Steve Feinberg, námestník ministra obrany Donalda Trumpa, je najkvalifikovanejší miliardár v administratíve. Je však možno aj najkonfliktnejší.
Ak by chcel minister obrany Pete Hegseth posielať textové správy o vojnových plánoch zo svojho mobilu, možno by sa mal najprv poradiť so Stevom Feinbergom.
Ako sa ukázalo, miliardársky investor, ktorý zložil prísahu ako Hegsethov námestník ministra obrany, investoval milióny dolárov do spoločnosti Privoro, ktorá spolupracuje s armádou pri vývoji obalov na mobilné telefóny, ktoré chránia pred hackermi – a umožňujú úradníkom nosiť svoje zariadenia aj do citlivých oblastí.
Privoro je len jedna z mnohých investícií Feinberga do obrany v súkromnom sektore, vďaka čomu získal prehľad prakticky o všetkých horúcich témach modernej vojny, ako sú bezpilotné lietadlá, satelity, hypersonické rakety, umelá inteligencia.
Feinberg, súkromný a patriotický investor, stavil na tieto podniky prostredníctvom svojej firmy Cerberus Capital Management na Wall Street, a to z vlastného vrecka.
Feinberg sa tiež obklopil bývalými vládnymi úradníkmi vrátane viceprezidenta Georgea H. W. Busha a úradujúceho riaditeľa CIA za Baracka Obamu.
To všetko robí z námestníka ministra obrany akúsi anomáliu v súčasnej administratíve. Prezident, ktorý kladie znamienko rovnosti medzi peniaze a inteligenciu, obsadil najvyššie vládne miesta miliardármi, ale nikto z nich nemá takú kvalifikáciu na svoju prácu ako Feinberg.
Wrestlingová manažérka Linda McMahon vedie ministerstvo školstva. Realitný developer Steve Witkoff má na starosti diplomaciu. Spoluzakladateľ spoločnosti Tesla Elon Musk loví v oblasti podvodov. Feinberg, ktorý má riadiť každodennú činnosť ministerstva obrany, zatiaľ čo Hegseth slúži ako tvár podniku, sa plne sústredí na oblasť, ktorú dobre pozná.
„Videli sme tu ukážku superkompetencie, inteligencie a schopností,“ povedal Roger Wicker, republikánsky predseda senátneho výboru pre ozbrojené sily, na záver Feinbergovho schvaľovacieho vypočutia, na ktorom mali pekné slová dokonca aj demokrati.
„Myslím si, že do tejto nominácie vnášate akési netradičné schopnosti,“ poznamenal Tim Kaine, niekdajší spolukandidát Hillary Clintonovej. „Niektoré z netradičných zručností sú práve teraz potrebné.“ O tom niet pochýb vzhľadom na to, že ministerstvo obrany nikdy nedosiahlo čistý audit a navyše čelí novým hrozbám po celom svete.
Okrem odborných znalostí však Feinberg prináša aj arzenál potenciálnych konfliktov záujmov. Úradníci po nástupe do funkcie často svoje podiely predávajú. Námestník ministra namiesto toho navrhol, že tie svoje odovzdá dedičom a charitatívnym organizáciám. Vzhľadom na to, že mnohé z jeho investícií do obrany už držal rodinný trust – a on už predtým prispieval na rôzne charitatívne účely – zdá sa, že jeho spôsob odpredaja je skôr pokračovaním v jeho majetkovom plánovaní než čistým odchodom od súkromných investícií.
Napriek tomu je to dostatočné oddelenie na to, aby Feinberg, ktorý má tri dcéry, mohol obísť federálne etické zákony. Trestný zákon o konflikte záujmov upravuje majetkové účasti neplnoletých detí, ale vyníma investície dedičov starších ako 18 rokov.
Na druhej strane, miliardár nepochybuje o tom, že jeho podnikateľská kariéra bude slúžiť ako podklad pre jeho prácu vo vláde.
„Feinberg prináša desaťročia skúseností zo súkromného sektora a strategický prehľad, ktorý potrebujeme na zefektívnenie a posilnenie účinnosti ministerstva obrany,“ uviedol vo vyhlásení hovorca Pentagonu Eric Pahon a odmietol odpovedať na zoznam ďalších konkrétnych otázok.
„Feinberg naďalej dodržiava všetky etické povinnosti, aby jeho konanie slúžilo len záujmom ministerstva obrany a národnej bezpečnosti USA.“ Ak Feinberg dokáže dodržať tento sľub a zabráni tomu, aby mu investície jeho dcér zatienili myslenie, mohol by byť práve ten človek, ktorého krajina práve teraz potrebuje – seriózny líder v čase otrasov.
