Za dva roky, odkedy dal Washington zelenú satelitnej internetovej službe spoločnosti SpaceX, priniesla nelegálna globálna sieť pašerákov necenzurovaný internet tisícom ľudí v Iránskej islamskej republike.
V novembri tohto roka čakal Mohammad v uličke neďaleko svojho bytu v meste na juhu Iránu. Tento 38-ročný stavebný konzultant sa mal stretnúť so zástupcom predajcu, ktorého našiel na Telegrame, pripravený odovzdať 700 amerických dolárov výmenou za nelegálnu technológiu, ktorá predstavuje hrozbu pre režim v Teheráne: terminál Starlink, ktorý by mu umožnil bezplatný a necenzurovaný prístup na internet.
Starlink, satelitná internetová služba vytvorená spoločnosťou SpaceX, je v Iráne, ktorý má jeden z najreštriktívnejších internetových systémov na svete, zakázaná.
Obchody s aplikáciami Apple a Google a aplikácie ako Instagram a Slack sú blokované vládnymi cenzúrami a často zatýkajú tých, ktorí na internete povedia niečo, čo by sa mohlo považovať za „protiislamské“ alebo kritické voči Islamskej republike.
Používanie služby Starlink však za posledné dva roky prudko vzrástlo. Miliardár a zakladateľ spoločnosti SpaceX Elon Musk túto službu spustil v roku 2022, čím povzbudil pašerákov, aby nelegálne prepašovali terminály do Iránu.
Hrozby pokút a väzenia neodradili čierny trh, čo podnecuje rastúce aktivistické hnutie bojujúce za to, aby sa internet dostal do rúk ľudí.
Časopis Forbes nedávno zistil, že približne 20 000 ľudí má vysokorýchlostný prístup na internet, ktorý je pre Islamskú republiku takmer nemožné cenzurovať, nieto ešte vypnúť.
To však predstavuje iba malý zlomok z 89 miliónov obyvateľov Iránu. Okrem toho, prehnané ceny pri sekundárnom predaji robia terminály dostupnými len pre pár privilegovaných – predávajú sa za sedemsto až dvetisíc dolárov, čo zodpovedá priemernému mesačnému platu Iránca.
Služba Starlink navyše vyžaduje mesačný poplatok vo výške sedemdesiat dolárov, čo si vzhľadom na sankcie USA uvalené na iránske banky vyžaduje zložitú sériu krokov zahŕňajúcich kryptomeny a predplatené kreditné karty. Okrem toho používatelia zaplatia jednorazový poplatok dvesto dolárov za aktiváciu účtu v inej krajine, než v ktorej bol zakúpený.
Pre tých, ktorí si to môžu dovoliť a sú ochotní podstúpiť riziko, však dôvody na získanie terminálu Starlink siahajú od prozaických až po politické.
Forbes sa rozprával s niekoľkými používateľmi Starlinku v Iráne, pre ktorých bezplatný internet znamená vyššiu rýchlosť videohovorov a videohier, neobmedzený prístup k sociálnym médiám a možnosť povedať, čo chcú – a takisto lepší spôsob, ako sa organizovať proti vláde.
„Masové prijatie Starlinku v Iráne by mohlo byť technologickou revolúciou, na ktorú sme čakali v boji proti digitálnemu útlaku režimu,“ povedal Ahmad Ahmadian, výkonný riaditeľ Holistic Resilience, aktivistickej skupiny so sídlom v Los Angeles.
„Tak ako Rádio Slobodná Európa pomohlo prelomiť propagandistický múr Sovietskeho zväzu, Starlink by mohol prelomiť digitálnu železnú oponu Islamskej republiky.“
Foto: Mohammad
Mohammadovi, ktorého priezvisko Forbes nezverejňuje z dôvodu ochrany jeho identity, Starlink pomáha v jeho práci, ktorá si vyžaduje komunikáciu so zahraničnými klientmi v Kanade. Notoricky známa pomalá rýchlosť pripojenia v jeho domovskej krajine mu bráni v podnikaní.
