Priestrannú halu zaplavuje svetlo zo šikmých strešných okien, ktoré sa ako vlny šíria po celej ploche strechy. Minimalistická biela budova je najnovší prírastok do komplexu Agrostroj Pelhřimov. Nie je to však ďalšia továrenská hala, ale škola, ktorá v septembri privítala prvých žiakov. Štyritisíc štvorcových metrov vypĺňajú učebne aj veľké dielne s robotmi, obrábacími strojmi a 3D tlačiarňami.
„Je to jedna z najmodernejších podnikových škôl v Európe. Investovali sme do nej 300 miliónov korún (vyše 12,75 milióna eur),“ prezrádza majiteľ strojárskeho impéria, ktorý sa inšpiroval aj školami svojich obchodných partnerov, medzi ktorých patria najväčší svetoví výrobcovia poľnohospodárskych a nákladných vozidiel, ako sú Claas, John Deere, Fendt, Scania, Volvo a Krone.
O päťtisíc kilometrov ďalej, na pláňach amerického Stredozápadu, čoskoro vznikne ďalší projekt Agrostroja – nový výrobný závod v Kansase, do ktorého pelhřimovská spoločnosť plánuje investovať približne 100 miliónov dolárov v priebehu piatich až siedmich rokov.
Agrostroj však nezažíva len rast – vlani jeho produkcia klesla o 35 percent v dôsledku globálnej krízy v poľnohospodárskej technike a v posledných dvoch rokoch rieši konsolidáciu skupiny Stoll, ktorú pelhřimovská firma kúpila v roku 2021.
Vo veľkom rozhovore pre Forbes Lubomír Stoklásek opisuje, prečo stavia školu, byty a ďalšie priestory pre svojich zamestnancov, ako rozširuje svoju skupinu a prečo plánuje pracovať až do 95 rokov.
Pretože súčasný systém českého technického vzdelávania nefunguje. Nikto si to nechce priznať, ale absolventi škôl prakticky nič nevedia. Učebné osnovy sú ako za Márie Terézie. A neexistuje duálny systém vzdelávania, ktorý by kombinoval prax vo firme a odborné vzdelávanie v škole.
V minulosti sme mali jeden z najprepracovanejších systémov duálneho vzdelávania na svete. Dokonca aj Nemci k nám chodili po inšpiráciu. Ale všetci jeho absolventi sú už na dôchodku. A dnes sme jediná krajina s rozvinutou ekonomikou v Európe, ktorá tento systém nemá.
Ako to teda funguje v zahraničí?
Každá firma s viac ako 300 zamestnancami má systém duálneho vzdelávania. Keď som bol napríklad v spoločnosti John Deere, opísali mi, že neexistuje možnosť, aby k nim nastúpil niekto iný ako absolvent ich vlastnej školy, pretože prevodovku jednoducho nedokáže zmontovať. Svojich zamestnancov kvalifikujú tri roky a vďaka tomu môžu vyrábať konečné výrobky s pridanou hodnotou.
Spoločnosť Doppelmayr, najväčší výrobca lanoviek na svete, má svojich študentov vo fabrike štyri dni v týždni už od druhého ročníka. Štát sa však stará aj o teoretickú časť. Tú Česká republika nemá, a preto je nekonkurencieschopná.
Foto: Libor Fojtík, grafika
V minulosti ste spolupracovali s rôznymi školami. Čo vám to prinieslo?
Keď som sa v roku 2000 rozhliadol po fabrike, všetci moji kolegovia vo výrobe mali viac ako 50 rokov. A noví ľudia, ktorí prichádzali, toho veľa nevedeli. Preto som urobil jedno z najlepších rozhodnutí v histórii spoločnosti. Pozval som 30 riaditeľov základných škôl. A začal som ich presviedčať, že strojárstvo má budúcnosť. Výsledkom bolo, že o rok neskôr navštívilo Agrostroj 600 žiakov na exkurzii.
V tom čase sa priemyselná škola v Pelhřimove chystala zatvoriť, mala asi šesť žiakov. Vďaka našej aktivite sa tam však prihlásili noví študenti a škola mohla pokračovať. Chodili sa k nám učiť žiaci zo základných škôl aj z priemyselnej školy.
Vďaka tomu sme získali asi 700 zamestnancov a 42 percent zamestnancov vo výrobe má technické vzdelanie, čo je svetový unikát. Priemerný vek vo výrobe je 32 rokov, čo je ďalší svetový unikát.
Prečo ste prestali spolupracovať so školami?