Foto: BEN CURTIS/AP, ForbesUS
Intenzívny a výnimočný Feinberg
Feinberga bolo vždy ťažké rozlúsknuť. Koncom 70. rokov sa presťahoval zo skromného domu v Spring Valley v štáte New York do areálu Princetonskej univerzity, kde sa zapojil do tenisového tímu a programu R.O.T.C. Priatelia z tých čias zvyknú Feinberga opísať jediným slovom: „Intenzívny.“
Na akademickej pôde známej exkluzívnymi klubmi sa pridal k jednému, ktorý prijímal prakticky kohokoľvek. „Na Princetone bol tak trochu výnimočný,“ hovorí jeho bývalý spolužiak. „Keď prechádzal cez kampus, bol vo svojom vlastnom svete. Ako hovorím, nikdy som ho nevidel v spoločenskom kontexte. Bol tak trochu silou sám osebe.“
Vlastné metódy
Feinberg študoval politiku a veľmi skoro sa prejavil jeho sklon k opačnému zmýšľaniu. Aby dokončil diplomovú prácu, v ktorej sa zamýšľal nad tým, či by prostitúcia a drogy mali byť legálne, odmietol knihy a vytvoril si vlastné závery v uliciach New Yorku, kde robil rozhovory s policajtmi, prostitútkami a pasákmi.
Keď testoval, ako sa prostitútky vyhýbajú odhaleniu políciou, Feinberg vstúpil do masážneho salónu neďaleko Times Square s vodnou pištoľou vo vrecku – a všimol si, keď sa oňho hosteska otrela a zamierila na poschodie, „pravdepodobne aby varovala svojho šéfa,“ napísal. Záver práce: Feinberg povedal, že prostitúcia a nezákonné návykové látky, ktoré sa mu osobne hnusia, sa nedajú kontrolovať, a preto by sa mali legalizovať. Navrhol, aby vláda USA dovážala drogy, potom ich distribuovala do lekární, kde by si ich užívatelia mohli kúpiť na lekársky predpis.
Bert Kelley si spomína na spoluprácu s Feinbergom na inom projekte, v ktorom sa snažil zistiť, či ľudia, ktorí sú ochotnejší akceptovať riziko v osobnom živote, zároveň častejšie podporujú vyslanie amerických vojakov do vojny. Kelley si spomína na Feinberga ako na „veľmi usilovného“ napriek tomu, že musel bojovať s osobnými problémami vrátane chorej matky.
Nie je jasné, kedy presne Feinbergova mama zomrela, ale odkaz v jeho triednej ročenke naznačuje, že sa už nedožila ukončenia štúdia. „Za všetko vďačím svojej matke, nech odpočíva v pokoji,“ napísal. „Prajem veľa šťastia Jonovi, Stuartovi, Alterovi, Zotovi, Daveovi, Meisterovi a mojim ďalším pár skutočným priateľom.“
Feinberg začal svoju kariéru na Wall Street a čoskoro si skrížil cestu s niektorými z najsofistikovanejších – a najkontroverznejších – finančníkov v Amerike. Začínal v spoločnosti Drexel Burnham Lambert, kde pracoval ako obchodník vo firme, ktorá nakoniec skrachovala pre škandál s podvodmi.
Miliardár Michael Milken išiel kvôli škandálu za mreže. Feinberg sa dostal zo spoločnosti ešte pred pádom a prešiel do Gruntal and Company, kde sa stretol so Stevenom Cohenom, ktorého firma neskôr priznala vinu za obchodovanie s dôvernými informáciami (čo Cohena osobne stálo 1,8 miliardy dolárov).
Menej zdvorilý sup
Feinberg sa však týmto problémom vyhol a vydobyl si pozíciu rizikového investora, menej zdvorilo nazývaného „sup“, ktorý vedel, ako hľadať mäso na kostiach upadajúcich podnikov. V roku 1992 opustil Gruntal a založil spoločnosť Cerberus, pomenovanú podľa trojhlavého psa, ktorý stráži brány pekla.
Občas to nebolo príjemné. Napríklad koncom 90. rokov Feinberg pôsobil v správnej rade istej zdravotníckej firmy a zároveň vlastnil časť dlhu tejto spoločnosti. Po tom ako riaditelia rokovali s majiteľmi dlhov o reštrukturalizácii, právnik spolupracujúci s predstavenstvom povedal, že Feinberg sa počas diskusií odvolal. Akcionári sa však sťažovali, keď generálny riaditeľ, ktorého Feinberg naverboval, doviedol podnik do konkurzu, čo vyvolalo podozrenie, že dlžníci sa snažia neoprávnene získať spoločnosť. Konkurzný súd sa postavil na stranu Feinberga.
