Hviezdny mechanik Red Bullu Calum Nicholas zažil vo Formule 1 absolútny vrchol, ale aj absolútne dno.
V padoku F1 Calum Nicholas upúta pozornosť svojím vzhľadom. Mechanik tmavej pleti je v efjednotke stále skôr výnimkou. Ak sa k tomu pridajú dredy a šou Netflixu Drive to Survive, zrodí sa hviezda.
Calum Nicholas sa vypracoval z obyčajného mechanika z malého servisu na mechanika najlepšieho tímu Formuly 1, ktorý bol pri majstrovských tituloch Maxa Verstappena. Okrem triumfov v F1 však zažil aj absolútne dno v podobe smrti svojho tímového kolegu – jazdca Julesa Bianchiho.
Teraz má na svojom konte úspešnú knihu a prepracoval sa na ambasádora tímu Red Bull Racing. Na Slovensko prišiel, aby vystúpil pred fanúšikmi efjednotky na šou Števa Eiseleho a Josefa Krála EisKing. V exkluzívnom rozhovore pre Forbes prehovoril o najkrajších, ale i najťažších chvíľach v F1, ale aj o tom, koľko v tíme F1 zarába mechanik alebo ako jeho kariéru ovplyvnil rasizmus.
Keď som skončil školu, miloval som autá – všetko, čo malo motor. Nastúpil som ako učeň do malého servisu neďaleko domu mojej mamy. Bol to úplne miniatúrny servis, vyzeral skôr ako niečia garáž so zavesenou tabuľou. Mal len dva zdviháky. Ale miloval som to tam. Učil som sa robiť základné veci na bežných autách.
V roku 2008 ma prepustili. Nevedel som, čo budem robiť, ale chcel som zostať pri autách. A potom prišiel môj „aha moment“. Išiel som na britskú Veľkú cenu na Silverstone a videl som mechanikov, ako v nedeľu ráno pripravujú autá na preteky. Vtedy som si uvedomil: „Veď to sú normálni mechanici. Robia presne to, čo viem robiť aj ja.“ V tej chvíli som sa rozhodol, že chcem pracovať v motošporte.
Mal som šťastie, pretože na okruhu Silverstone sídli národná škola motošportu. Prvých osem mesiacov som bral akúkoľvek prax, ktorú som mohol dostať. Každý malý tím, každú víkendovú príležitosť. V motošporte tomu hovoríme „víkendový bojovník“ – ideš pracovať zadarmo, len aby si získal skúsenosti.
Áno, získal som prvú ozajstnú stáž ako motošportový mechanik v GP3. Robil som to jeden a pol roka a mal som možnosť ísť na Le Mans. Vtedy som sa do toho celého úplne zamiloval – aj do tých najťažších dní. Úprimne, tie ťažké som mal niekedy radšej.
Odvtedy bolo mojím jediným cieľom postupovať stále vyššie. Začal som v tíme Marussia, pričom som vo fabrike robil podzostavy, a potom som dostal šancu ísť na preteky ako zadný mechanik Julesa Bianchiho. Keď tím v roku 2014 finančne skolaboval, napísal som úplne každému tímu v padoku. Volal som im, otravoval som ich: „Potrebujem prácu.“ Zakrátko sa ozvali z Ferrari, absolvoval som pohovor. A v decembri 2014 mi Red Bull ponúkol miesto. V januári 2015 som nastúpil – a odvtedy to už išlo.
Úprimne – v tom momente by som vzal ponuku ktoréhokoľvek tímu. Hovorím to aj ľuďom: v motošporte neexistuje „ideálna cesta“. Jediná správna cesta je tá, ktorú máte k dispozícii teraz. Keď príde príležitosť, nemôžete čakať na dokonalú. Mohli by ste tak premárniť celý život.
Zlyhania sú kľúčové. Z každého zlého pit stopu som sa naučil viac než z tých dobrých.
Ako vyzerá váš bežný nedeľný deň počas Veľkej ceny?
Najdôležitejšia vec je prvá – raňajky. V nedeľu je to fajn v tom, že keď prídete na okruh, máte asi hodinu, kým môžete dať dole plachty z auta. Takže idem na raňajky, potom si na notebooku spravím check-in na let domov.