Fungovalo to približne do roku 2022. Medzitým však kvalitní učitelia odišli do dôchodku a nahradila ich nová generácia s takmer nulovými technickými zručnosťami. Dodali sme im roboty, ale študenti sa na ne v podstate len pozerali, pretože školy si nemohli dovoliť programátorov, ktorí by ich naučili, ako roboty používať. Takže jediné riešenie bolo vybudovať vlastnú školu so skutočnými odborníkmi.
Aké náročné bolo otvoriť školu?
Vzhľadom na to, že v Pelhřimove je priemyselná škola a učilište, politikom sa to nepáčilo. Súdruhovia sa nás snažili presvedčiť, že existujúci systém je dostatočný a že by tu bola zbytočná konkurencia a my by sme žiakov predražovali. Reagoval som tým, že akreditáciu získame v Rakúsku.
Nakoniec to, našťastie, pochopili a akreditáciu pre strednú školu sme dostali. A časom ju chceme transformovať na strednú školu s maturitou. To znamená, že teraz máme tri roky a potom by malo byť štúdium o rok dlhšie.
Koľko ste do Akadémie Agrostroj investovali?
Zhruba 300 miliónov korún. Z toho 60 percent tvorila stavebná časť a 40 percent technológie. Niektoré stroje stáli vyše desať miliónov korún (takmer 410-tisíc eur). Škola má štyritisíc štvorcových metrov vrátane veľkej posluchárne a obrovských dielní. A pre mňa je to jedna z najkrajších firemných škôl v Európe. Nedostali sme žiadne dotácie, takže sme si celú investíciu zaplatili sami.
Existuje podpora na výstavbu škôl pre malé a stredné podniky, ale neviem, či si zámočník postaví školu. Aj z výšky našej investície je celkom jasné, že malé firmy to naozaj neurobia. Ale to opäť len ukazuje, ako nezmyselne všetko v Českej republike funguje.
Libor Fojtík pre Forbes Česko
Čo budete v škole učiť?
Máme dva odbory. Jeden je zameraný na robotiku. Kedysi sme roboty používali len na zváranie, ale teraz ich využívame aj na manipuláciu, lakovanie a iné úlohy. Druhý odbor sa venuje obrábaniu, od CNC strojov až po lasery. V oboch odboroch by sa študenti mali naučiť obsluhovať a nastavovať technológie a tí najlepší by sa ich mali naučiť aj programovať.
V treťom ročníku už strávia 90 percent času vo výrobe a na prax vycestujú aj do našich zahraničných pobočiek a k partnerom po celom svete. To im umožní po skončení štúdia voľne prejsť do prevádzky a nájsť si zamestnanie v ktorejkoľvek spoločnosti na svete.
Kto tam bude učiť?
S výnimkou predmetov, ako sú čeština, angličtina, prírodné vedy, matematika a IT, budú všetky predmety vyučovať naši zamestnanci, z ktorých 27 má za sebou pedagogické minimum a budú mať na starosti najmä workshopy. Keď žiaci pôjdu na odbornú prax alebo brigádu, stretnú sa so svojimi učiteľmi aj v Agrostroji.
Mať učiteľov z praxe je obrovskou výhodou, pretože držia krok s dobou a vývojom technológií. Navyše sú to ľudia, ktorí precestovali celý svet a spolupracujú s najlepšími firmami. V bežných školách majú učitelia raz za čas doškoľovací seminár, ale to sa absolútne nedá porovnať.
To isté platí aj pre technológie. Ak si prácne zaobstarajú nový stroj do triedy, nemôžu ho o päť rokov znova modernizovať. My môžeme. Zaradíme ho do výroby a v škole použijeme najnovšiu technológiu na trhu. A s dodávateľmi vyjednáme pre školu špeciálnu cenu, pretože je to pre nich reklama. Len technológia pre školu nás stála 100 miliónov korún.
Aký je záujem o školu?
Neboli sme si istí, či sa nám podarí dokončiť budovu do septembra tohto roku, preto sme začali oslovovať záujemcov neskoro. Pečiatku ministerstva sme dostali v polovici januára a žiadosti sa podávajú vo februári, takže sme mali veľmi obmedzený priestor na propagáciu školy. Ale aj tak nás záujem príjemne prekvapil.
Oslovili sme priamo základné školy v okolí a mali sme 32 žiadostí na dve triedy s kapacitou 25 detí. Bol som na prijímacích pohovoroch a potešila ma ich chuť učiť sa a to, že mnohí z nich sa pýtali, či by mohli prísť do Agrostroja na čiastočný úväzok. A to sa v dnešnej dobe veľmi nepočuje.
Plánujete aj novú výrobu v Spojených štátoch. Čo presne to bude?
