Americká aukčná spoločnosť Sotheby’s v máji draží Sassoonov kódex, hebrejskú Bibliu z desiateho storočia. Tá je na najlepšej ceste stať sa najdrahšou knihou, aká sa kedy v aukcii predala.
Predpokladá sa, že Sassoonov kódex vznikol koncom deviateho alebo začiatkom desiateho storočia nášho letopočtu.
Jediná svojho druhu
Sharon Liberman Mintz, hlavná odborníčka na judaiká v Sotheby’s, o ňom hovorí ako o jednom z najväčších pokladov na svete.
Hmotnosť dvadsaťšesť kíl a hrúbka šesť centimetrov tisícročného pergamenového zväzku podčiarkuje jeho váhu.
Ide o najstaršiu a najkompletnejšiu existujúcu hebrejskú Bibliu, ktorá obsahuje každú z dvadsiatich štyroch kníh vrátane Tóry, Prorokov a Spisov. Vďaka špeciálnym znakom je navyše pre hebrejsky hovoriacich ľudí čitateľná aj dnes.
„Chceli sme nájsť porovnateľné objekty a zistili sme, že žiadne také neexistujú,“ hovorí Sharon Liberman Mintz. Už pred aukciou jej cenu preto odhadujú na rekordných 30 až 50 miliónov dolárov.
Písali ju viac ako rok
Hoci z 929 kapitol chýba pätnásť, väčšinou z knihy Genezis, je to skvelé v porovnaní s inou slávnou Bibliou z desiateho storočia, Aleppským kódexom, ktorý koncom štyridsiatych rokov 20. storočia stratil za záhadných okolností štyridsať percent svojich strán.
Ďalším porovnateľným je Leningradský kódex, najkompletnejšia raná hebrejská Biblia, no tá vznikla takmer o storočie neskôr.
Kto dal Sassoonov kódex vyrobiť, jasné nie je. Podľa historikov však na jeho výrobu potrebovali asi dvesto kusov ovčej kože a jeden pisár nad ním strávil viac ako rok.
Rodinné dedičstvo
Vďaka záznamom na stránkach Biblie však vieme o niekoľkých ďalších majiteľoch tohto vzácneho rukopisu.
Prvý známy predaj kódexu sa uskutočnil začiatkom 11. storočia, keď ho obchodník Khalaf ben Abraham predal Isaacovi ben Ezekielovi al-Attarzaovi za približne tridsaťsedem zlatých dinárov.
To je objem peňazí, ktorý v tom čase potrebovala štvorčlenná rodina približne na dva roky. Rukopis odkázal svojim synom s podmienkou, že ho nikdy nepredajú.
Biblia sa tak neskôr stala majetkom synagógy v Makisine v dnešnej Sýrii. Dedinka v 13. až 15. storočí vyhorela a vzácny rukopis mal až do obnovenia synagógy strážiť jeden z členov židovskej komunity. K obnoveniu však nikdy nedošlo.
Asi o päť storočí neskôr ho v roku 1929 kúpil David Solomon Sassoon, britský vedec a bibliofil narodený v Bombaji.
Zberateľ hebrejských kníh a rukopisov zaň vtedy zaplatil 350 libier (dnes asi 21 000 dolárov).
Možné je všetko
V Sotheby’s ho odvtedy dražili už dvakrát. V roku 1978 ho Sassoonovi dedičia predali penzijnému fondu britských železníc za približne 320-tisíc dolárov (dnes 1,5 milióna dolárov).
V roku 1989 sa Biblia vydražila za 3,2 milióna dolárov, čo je dnes takmer osem miliónov.
Víťaz aukcie ju však ešte v tom istom roku speňažil. Sassoonov kódex predal švajčiarskemu finančníkovi Jacquiovi Safrovi s miliónovou prirážkou. Osemdesiattriročný Safra ju má v súkromnej zbierke dodnes.
Podľa Sharon Libermanovej Mintzovej je v súvislosti s touto aukciou možné všetko.
„Je to neuveriteľne silná kniha. Mať v rukách niečo, čo je súčasťou histórie, nielen židovskej, ale je to základný text celosvetovej civilizácie… Je to elektrizujúce.“
Pôvodne článok vyšiel na Forbes.com.
