Ťažba najznámejšej svetovej kryptomeny bitcoin prechádza v súčasnosti jednou z najväčších premien za posledné roky. Aké zmeny to sú, popisuje v komentári pre Forbes produktový riaditeľ pražskej technologickej spoločnosti Braiins Tomáš Greif.
Nízka profitabilita a nástup umelej inteligencie dnes ťažbu vytláčajú z tradičných trhov a v spojení s vysokou koncentráciou výroby hardvéru by v ťažbe mohlo dôjsť k posunu porovnateľnému s jej zákazom v Číne v roku 2021 a následným presunom do Spojených štátov.
Vplyv rozmachu umelej inteligencie na spoločnosti ťažiace bitcoin sa naplno prejavil v druhej polovici minulého roka. Zatiaľ čo výnosy z ťažby bitcoinu sú závislé od ceny tejto kryptomeny a celkovej výpočtovej kapacity siete, AI výpočty sú často prevádzkované na základe dlhodobých kontraktov s fixnými dolárovými príjmami, ktoré môžu byť aj viac ako desaťkrát výnosnejšie.
Dátové centrá poskytujúce výpočtovú kapacitu pre AI dnes ponúkajú výrazne vyššie a stabilnejšie zisky než ťažba. Niekoľko spoločností, ktoré sa predtým zameriavali výhradne na bitcoin, už na tento model úplne prešlo, alebo sa na to chystá.
Ťažbu ďalej nerozširujú, prípadne ju aktívne utlmujú, a dostupnú infraštruktúru aj energiu presúvajú smerom k AI. V dôsledku toho možno tento rok očakávať výrazné spomalenie rastu výpočtovej kapacity bitcoinovej siete.
Pretože AI výpočty nemožno na rozdiel od ťažby bitcoinu flexibilne prerušovať, pokračuje tiež zmena geografického rozloženia ťažby. Tá sa presúva do lokalít s veľmi lacnou alebo inak nevyužiteľnou energiou, ako sú oblasti so solárnou či veternou výrobou, prevádzky využívajúce plyn spaľovaný pri ťažbe ropy alebo priamo do okolia elektrární, kde možno efektívne spotrebovať prebytky energie.
To všetko vedie k tomu, že pre nižšie marže dochádza k stále väčšej koncentrácii ťažby do veľkých fariem. Do ťažby sa tiež čím ďalej viac zapájajú aj samotní výrobcovia ťažobných strojov. Tí sú nútení zaväzovať sa k odberom výroby čipov za vopred dané ceny na dlhšie obdobie.
V situácii nízkych marží v ťažbe to prirodzene vedie k nižšiemu dopytu po nových strojoch. Výsledkom je nárast ťažby u firiem, ktoré hardvér priamo vyrábajú alebo vyvíjajú (Bitmain, Bitdeer), prípadne u spoločností, ktoré sú s výrobcami hardvéru priamo či nepriamo prepojené kapitálovo alebo zmluvne (BitFuFu, Cango).
Ekonomika takto vertikálne integrovaných prevádzok je výrazne lepšia než u subjektov, ktoré nemajú prístup k hardvéru za cenu výrobných nákladov.
Situácia sa však pre umelú inteligenciu postupne mení aj na poli samotnej výroby ťažobného hardvéru. Nízky dopyt výrazne sťažuje vstup nových výrobcov do odvetvia, ktoré je už dnes silne koncentrované.
Najväčší hráč Bitmain má odhadovaný trhový podiel cez 70 percent a patrí medzi kľúčových zákazníkov najväčšieho výrobcu pokročilých čipov na svete – tchajwanskej firmy TSMC. Vďaka masívnym investíciám do výskumu a vývoja i vďaka úzkej spolupráci s výrobcami čipov si navyše Bitmain udržiava technologický náskok, ktorý je pre konkurenciu len ťažko dosiahnuteľný.
Nové spoločnosti, ako sú Bitdeer, Auradine, Chain Reaction alebo Block, sa snažia uviesť na trh vlastné ťažobné stroje, až na výnimky však nedokážu dosiahnuť porovnateľné výrobné náklady ani energetickú účinnosť.
Navyše čelia nedôvere zákazníkov, ktorí nie sú ochotní investovať desiatky či stovky miliónov dolárov (približne 94 až 188 miliónov eur) do technológií bez dlhšej histórie a overenej prevádzky.
Ťažba bitcoinu sa tak teraz ocitá v bode, keď sa jej doterajší model zásadne mení. Rast výpočtovej sily už automaticky neznamená rast ziskovosti a rozhodujúcu úlohu začínajú hrať prístup k lacnej energii, vlastný hardvér a schopnosť konkurovať iným odborom, predovšetkým AI.
Odvetvie je technologicky vyspelejšie než kedykoľvek predtým, ale zároveň koncentrovanejšie a citlivejšie na ďalšie zmeny. Aj napriek tomu všetkému dnes bitcoin ako sieť a aktívum vstupuje do roku 2026 z mimoriadne silnej pozície. Paradoxne tak platí, že čím zložitejšia a náročnejšia je jeho ťažba, tým odolnejší a stabilnejší je bitcoin ako celok.
Tento článok pôvodne vyšiel na Forbes.cz. Jeho autor je Tomáš Greif.