Nedeľné ráno som využíval na administratívu – asi polovica mojej práce bola plánovanie, komunikácia s továrňou, riešenie servisov a porúch. Keď dáte dole plachty, dúfate, že vás čaká len „normálna“ predštartová príprava: kontrola chýb, doplnenie kvapalín, čakanie na rozhodnutia inžinierov, veľa čistenia. V F1 platí, že „čisté auto je šťastné auto“.
EisKing
A potom sa ide pretekať…
Áno, potom idete na štartový rošt – a od toho momentu už všetko prebieha podľa presných postupov. Najväčší stres je pred prvým pit stopom. Ten chcete mať ideálne pod dve sekundy.
No a po pretekoch prichádza najťažšia časť dňa: balenie. Ľudia si myslia, že keď padne šachovnicová vlajka, máme hotovo. Nie. Čakajú vás ešte tri až štyri hodiny rozoberania garáže, balenia dielov do leteckých kontajnerov či kamiónov. Ak máte šťastie, do 23.00 ste hotoví. A ak ste v Red Bulle, možno vás čaká aj pekná tímová párty. A ráno let domov alebo rovno na ďalšie preteky.
Red Bull je známy najrýchlejšími pit stopmi. Ako sa trénujú?
Sú dve roviny: fyzická a mentálna. Fyzickú časť vás viem naučiť. Dajte mi 10-tisíc hodín a budete to robiť perfektne. Mentálna časť však trvá dlhšie. Až posledné tri-štyri roky som prišiel do pit laneu s absolútnym presvedčením, že som najlepší v tom, čo robím. A to je veľmi dôležité. Tam sa musíte dostať.
Stávajú sa však aj chyby…
Zlyhania sú kľúčové. Z každého zlého pit stopu som sa naučil viac než z tých dobrých.
A potom je tu ešte jedna vec: dôvera v kolegov. Viete, že všetci okolo vás podržia.
Mechanici sú extrémne kvalifikovaní a zaslúžia si byť za to zaplatení.
Keď sa niečo pokazí, hľadá sa vinník?
Nie. Pri stovke pit stopov za rok je nemožné, aby boli všetky perfektné. Pôsobí tam 16 až 18 ľudí naraz – stačí jedna drobnosť a reťazová reakcia je na svete. Obviňovanie by bolo kontraproduktívne. Keď budem niekoho obviňovať, ďalší pit stop určite neurobí lepšie. A môžete pokaziť úplne prvý pit stop, čo znamená, že vás čakajú ďalšie tri-štyri. Podpora v tíme je absolútne kľúčová.
Ako relaxujete po sezóne?
Golf. Je to hra, o ktorej viem, že v nej nikdy nebudem skvelý – a práve preto ma upokojuje. Krásna prechádzka, priatelia, pár pív, pekné počasie. Dôležité je nájsť si chvíle, keď vôbec nemyslíte na preteky. Vtedy si najlepšie oddýchnem.
Ako vyzerá vzťah mechanikov s Maxom Verstappenom?
S Maxom je to veľmi blízke. Má energiu, ktorá ľudí prirodzene spája. Jeho sústredenie a odhodlanie urobiť čokoľvek pre najlepší výsledok z nás dostávajú najlepší výkon. A zároveň je to jednoducho skvelý človek. Stará sa o svoj tím, chodíme spolu na večere, trávime čas aj mimo auta. Je to veľmi dôležité.
Zmenila sa práca mechanika za posledných 10 rokov? Napríklad kvôli AI?
Áno – ale nie kvôli AI. Skôr kvôli nástrojom. Keď som začínal, geometriu auta sme merali špagátom a pravítkom. Dnes máme laserové skenery s presnosťou na desatiny milimetra a sofistikovaný softvér. Veľa práce je aj administratíva – aj kvôli rozpočtovému stropu. Mechanici musia byť oveľa viac technicky aj organizačne zdatní.
Čím je Red Bull iný?
Od začiatku bolo jasné, že nechce byť tradičným „korporátnym“ tímom. Nikoho sme nekopírovali, nevzali sme si blueprint iných. Stavili sme na ľudí – na ich talent a slobodu pracovať najlepšie, ako vedia. Dali sme im dôveru. To je DNA tímu.
