunity boli väčšinou pozitívne. Samozrejme, časť ľudí ma kritizuje aj za to, že vôbec niečo hovorím. Ale celkovo to považujem za užitočné.
Ako vás tento pád ovplyvnil osobne? Čo vám to dalo?
Bola to veľmi bolestivá skúsenosť. Prišiel som o veľa peňazí, nahneval som množstvo ľudí. Doteraz sú tam záväzky v miliónoch eur. A keď niekto hľadá, na koho smerovať svoj hnev, prirodzene sa to obracia na mňa. Veď som za to niesol zodpovednosť.
Zobral som si z toho osobnú spätnú väzbu – že sa musím zmeniť ako človek. Zle som vyhodnotil situáciu a začal som analyzovať, čo som robil dobre, čo zle. Získal som širší pohľad na podnikanie a začal som sa zaujímať o mentálne modely. Tri roky som chodil na psychoanalýzu, čo mi pomohlo lepšie pochopiť vlastné motivácie, ego, emócie – veci, ktoré vedia silno skresliť úsudok.
Ako zdieľanie chýb ovplyvňuje dôveru v tíme?
Je to polarizujúce. Niektorí ľudia to vnímajú ako veľký prínos, iní by boli radi, keby som sa stiahol a bol ticho. A niektoré kritické hlasy zazneli aj zvnútra firmy. Tá stigma voči mojej osobe a minulosti vznikla aj interne.
Ján Cifra (vpravo) vystriedal na poste CEO Jaroslava Chrapka, ktorý spoločnosť viedol od jej založenia. Foto: Miro Nôta
Dnes však firmu priamo neriadim, takže neviem presne vyhodnotiť, ako to vplýva na tím. Ale ten príbeh – a najmä jeho dôsledky ako veľké finančné straty – logicky vyvoláva silné emócie. Nedá sa povedať jednoznačne, či to pomáha alebo škodí, ale pre mňa to bola transformačná skúsenosť.
Spomínali ste psychoanalýzu. Aké metódy vám pomohli v osobnom aj profesijnom smerovaní?
Psychoanalýza mi pomohla lepšie pochopiť, ako nahliadam na svet, ako si vytváram obranné mechanizmy, aby som sa cítil bezpečne. Postupne som začal odhaľovať hlbšie motívy svojho správania. Uvedomil som si, že naše konanie často vychádza zo zranení z detstva, zo snahy byť „na vrchole“ v sociálnom rebríčku, z evolučných princípov.
Zároveň som sa začal venovať aj rozvoju myslenia – praktickejšej stránke osobného rastu. Objavil som mentálne modely ako inverzia, myslenie v pravdepodobnostiach, princíp Occamovej britvy a ďalšie. To všetko mi pomohlo naučiť sa lepšie rozhodovať a uvedomovať si, kedy ma ovládajú emócie. Som emotívny človek a v minulosti ma emócie často strhávali. Dnes ich dokážem lepšie pomenovať a nenechávam sa nimi tak ovplyvniť.
Zmeny a zlyhanie
Čo vás motivovalo ísť tak hlboko? Mnohí by sa po neúspechu radšej stiahli.
Myslím si, že úloha človeka na tomto svete je učiť sa čo najviac a rásť ako komplexná osobnosť. Takéto veľké zlyhanie bola príležitosť ísť do hĺbky a zmeniť sa. U mňa to bolo až radikálne, dospel som k záveru, že môj charakter nie je v poriadku a že ho musím zmeniť. Nebol to ľahký proces, ale mal som na to podľa mňa dostatok dôkazov.
Dospel som k záveru, že môj charakter nie je v poriadku a musím ho zmeniť.
Chcel som si skúsiť „prerobiť“ charakter, čo je extrémne náročné. A pri tom som pochopil aj to, že ľudia sa vlastne veľmi nemenia. Dnes oveľa viac rozumiem, že ak niekto dlhodobo funguje istým spôsobom, tak sa pravdepodobne nezmení – pokiaľ nepríde naozaj niečo veľmi silné, čo ho k tomu dotlačí.
Nemali ste po tejto skúsenosti strach z ďalších rozhodnutí?
Nie. Nebojím sa, že by sa presne to isté zopakovalo. Bolo to príliš veľké a hlúpe zlyhanie. Také niečo už proste nechcem a ani neplánujem riskovať. Neznamená to, že už nikdy nezlyhám, zlyhania budú vždy súčasť každého úsilia. Ale poučil som sa a viem, že do podobne neuvážených a divokých dobrodružstiev sa už nepustím. V tomto smere už bolo dosť.
Z praktického hľadiska: aké varovné signály ste v začiatkoch prehliadli? Dalo sa predísť riziku príliš rýchleho rastu?
V úplných začiatkoch sa ešte nedalo veľmi riskovať. Ani nebolo veľmi s čím. Problém nastal až neskôr, keď sme narazili na silný spotrebiteľský trend. A to je podľa mňa veľmi zradná vec. Trend vás môže vystreliť, aj keď nie ste super skúsený, múdry alebo pripravený. Poznám mnoho ľudí, ktorí mali „šťastie na trend“, a niekedy sú na tom lepšie ako tí, čo to majú podnikateľsky premyslené do detailu.
Dedoles a vlna trendu, ktorá môže priniesť zlyhanie
Je trend niečo negatívne?
Keď sa firma vezie na trende, dostane sa ľahko do stavu akéhosi zakladateľského delíria – je to ako byť na drogách. Rast je rýchly a podporné signály z okolia silné, takže človek úplne stratí schopnosť realisticky uvažovať o rizikách. Hrá v tom rolu adrenalín, testosterón, celá chémia tela.