Máme dcérsku spoločnosť KMW s tromi malými výrobnými závodmi v Kansase, ktoré sme získali v rámci akvizície skupiny Stoll. Na rozdiel od predchádzajúcich vlastníkov sme sa tam rozhodli viac investovať. Postavili sme obrábacie centrum a za jeden rok sme zvýšili predaj o 40 percent.
Vedenie mesta sa o tom dozvedelo a zaujímalo sa, či tam chceme postaviť ďalší závod. Vybrali sme si teda plochu s rozlohou asi 50 hektárov v blízkosti diaľnice hneď za mestom a mysleli sme si, že tým sa diskusia na dlhý čas skončí.
Avšak už o dva mesiace prišla ponuka od starostu, že môžu pozemok vyvlastniť vo verejnom záujme, vybudovať tam siete a že tam môžeme začať stavať továreň.
Zaplatili sme asi tretinu pozemku. A potom, v decembri 2023, za nami do Agrostroja prišlo osem Kanaďanov vrátane viceguvernéra, pretože opozícia neverila, že by v Česku mohla byť hi-tech firma. Išli sa pozrieť na výrobu a boli nadšení, takže sme si s nimi definitívne „ťapli“.
Agrostroj
Ako sa na výstavbe podieľa americká strana?
Ponúkli nám desaťtisícovú investíciu na výsadbu stromov a päťdesiatmiliónový stimul na daňové záležitosti vrátane DPH na desať rokov. A to len vytvorením 350 nových pracovných miest a továrne s najmodernejšou technológiou. To krásne ilustruje, prečo sú Spojené štáty tam, kde sú – pretože podporujú ľudí, ktorí pracujú. V Českej republike by mnohí ľudia museli hľadať slovo práca v slovníku.
Koľko plánujete investovať v USA?
Asi 100 miliónov dolárov v priebehu piatich až siedmich rokov. Výrobu chceme spustiť v roku 2028. Mal by to byť taký nový Agrostroj v Amerike. Môžeme podporiť našich OEM partnerov (original equipment manufacturer – výrobca originálneho vybavenia, pozn. red.) na severoamerickom trhu. Rozhodnutie postaviť tam továreň padlo ešte predtým, ako sa Donald Trump stal prezidentom.
Vzhľadom na novú Trumpovu colnú politiku voči susedným krajinám a iným kontinentom je pridaná hodnota tohto kroku ešte väčšia. Do Spojených štátov plánujeme presunúť výrobu jedného finálneho výrobku, pričom hodnota tohto projektu dosahuje 50 miliónov dolárov ročne.
Ako sa spoločnosti Agrostroj darilo v posledných rokoch?
Máme za sebou úspešné roky 2021 až 2023, keď skupina Agrostroj dosiahla rekordné konsolidované tržby takmer dvanásť miliárd korún (vyše 490 miliónov eur). Vlani však zasiahla globálna kríza v poľnohospodárskej technike a súvisiacich odvetviach. Naši partneri zaznamenali 35- až 40-percentný pokles. A to sa logicky odrazilo aj na našej produkcii, ktorá tiež klesla o 35 percent.
Očakávame, že tieto negatívne prvky sa tento rok presunú do Českej republiky, pretože udalosti v globálnej ekonomike sem zvyčajne prichádzajú s ročným oneskorením. Ale keďže máme 98-percentný podiel exportu, nás sa to nedotkne. Takže tento rok máme opäť nárast o približne 20 percent.
Vďaka diverzifikácii, keďže spoločne vyrábame poľnohospodársku techniku, nákladné autá, autobusy, stavebné stroje a manipulačnú techniku a máme 21 obchodných partnerov, sme dokázali tieto výkyvy ustáť. Takže do roku 2026 očakávame ďalší 20-percentný rast.
A ako sa darí skupine Stoll, ktorú ste prevzali v roku 2021?
Približne pred desiatimi rokmi sme realizovali vlastný projekt čelných nakladačov a akvizícia spoločnosti Stoll, ktorá je druhým najväčším výrobcom čelných nakladačov na svete, na to pekne nadviazala. O akvizícii sme uvažovali už dlhší čas. Hľadali sme spoločnosť, ktorá vyrába finálny produkt, ale nie je konkurentom našich partnerov.
A Stoll so svojou nemeckou kvalitou to spĺňal. Po smrti pôvodného majiteľa Wilhelma Stolla pred viac ako 20 rokmi však spoločnosť vlastnili rôzne finančné skupiny a fondy, ktoré dosadili menej kvalitné vedenie. Preto sme po roku museli celý manažment skupiny odvolať a nahradiť ho ľuďmi s potrebnou kvalifikáciou z Českej republiky.