Mohammad pre Forbes uviedol, že po tom, ako našiel predajcu na NasNet, kanáli Telegramu v perzštine, ktorý podporuje používanie Starlinku, a stretol sa s dodávateľom, bol proces získania terminálu jednoduchý. „Poslal som kuriérovi polohu a dostal som ho ako pizzu,“ uviedol.
Okrem toho, že spoločnosť NasNet pomáha ľuďom získať Starlink, zverejňuje na YouTube videá s podrobnými návodmi na jeho nastavenie a/alebo riešenie technických problémov.
Ich hlavnou autorkou je Iránka, ktorá už desať rokov žije v Európe a ktorá si želala zostať v anonymite. Jej tvár sa vo videách neobjavuje, aby si zachovala súkromie. Pre Forbes povedala, že otvorené, necenzurované a vysokorýchlostné internetové pripojenie môže človeku zmeniť život.
„Predstava neobmedzeného internetu sa mnohým Iráncom zdá takmer neuveriteľná,“ povedala. „Dalo by sa to prirovnať k tomu, ako keď smädný človek zrazu nájde studňu uprostred púšte. Spočiatku neverí, že je to skutočné, ale potom začne piť toľko, koľko jeho hrdlo znesie.“
Dôsledok zákazu
Starlink sa v Iráne prvýkrát objavil v roku 2022. Ľudia vtedy vyšli do ulíc po vražde dvadsaťdvaročnej Mahsy Amini, ktorú spáchala polícia. Dievča zatkli, zadržali a vo väzbe údajne zbili za to, že si dostatočne nezahaľovala vlasy a končatiny. Iránska vláda v snahe potlačiť masové protesty odstavila internet, čo je taktika, ktorú pravidelne používa na potlačenie povstaní.
Protesty inšpirovali ministerstvá financií a zahraničných vecí USA k udeleniu výnimky zo sankcií na komunikačné služby a o tri dni neskôr spoločnosť SpaceX zapla službu Starlink v Iráne.
„Vyžaduje si to používanie terminálov v krajine, čo vláda predpokladám nepodporí, ale ak sa niekomu podarí dostať terminály do Iránu, budú fungovať,“ vyhlásil vtedy. Musk ani SpaceX teraz na žiadosť o komentár nereagovali.
SpaceX, ktorá minulý mesiac dokončila sekundárny predaj akcií, má podľa CNBC aktuálnu odhadovanú hodnotu 350 miliárd dolárov.
V mesiacoch po protestoch v septembri 2022 Mehdi Yahyanejad, iránsko-americký aktivista v Los Angeles, použil finančné prostriedky od amerických neziskových organizácií a súkromných darcov na získanie približne 100 terminálov Starlink. Poslal ich aktivistom a iným spojencom v blízkosti Iránu, ktorí ich pomohli prepašovať do krajiny.
Yahyanejad tiež predložil spoločnosti SpaceX žiadosti o modernizáciu terminálov pre iránskych používateľov. Tvrdí, že spoločnosť na jeho radu pridala skladacie montážne konzoly, vďaka ktorým sa ľahšie prepravujú v batohu, a odpojiteľné ethernetové káble namiesto pôvodného kábla, ktorý sa v Iráne nedal vymeniť.
Iránska vláda, ktorá sa obrátila na Telekomunikačnú úniu, agentúru OSN so sídlom vo švajčiarskej Ženeve, s výzvou, aby Starlink odstavila, sa nedávno sťažovala, že vôbec nemôže tieto zariadenia lokalizovať, pretože jeden terminál sa ľahko zmestí do batohu.
Mohammad si je vedomý rizík, ktoré so sebou prináša jeho nové internetové pripojenie. Terminály Starlink majú byť namontované vonku s dobrým výhľadom na oblohu, on však ten svoj umiestnil dovnútra, vedľa dverí na balkón, a zakryl ho čiernym závesom. „Zatiaľ nemôžem dôverovať susedom,“ povedal.
Napriek tomu je pripojenie oveľa pomalšie, ako by malo byť – možno o polovicu, odhaduje. „Stojí to však za to. Stále je to oveľa lepšie ako môj predchádzajúci internet.“
Článok vyšiel na forbes.cz, jeho autorom je Cyrus Farivar.