V našom prípade sme boli ešte k tomu v segmente, ktorý nemal prirodzenú retenciu – ľudia si nekupujú ponožky každý týždeň ako napríklad rôzne výživové doplnky. Keď sa trh nasýtil, pád bol veľmi prudký. Keby sme predtým nerástli takým tempom, dopad by bol miernejší. My sme si niektoré slabiny uvedomovali a snažili sa ich riešiť, ale tá vlna rastu nás zaslepila. Jediný spôsob, ako sa to dalo odvrátiť bolo prekonať zaslepenie, ktoré spôsobil rast a uvažovať trošku triezvejšie. A vlastne urobiť iné rozhodnutia skôr. Ale keď sme už boli v tom rozbehnutom vlaku, tak to bolo nemožné.
Mentorujete dnes mladých podnikateľov. Vidíte rozdiel medzi ich prístupom dnes a pred 5 – 10 rokmi?
Obrovský. Keď som v roku 2012 začínal, v Bratislave bol sotva jeden coworking so zopár ľuďmi. Dnes je podnikanie mainstream. Vtedy ešte neexistoval Instagram, dnes sú sociálne siete plné príbehov o úspechu, ktoré vytvárajú tlak a ilúziu, že zbohatnúť je ľahké.
Jaroslav Chrapko a Ján Cifra plánujú väčšiu expanziu Dedolesu na trhy západnej Európy. Foto: Miro Nôta
Zároveň si však myslím, že mladí ľudia dnes oveľa lepšie vnímajú aj odvrátenú stranu podnikania. Možno aj vďaka príbehom ako je ten môj. Vidím u niektorých z nich silnejšiu potrebu mať rovnováhu, zmysluplný život, nie iba biznis.
Ale sú aj opačné prípady. Poznám pár mladých ľudí do 25 rokov, ktorých považujem za extrémne šikovných a ambicióznych. Majú potenciál spraviť veľké veci. V tom je rozdiel – niektorí sú opatrnejší, iní idú naplno.
Myslíte, že za tým je aj širšie pochopenie, že náš systém je… povedzme zvláštny?
Určite. Ja to nazývam, že žijeme v chorej kultúre. Keď sa pozriete na vrchol spoločnosti, často tam vidíte psychopatov, manipulátorov – a to sú vzory, ktoré sa spoločnosti podsúvajú ako úspešné. Dnes to mladí ľudia vidia oveľa jasnejšie. Keď som ja začínal v roku 2008, bolo to celé o tom „ísť dopredu“. Dnes už viacerým mladým nedáva celý ten systém zmysel. A v niektorých prípadoch je to dôvod, prečo podnikajú opatrnejšie a triezvejšie. Je pre nich dôležité nielen makať, ale aj žiť.
Vnímate v startupovej kultúre stále ten tlak na rýchle zbohatnutie?
Myslím si, že to stále existuje, ale v posledných rokoch došlo u mnohých k vytriezveniu. Mnohé fondy prerobili peniaze, ukázalo sa, že tie vysoké valuácie neboli udržateľné, a trh sa trochu vrátil späť na zem. No zároveň si myslím, že o 5 – 10 rokov sa to môže vrátiť – tieto cykly sa opakujú.
Keď sa pozriete na vrchol spoločnosti, často tam vidíte psychopatov, manipulátorov – a to sú vzory, ktoré sa spoločnosti podsúvajú ako úspešné.
Zároveň to veľmi závisí od regiónu. Európa teraz nie je v najlepšej forme, ale peniaze tečú do Afriky či Ázie. Svet je v rôznych fázach na rôznych miestach.
Dá sa podľa vás dlhodobo udržať rovnováha medzi tlakom na výkon a víziou? Alebo je to len o šťastí?
Podľa mňa je kľúčom pevný charakter a kvalitné, dlhodobé zmýšľanie. Warren Buffett to pekne ilustruje – jeho hlavný mentálny model je inverzia. Nesnaží sa byť neustále „múdry“, ale radšej sa snaží neurobiť chybu. Práve toto dlhodobo správne rozhodovanie umožnilo kumulatívny efekt a z neho urobilo legendu.
Aj ja som sa musel naučiť prepnúť do dlhodobejšieho módu. Uvedomil som si, že netrpezlivosť a snaha mať všetko hneď nás stáli veľa. Keby som si vtedy povedal – budujeme niečo desať rokov, teraz je čas na zber plodov a spomalenie – mohlo to dopadnúť inak.
Zakladateľ značky Dedoles Jaroslav Chrapko. Foto: Miro Nôta
Dnes si myslím, že agresívnejšie riskovanie má zmysel, keď je človek mladý, má 20-30 rokov, ale musí prísť moment, keď prepne do udržateľnejšej stratégie. A najmä, ak sa mu už niečo podarilo, mal by tú energiu začať využívať premyslenejšie.
Mal som nastavenú víziu v oblasti vzdelávania, ale momentálne mám pauzu. Dedoles prechádza hlbokou krízou a reštrukturalizáciou, opäť sme sa ocitli v náročnej fáze, takže som cítil potrebu byť bližšie pri firme – ako akcionár aj ako niekto, kto má svoj pohľad na jej ďalšie smerovanie.
To dočasne prerušilo niektoré moje dlhodobé plány. Situácia je zložitá, má veľký dopad aj na moju osobnú budúcnosť, pretože sú v tom zapojené rôzne garancie a záväzky. Momentálne sa teda znova viac sústredím na to, čo bude s firmou.
Mojím cieľom je, aby sa Dedoles v najbližších dvoch až troch rokoch dostal do zdravého, profitabilného stavu. Chcem k tomu prispieť, ale uvidím, akú rolu v tom budem nakoniec zohrávať.