Keď ste spoločnosť kúpili, mala dva závody v Nemecku, jeden v Poľsku a tri závody dcérskej spoločnosti KMW v Kansase. Všetky zostali?
Zatvorili sme závod vo východnom Nemecku a presunuli sme odtiaľ výrobu do existujúceho závodu v Lengede pri Hannoveri. Inštalovali sme tam zváracie roboty, čím sme zvýšili objem výroby o 100 percent. Podobne sme zatvorili poľský závod a výrobu sme odtiaľ presunuli do Agrostroja.
Zatvorené závody nemali moderné technológie a kvalifikovaných ľudí. Preto tam nebola v poriadku kvalita a termíny. Mohli sme tam buď investovať a čakať dva až tri roky, kým sa situácia zlepší, alebo sme mohli robiť výrobu okamžite, ale v našich ďalších závodoch, a to sme si nakoniec vybrali, pretože konkurencia nespí.
Boli to dva roky intenzívnej práce. Ale za pol miliardy korún (takmer 20,5 milióna eur) sme tu v Agrostroji postavili jednu z najmodernejších výrobných liniek na čelné nakladače na svete. Spolu má 42 robotov a ďalšiu časť 20 robotov s kapacitou 30 000 čelných nakladačov.
Spoločnosť Stoll je v súčasnosti popredný inovátor. Na trh sme uviedli prvý plne digitalizovaný nakladač, ktorý komunikuje s traktorom, čo nám otvára dvere k rozšíreniu spolupráce s OEM partnermi. Na veľtrhu Hannover Messe 2023 sme zaň získali striebornú medailu za inováciu.
Rozšírili ste v poslednom čase výrobu ďalej?
Máme dva nové projekty pre našich partnerov. Jeden sa týka kabín pre stavebné stroje. A druhý je finálny produkt – mechanizmus na vyklápanie kontajnerov. Vďaka týmto dvom projektom zvýšime v rokoch 2026 až 2027 naše tržby o dve a pol miliardy korún (vyše 102 milióny eur). To znamená, že by sme mali mať tržby vo výške štrnásť až pätnásť miliárd korún (od 572 až po vyše 613 miliónov eur).
Po takmer tridsiatich rokoch investícií sa dostávame do štádia, keď máme preinvestovaných 90 percent. Za ten čas sme investovali takmer pätnásť miliárd korún. Keď som v roku 1997 nastúpil do Agrostroja, mal obrat 500 miliónov korún (približne 20,5 milióna eur) a 1100 zamestnancov.
V roku 2023 sme mali sedemnásťnásobný obrat, ale počet zamestnancov sa zvýšil len o 100 percent, takže produktivitu sme zvýšili šestnásťkrát. A to len vďaka vzdelávaniu našich zamestnancov a zavádzaniu moderných technológií.
Keby sme to neurobili, Agrostroj by tu dnes nebol. A v tomto trende pokračujeme, aj keď je to náročná cesta. Vďaka tomu dnes export netvorí 20 percent ako v roku 1997, ale 98 percent. A z piatich hektárov výrobnej plochy je 23, čo je päť a pol Václavského námestia.
Mali ste otvoriť továreň aj v Rusku, ale vojna na Ukrajine to prerušila. Ako to ovplyvnilo vaše podnikanie?
Je to projekt, na ktorom sme pracovali desať rokov. Počas celého tohto obdobia sem chodili na školenia učitelia z miestnej učňovskej školy, aby nám pomohli vychovať novú generáciu zamestnancov. Máme tu najmodernejšiu výrobnú halu v regióne s rozlohou 42 000 štvorcových metrov a investovanými desiatimi hektármi.
Vstúpili sme tam podobne ako viaceré nemecké, francúzske a americké spoločnosti v rámci potravinového programu vyhláseného v roku 2010. Ale za tri roky nezmyselnej vojny sa to všetko zničilo pod vedením jedného blázna. A bude trvať ešte veľa rokov, kým Rusko získa späť svoj kredit seriózneho štátu.
Takže ste tam definitívne odpísali svoje investície?
Našťastie v tejto oblasti nedochádza k žiadnemu znárodneniu. Počítame, že časom sa hodnota tejto investície zvýši minimálne o 100 percent v porovnaní s našimi nákladmi, pretože Rusi nevedia vybudovať podobné výrobné zariadenia. Je to hotové, pripravené na prevádzku, ale uvidíme, čo bude ďalej. Možno túto investíciu nakoniec predáme, ale očakávame, že sa nám aj tak oplatí.
Ako sa darí hotelovej časti vášho podnikania?
