Ester Wiesnerová je mladý slovenský jazzový talent. Absolvovala bakalárske štúdium na Berklee College of Music, zorganizovala si samostatné turné na Slovensku a začala študovať na New England Conservatory of Music. To všetko stihla odvtedy, čo sa v roku 2015 dostala do rebríčka Forbes 30pod30.
Okrem spevu sa začala viac venovať kompozícii a písaniu textov, pri čom ju inšpirujú ľudské príbehy. Tento rok plánuje organizáciu ďalšieho ročníka workshopu Za hranice s hudbou. Pre Forbes.sk povedala, že by bola rada, ak by sa z neho stala denná škola populárnej hudby a jazzu.
Ste bývalou členkou rebríčka 30pod30 pre rok 2015. Ako sa vám od tohto zaradenia darí?
V máji 2017 som ukončila bakalárske štúdium na Berklee College of Music a v lete som si zorganizovala moje prvé samostatné turné na Slovensku. O tri mesiace na to som začala magisterké štúdium jazzovej kompozície v Bostone na New England Conservatory of Music. Popri speve sa teda teraz venujem trochu viac písaniu hudby a dirigovaniu.
Presťahovala som sa do NYC, kde pravidelne koncertujem. Od zaradenia do zoznamu som spievala na štyroch albumoch – od filmovej hudby, cez balkánsku až po pop. V Bostone som spievala pre Lionela Richieho a ďalších vyše 7-tisíc divákov, koncertovala v Belgicku, Nemecku, Švajčiarsku, Izreali a Juhoafrickej republike. Už tretí rok som mentorom v programe pre slovenských stredoškolákov Talent Guide. Spolu s tímom Slovákov, ktorí v zahraničí študovali hudbu organizujeme svoj vlastný letný hudobný workshop na Slovensku zacielený na stredoškolákov.
Prinieslo vám to niečo?
Zoznam mi dal kredit hlavne u ľudí, ktorí sa veľmi nepohybujú vo svete umenia. Keď poviem, že som skladateľka a speváčka pre mnohých to veľa neznamená. Ale keď sa dozvedia, že som bola v 30pod30 zrazu je to podstatne zaujímavejšie (smeje sa). Vďaka zoznamu ma tiež spoznalo viac ľudí na Slovensku, keďže som doma počas posledných piatich rokov bola len pár mesiacov do roka.
Čo vaša reakcia, keď ste sa dozvedeli, že budete členkou rebríčka Forbes 30pod30 2015?
Hoci som o tomto zozname predtým počula, musím sa priznať, že som naozaj netušila, aký prestížny je. Iba som sa čudovala, prečo vo Forbes o mne píšu dva mesiace po sebe – mesiac pred vydaním zoznamu 30pod30 2015 bol so mnou uverejnený rozhovor.
Slovenský startupista v európskom 30pod30: Andrej Pančík spojil aj charitu a Biebera
Keď však zoznam začali viacerí intenzívne zdieľať na sociálnych sieťach a telefonovať mi, až vtedy som si uvedomila, že ide o niečo viac. Pozrela som si, kto sú ďalší ľudia na zozname a bola som veľmi potešená a prekvapená svojim zaradením medzi nich.
Na zoznam ste sa dostali ako mladý jazzový talent. Čím je pre vás hudba?
Hudba je malý zázrak. To, čo dokáže urobiť s ľuďmi ma vždy fascinuje. Keď hráme na psychiatrickom oddelení nemocnice v Bostone, niektorí pacienti nemusia v ten deň dostať lieky a mnohí dostanú nižšie dávky. Keď hrávame vo vývarovniach pre bezdomovcov v Bostone, dobrovoľníci nám vždy hovoria, že to sú najpokojnejšie dni a návštevníci vývarovne sa správajú lepšie ako zvyčajne. Neraz sa mi stane, že po koncertoch za mnou ľudia prídu s tým, že si nielen oddýchli, poplakali a zasmiali sa, ale aj si niečo uvedomili, pochopili, dostali odpoveď na svoje otázky. Pokiaľ viem, tak sa ešte nenašiel žiaden iný stimul, ktorý by aktivoval všetky časti nášho mozgu tak,ako hudba. Prepája ľavú hemisféru s pravou, emócie s logikou.