Prečo ste začali publikovať na Instagrame, napísali knihu a stali sa ambasádorom diverzity?
Začalo sa to okolo roku 2018, keď Netflix urobil F1 populárnejšou. Písali mi ľudia: „Nevidím v tomto športe černošských mechanikov. Je fajn vidieť vás.“ Chcel som ukázať, že aj keď narazíte na prekážky, môžete ich prekonať. Kniha vznikla neplánovane – písal som krátky stĺpček, moja manažérka ho poslala agentovi a zrazu som mal stretnutia s vydavateľstvami. Povedal som si: aha, tak píšeme knihu. Chcel som vytvoriť niečo trvalejšie než post na Instagrame – niečo, čo ľuďom pomôže aj o päť rokov.
Hovorili ste, že v Red Bulle vás najprv varovali pred výrazným verejným vystupovaním. Prečo?
Chápem to. Pre PR tím je náročné, keď niekto komunikuje mimo ich kontroly. Trvalo roky, kým som si získal dôveru. Ale keď videli, že to má prínos, boli neuveriteľne podporujúci.
EisKing
Takže je lepšie začať a až potom to oznámiť?
Áno. To je lekcia do života. Nepýtajte si povolenie, ale buďte pripravení sa ospravedlniť.
Zažili ste rasizmus podobne ako Lewis Hamilton?
Keď som prišiel do tohto športu, okamžite som si uvedomoval, že som jediný černoch v padoku. Ľudia sa ma pýtali, prečo ich tam nie je viac. Ako 22-ročný som to nevedel vysvetliť. Trvalo mi 10 rokov pochopiť systémové bariéry. Áno, zažil som nejaké incidenty. Mal som však šťastie, že keď sa aj niečo stalo, bol som obklopený ľuďmi, ktorí ma podporili. Politiky sa dajú meniť, ale inkluzívne prostredie vytvárajú ľudia. Mal som šťastie, že som bol obklopený ľuďmi, ktorí boli na mojej strane.
Koľko zarába mechanik F1? Google tvrdí, že 30 dolárov na hodinu…
Nikdy nerátajte hodinovku mechanika F1. Keď som začínal ako cestujúci mechanik v F1, mal som 40-tisíc libier ročne – a pripadalo mi to fantastické. Nemal som žiadne záväzky, všetky výdavky som mal pokryté. Dnes tímy pracujú na tom, aby platy lepšie odrážali realitu: 70-hodinové týždne, čas mimo domova, obrovské nároky. A Formula 1 je najziskovejšia vo svojej histórii. Mechanici sú extrémne kvalifikovaní a zaslúžia si byť za to zaplatení. Prácu v F1 robia ľudia najmä preto, že milujú preteky.
Najlepší moment kariéry?
Je ich veľa. Ale Abú Zabí 2021 ma naučilo, že nikdy neviete, čo sa stane, kým „nepadne šachovnica“.
A môj osobný vrchol? Konštruktérsky titul 2022 – prvý v mojej kariére. Bol to cieľ, ktorý som si kedysi vytýčil: získať titul konštruktérov. Na škole som si dal dva ciele – chcem pracovať na monoposte F1 a chcem robiť pit stopy. V Marussii som to dosiahol. Potom som prešiel do Red Bullu a povedal som si, že chcem titul a byť najlepší.
Najhorší moment?
Japonsko 2014. Smrteľná nehoda Julesa Bianchiho zostane vo mne navždy. Obraz toho zdevastovaného auta v garáži FIA… To je niečo, čo sa už nedá vymazať. Bol to jeden z najhorších dní môjho života.
Kto bude na čele budúci rok po zmene pravidiel?
Nedá sa to predpovedať. Musíme počkať na prvú kvalifikáciu v Austrálii. Môže to byť správny jazdec v správnom tíme alebo úplné prekvapenie.
Je dnes ešte možné niečo ako Brawn GP ?
Áno, ale je to ťažšie. Regulácie sú extrémne prísne. Adrian Newey už roky hovorí, že viac slobody by vytvorilo priestor pre géniov. Ale niekto raz opäť príde s nápadom, ktorý ostatných šokuje, a potom sa začnú preteky, kto to skopíruje rýchlejšie.
