Štúdia zverejnená v poprednom vedeckom časopise Nature zistila, že dva dni práce z domu zvyšujú spokojnosť zamestnancov s prácou a výrazne znižujú ich fluktuáciu v porovnaní s tými, ktorí sedia v kanceláriách päť dní v týždni.
Manažéri, ktorí sa snažia dostať svojich podriadených späť do kancelárií, sa často domnievajú, že práca z domu vedie k nižšiemu výkonu zamestnancov alebo k narušeniu kultúry pracoviska. V novej štúdii, ktorá vyšla v prestížnom akademickom časopise Stanfordovej univerzity, však prináša britsko-americký ekonóm Nicholas Bloom a jeho kolegovia nový dôkaz v prospech hybridného modelu pracovného času.
Štúdia vykonaná na pracovníkoch firmy Trip.com so sídlom v Číne zistila, že dva dni práce z domu a tri dni v kancelárii znižujú počet odchodov z práce. Tiež zvyšujú spokojnosť zamestnancov a nemajú žiadny vplyv na ich výkonnosť v porovnaní s jedincami, ktorí pracujú na plný úväzok na pracovisku.
Menej výpovedí
Štúdia náhodne rozdelila 1612 pracovníkov globálnej spoločnosti Trip.com, ktorá poskytuje cestovné služby, podľa toho, či sa narodili v párny alebo nepárny deň. Jedna skupina mohla pracovať z domu v stredu a v piatok, druhá pracovala v kancelárii všetkých päť dní.
Výskumníci následne zistili, že u tých, ktorí mali hybridný rozvrh, klesla počas šesťmesačného experimentu miera výpovedí o tretinu. A ešte viac u zamestnancov, ktorí nie sú vedúcimi pracovníkmi, u žien a u tých, ktorí dlho dochádzajú. Zároveň sa zlepšilo hodnotenie ich spokojnosti v práci. U skupiny s hybridným rozvrhnutím sa tiež neprejavili významné rozdiely v hodnotení výkonnosti alebo v miere povýšenia, a to ani po dobu dvoch rokov od začiatku experimentu.
„Táto testovacia metóda nám umožnila dospieť k záveru, že to bol práve hybridný pracovný rozvrh, ktorý spôsobil zlepšenie v oblasti udržania a spokojnosti v práci,“ tvrdí Bloom. „Nešlo o náhodnú zhodu s inými faktormi. Medzi ľuďmi narodenými v párne a nepárne dni nie sú žiadne rozdiely,“ podotýka.
Výskum sa nezaoberal ľuďmi, ktorí pracujú na plný úväzok z domova ani možnosťou, či si zamestnanci môžu sami zvoliť, kde a kedy budú pracovať, čo je pre mnohých stále prioritou. Táto debata bude pravdepodobne vo firmách pokračovať. Súčasná štúdia je ďalším dôkazom toho, že aspoň čiastočná možnosť pracovať z domu je pre pracovníkov prínosná.
Zmena pohľadu
Bloom a jeho kolegovia v článku poznamenávajú, že niektorí si môžu klásť otázku, či sa nižšia fluktuácia v skupine s hybridným pracovným časom nedá vysvetliť tým, že členovia skupiny s plným pracovným úväzkom boli frustrovaní, pretože počas experimentu nedostali flexibilný rozvrh.
Miera odchodu u zamestnancov pracujúcich na plný úväzok v kancelárii sa však oproti šesťmesačnému obdobiu pred experimentom mierne znížila. To podľa výskumníkov naznačuje, že niektorí mohli správne odhadnúť, že po ukončení experimentu bude táto stratégia zavedená pre všetkých zamestnancov.
Experiment ďalej zistil, že manažéri spoločnosti zmenili počas experimentu svoj pohľad na hybridný pracovný čas. Pred začatím štúdie si vedúci pracovníci mysleli, že hybridné rozvrhnutie zníži produktivitu práce o 2,6 percenta. Keď sa ale pokus chýlil ku koncu, dospeli k názoru, že flexibilné usporiadanie môže zvýšiť produktivitu o jedno percento. Autori štúdie sa preto zhodujú, že podobné experimenty majú zmysel.
Bloom, ktorý sa štúdiom práce na diaľku zaoberá už desaťročia, vyvolal v minulom roku rozruch, keď poukázal na predchádzajúci výskum. Podľa toho sa zdá, že zamestnanci plne pracujúci na home office majú v priemere mierne zníženú produktivitu. Vedec vtedy pre Forbes uviedol, že štúdie tiež ukázali, že pokiaľ bol pracovný rozvrh dobre riadený a hybridný aspoň po určitú dobu, bol efekt porovnateľný alebo mierne pozitívny.
Znižovanie nákladov
Bloom sa vo svojej predchádzajúcej práci tiež zaoberal spoločnosťou Trip.com. Počas nej zistil, že u skupiny pracovníkov call centra, ktorí pracovali fyzicky v kancelárii len jeden deň v týždni, sa zvýšila produktivita o trinásť percent a fluktuácia klesla o polovicu.
Novšia štúdia sa zamerala na pracovníkov v oddeleniach, ako je marketing, softvérové inžinierstvo, financie a účtovníctvo a pomohla tak rozptýliť obavy, že skoršia štúdia na horšie platených zamestnancoch vykonávajúcich opakujúce sa úlohy nemusí byť objektívne zovšeobecniteľná na všetkých zamestnancov. „Títo ľudia sú kreatívci, pracujú na absolventských alebo odborných pozíciách a inovujú, tvoria, školia,“ popisuje Bloom účastníkov svojej súčasnej štúdie.
Podľa vedca hľadala spoločnosť Trip.com týmto experimentom spôsob, ako znížiť náklady a odhadovala, že každý zamestnanec, ktorý dal výpoveď, ju stál dvadsaťtisíc dolárov za nábor a školenie. Na základe Bloomových zistení sa firma rozhodla rozšíriť hybridnú stratégiu pracovného času na všetkých svojich pracovníkov. „Home office určite má svoje dobré aj zlé stránky, ale ukázalo sa, že v prípade hybridnej metódy sa vzájomne kompenzujú,“ uzatvára Bloom.