Vyštudovali ste jazzovú kompozíciu a spev na bostonskej Berklee College of Music. Aké bolo štúdium?
Berklee bola fantastická škola, aj keď náročná po všetkých stránkach. Ich prístup je trochu iný ako na bežných umeleckých vysokých školách. Študuje sa tu hudobná produkcia, kompozícia hudby k videohrám, opravovanie hudobných nástrojov, muzikoterapia, hudobné právo a tak ďalej. Neustále moniturujú trh a každý semester sa dejú zmeny podľa jeho potrieb – vytvorí sa spolupráca s ďalšou firmou, otvorí nejaký študijný odbor, iný sa zas zatvorí. Vďaka širokému záberu Berklee sa mi otvorili nové perspektívy, veľa som totiž pracovala s ľuďmi, ktorí sa venujú úplne inej oblasti hudobného priemyslu ako ja.
Tu ste sa začali venovať aj kompozícii a písaniu textov?
Áno, hoci pôvodne bol môj zámer študovať spev. Idea kompozície sa zdala veľká, neznáma a desivá. Berklee má ale veľmi logický a praktický systém výučby. V prvom rade ma ale škola naučila pracovať rýchlo a efektívne, tempo tam bolo šialené. Teraz počas môjho magisterského štúdia získavam zase iný osviežujúci pohľad. New England Conservatory je umelecká škola klasického typu. Hovoríme do hĺbky o stave spoločnosti, o funkcii umenia, rozpitvávame každý detail skladieb, ktoré píšeme, veľa sa pýtame a hľadáme odpovede.
Kde pri tvorbe hľadáte inšpiráciu?
Je to veľmi rôzne, ale väčšinou sú to príbehy iných alebo moje vlastné. Tento mesiac som napísala dve piesne. Jedna je inšpirovaná novinovým článkom o stene, ktorú chce súčasný americký prezident postaviť medzi San Diegom (USA) a Tijuanou (Mexiko). Pieseň rozpráva fiktívny príbeh pána, ktorý predáva burritá na pláži v Tijuane. Každý deň sa teší na dámu zo San Diega a burrito kvôli jej úsmevu zabalí najelegantnejšie, ako len vie. Keď sa dáma neobjaví, tak sa vydá hore po pláži smerom k San Diegu. Nemôže sa tam však dostať lebo narazí na stenu…
A tá druhá pieseň?
Tá bola inšpirovaná mojimi úvahami o paradoxoch, vzťahoch mileniálov a krátkym filmom na túto tému, ktorý som videla na internete. Skladba hovorí o tom, ako venujeme viac času vylepšovaniu svojho profilu na sociálnych sieťach, než vylepšovaniu vlastného charakteru, ako „swipovaním“ vľavo hľadáme toho pravého (takto funguje zoznamka Tinder pozn. red.), ako radi zdieľame fotky z dovoleniek, ale neodvážime sa odhaliť kúsok vlastnej duše.
Čo plánujte v blízkej i ďalekej budúcnosti?
Toto leto budem na Slovensku, organizujeme ďalší ročník workshopu „Za hranice s hudbou“. Rada by som ho časom rozšírila až na dennú školu populárnej hudby a jazzu. Magisterské štúdium končím v máji 2019. Potom by som rada strávila ešte asi rok v USA a vrátila sa do Európy. V najbližších dvoch rokoch sa chystám nahrať môj prvý album ako frontmanka a organizujem turné v Európe a Juhovýchodnej Ázii.
Hlavná foto: archív Ester Wiesnerová