Máme štyri hotely, všetky sú buď v oblasti UNESCO, alebo sú to pamiatkovo chránené budovy. Darí sa im stabilne. Ale keď to všetko spočítame, čo zarobíme, to investujeme. Za 20 rokov som z nich nedostal ani cent dividend. Mám plat len päťtisíc korún mesačne (necelých 205 eur), a to sa oplatí.
V Blansku máme Skalný mlyn s lanovkou. V Pelhřimove prevádzkujeme hotel Slávie, kde teraz plánujeme rozšíriť kapacitu o 100 percent. Vlastníme aj reprezentatívny Hotel Lotrinský vo Veľkých Pavloviciach, za ktorého rekonštrukciu sme získali cenu v medzinárodnej architektonickej súťaži Big See za najlepšiu rekonštrukciu.
Posledným je Spa Resort Lednice, kde ťažíme morskú vodu v hĺbke 1,2 kilometra pod zemou. Má charakter jadranskej vody a trikrát viac jódu ako bežná voda. Liečia sa tu aj dámy, ktoré nemôžu prísť do iného stavu. Neviem, či je to riaditeľom alebo vodou, ale výsledky sú pozitívne.
A čo ostatné spoločnosti v skupine?
Prevádzkujeme farmu Moravská Agra vo Veľkých Pavloviciach, kde obhospodarujeme dva a pol tisíc hektárov. A spolu s našimi obchodnými partnermi tam testujeme naše technológie. Pred pol rokom sme tiež kúpili vinárstvo ZD Sedlec, ktorému sa ekonomicky nedarilo. Ale to miesto je úžasné.
Prvú viničnú révu tam pestovali už Rimania. Keby sme sa nerozhodli toto vinárstvo zachrániť, možno by tam dnes vinič nerástol, celá história by zmizla a pestovali by sa tam zemiaky.
V Blansku máme nádherný chov pstruha potočného. Desať rokov po sebe sme vyhrali súťaž Potravina regiónu v kategórii ryby. Zároveň vlastníme logistickú spoločnosť ČAD Blansko so 100 nákladnými autami a 20 autobusmi. Všetky spoločnosti, ktoré sme kúpili, sme revitalizovali.
Pred časom ste postavili aj byty pre zamestnancov. Ako sa vám to podarilo?
Máme 96 bytov. Je to jeden z našich najobľúbenejších benefitov spolu s našimi súkromnými lekármi a zubármi. V rámci našej marketingovej kampane nám to veľmi pomáha pri nábore zamestnancov. Niektoré byty sme teraz prerobili a vybavili nábytkom na internátne ubytovanie, aby v nich mohli bývať naši žiaci.
Ak sa rozhodnú bývať u nás, dostanú príspevok na bývanie vo výške päťtisíc korún. A všetci žiaci budú dostávať aj štipendium päťtisíc korún mesačne. Chceme ich naučiť hospodáriť a vo vyučovaní budeme klásť veľký dôraz aj na finančnú gramotnosť.
V našom poslednom rozhovore ste povedali, že máte v úmysle pracovať do 90 rokov. Je to stále pravda?
Možno do 95 rokov. Ale napríklad Helmut Claas, majiteľ päťgeneračnej spoločnosti, zomrel pred rokom vo veku 94 rokov a chodil do práce aspoň tri dni v týždni.
Ešte pred rokom a pol sme u neho pili slivovicu. A pán Krone, ktorý má 87 rokov, je v práci prakticky každý deň. Európsku ekonomiku držia pohromade rodinné podniky, ktorých majitelia často považujú za samozrejmosť, že v starobe ešte pracujú.
Nemusia tam byť 12 hodín denne, ako som tam stále ja. Ale ak sú tam napríklad šesť hodín, nikoho to nezaťažuje. Poznám veľa majiteľov firiem, ktorí sa tešili na dôchodok, ale o pár rokov sú z nich dedkovia, ktorí ani mrkvu nekopú, len sedia pred televízorom, pijú pivo a nadávajú. Preto je zaťaženie mozgovej kôry strašne dôležité. Ale do práce chodím aj preto, že ma to stále baví a že ma baví pracovať s naším tímom.
Ako sa udržiavate v kondícii?
Presťahoval som sa do Lednice, kde denne plávam 20 bazénov v tej morskej vode, o ktorej som hovoril. A každé ráno aspoň polhodinu cvičím.
A už ste sa vysporiadali s odovzdávaním?
Riešime to, mám tri vnúčatá a možno sa nájdu záujemcovia v rodine, ale do deväťdesiatpäťky mám ešte čas.
Článok vyšiel na Forbes.cz a jeho autorkou je Jana Mertová.
