Veľký útek producentov z Číny v dôsledku colných vojen s USA začína dostávať trhliny. Tretie štáty nie sú pripravené na masívny nárast dopytu, zatiaľ čo niektoré čínske výrobné kapacity zrazu ležia ladom.
Colné vojny, ktoré spustil americký prezident Donald Trump, mali pravdepodobne najtvrdší dosah na Čínu, najväčšiu a najlacnejšiu továreň na svete.
Definujú ju predovšetkým výrobné procesy, ktoré si vyžadujú zamestnanie veľkého počtu ľudí, ale produkujú veľmi nízke marže. O to ničivejšie sú pre veľkú časť čínskeho priemyslu clá, ktoré prinútili západné spoločnosti presunúť značnú časť svojej výroby do štátov juhovýchodnej Ázie, ako sú Vietnam a Kambodža.
Niektoré spoločnosti však už teraz smerujú opačným smerom. Prvý významný príklad je Intersport, najväčší nemecký predajca športového vybavenia a oblečenia, pričom samotné značky vrátane gigantov ako Nike a Adidas sa postupne sťahujú z Číny.
Napríklad pre spoločnosť Adidas je v súčasnosti už kľúčový Vietnam, kde vyrába 27 percent svojich výrobkov a ďalších 19 percent v Indonézii. V Číne je to len 16 percent, rovnako ako v prípade obuvi konkurenčnej spoločnosti Nike, ktorá chce dokonca podiel znížiť na jednociferné číslo.
Generálny riaditeľ spoločnosti Intersport Tom Foley, ktorý zvažuje návrat do Číny, poznamenal, že vytvorené colné podmienky „by mohli vyvolať tlak na výrobné kapacity na trhoch, ktoré by za normálnych okolností takýto tlak nemali“.
Štáty ako Vietnam, Bangladéš a Indonézia zvyčajne nemajú problém s výrobnou kapacitou a majú spoľahlivé rezervy.
S príchodom globálneho záujmu, ktorý Čína v minulosti dokázala pokryť, však juhovýchodná Ázia zrazu zisťuje, že nemôže ponúknuť potrebnú výrobnú kapacitu. Aspoň nie všetkým, ktorí ju požadujú.
Je to ako prvá kapitola v učebnici ekonómie: vysoký dopyt a nízka ponuka vedú k prudkému rastu cien. Možno takému prudkému, že ani clami postihnutá Čína a jej mamutie výrobné kapacity zrazu nevychádzajú v výhodných kalkuláciách tak zle.
„V súčasnosti nie sme v situácii, keď by sme museli presunúť výrobu z Bangladéša do Číny, ale mohli by sme to urobiť,“ dodal Foley. Napriek colným balíkom USA ponúka Čína v porovnaní s ostatnými veľmi vyspelú priemyselnú infraštruktúru vrátane prístupu k lacným surovinám.
Situácia okolo zvažovaného návratu spoločnosti Intersport do Číny so sebou prináša vlastnú miništúdiu sektora športového oblečenia.
Hoci Nike, Adidas, Puma a ďalšie sú určite rozpoznateľnejšie značky ako maloobchodný reťazec Intersport, vo finančných výkazoch sa to neodráža. Práve naopak: maloobchodníci, ktorí tiež predávajú svoje výrobky, začínajú mať oproti značkám výhodu.
„Ich závislosť od nás sa určite zvýšila. Mocenské vzťahy sa vrátili na úroveň spred ôsmich alebo deviatich rokov,“ komentuje Foley.
Reťazce ako Intersport teraz cítia, že majú príležitosť odhryznúť si väčšie sústo z koláča. A to nás privádza späť k návratu reťazca do Číny. Stratégiou Intersportu je zvýšiť podiel vlastných privátnych značiek na predaji (v prípade Intersportu z desiatich na 20 percent), ktoré sú spojené s vyššími maržami a vyššími ziskami ako ďalší predaj zahraničných značiek.
Otázkou je, či budú tento príklad nasledovať aj ostatné segmenty. V prípade elektroniky zostávajú voľné výrobné kapacity vo veľkých továrňach v Guangdongu a Jiangsu, odkiaľ sa stiahli výrobcovia počítačov a notebookov Apple a Dell.
Čína bola tradične mimoriadne silný hráč vo výrobe nábytku, odkiaľ sa mnohí dovozcovia presunuli do Vietnamu alebo východnej Európy. Vo Vietname a na ďalších miestach však tlak náhleho globálneho dopytu vytvoril veľmi dlhé dodacie lehoty, čo pre mnohé spoločnosti nie je výhodné. O to atraktívnejšie sú voľné čínske kapacity schopné okamžite začať výrobu.
Tento článok napísal Michal Bernáth a vyšiel na Forbes.cz.