Feinberg sa naďalej snažil zostať v úzadí, aj keď sa jeho meno stalo známym. Roky sa držal v relatívne skromnom dome v Stamforde v Connecticute, obklopenom lesmi a malým počtom ľudí. Nakoniec pridal mestský dom na Manhattane, hoci sused tvrdí, že aj tam sa držal bokom. „Snažíme sa prísne skrývať,“ povedal údajne Feinberg raz v miestnosti s investormi. „Ak bude mať niekto z Cerbera svoju fotku a fotku svojho bytu v novinách, urobíme viac než len to, že toho človeka vyhodíme. Zabijeme ho.“
Foto: Florence Lo/Reuters/Redux Pictures, ForbesUS
Sláva má však aj isté výhody. V roku 1999 Feinberg prijal do firmy bývalého viceprezidenta Dana Quaylea, ktorý mal len obmedzené skúsenosti s podnikaním. Quayle mal však slávne meno a bol známy v žiari reflektorov, čo boli užitočné nástroje pri získavaní peňazí. Hodnota spravovaných aktív spoločnosti Cerberus sa zvýšila z odhadovaných 7 miliárd USD v roku 2001 na 16,5 miliardy USD na začiatku roka 2006. V tom roku sa k Feinbergovi pridal aj John Snow, minister financií Georgea W. Busha. V roku 2007 dosiahol spravovaný majetok odhadovanú hodnotu 26 miliárd USD.
Všetky tieto peniaze prúdili do rozsiahleho portfólia, ktoré zahŕňalo nehnuteľnosti v Nemecku, banky v Japonsku a poskytovateľov potravín v Amerike. Feinberg získal niekoľko značiek (Alamo Rent A Car, Yellow Pages, Fila) a spoliehal sa na pomerne typický postup súkromného kapitálu, keď uvoľňoval divízie zakopané vo veľkých korporáciách, rozdeľoval roztrieštených konkurentov a revitalizoval unavené spoločnosti. Cerberus investoval aj do pôžičiek s vysokým úrokom, pričom v istom momente držal časť dlhu Trumpovej veže v Chicagu a inokedy poskytol záchranné lano drevárskej spoločnosti miliardárky Maggie Hardyovej.
„Boli to najinteligentnejší ľudia, s akými som kedy, dodnes, rokoval,“ povedal Hardy neskôr pre Forbes. Hardy však nebol jediný, na koho Feinberg urobil dojem. „Jeho firma sa rozrástla a prežila množstvo otrasov,“ hovorí David Storper, zakladateľ spoločnosti 5P Capital Management. „Ak by som mal úzky zoznam fondov, do ktorých by som alokoval peniaze, určite by na ňom bol.“
V rokoch 2006 a 2007 Cerberus viedol konzorcium investorov, ktorí kúpili 51 % podiel v GMAC, finančnej divízii General Motors, a potom pridali 80 % Chryslera – predtým patril pod materskú spoločnosť Mercedes-Benz. „Feinberg je v tom kvôli svojej krajine,“ povedal v roku 2007 pre Forbes jeden z manažérov Chryslera. „Považuje to za spôsob, ako sa jej odvďačiť.“
Feinberg dostal novú príležitosť slúžiť svojej krajine v roku 2018, keď ho Donald Trump poveril vedením poradného výboru pre spravodajské služby. Táto pozícia nebola spojená so žiadnymi skutočnými právomocami – a preto Feinbergovi umožnila pokračovať v riadení svojho podniku –, ale poskytovala mu obrovské množstvo informácií.
Feinberg absolvoval viac ako 3000 brífingov, pričom sa ponoril do spravodajských agentúr, FBI a ministerstiev obrany, vnútornej bezpečnosti, obchodu a financií. „Bola to neuveriteľne vzdelávacia práca – veľmi desivá,“ vysvetlil počas svojho schvaľovacieho vypočutia. „V istom zmysle to bolo najširšie vzdelanie, aké ste mohli kde dostať.“
Získané informácie viedli k investíciám, najmä do podnikov, ktoré by Spojeným štátom pomohli konkurovať Číne. Feinberg získal podiel v Stratolaunch, vesmírnom podniku, ktorý založil spoluzakladateľ Microsoftu Paul Allen s cieľom „ochrániť Zem pre budúce generácie“. Preorientoval sa na hypersoniku, rozvíjajúcu sa technológiu, ktorá umožňuje armáde odpaľovať superrýchle rakety. V roku 2018 spoločnosť Cerberus kúpila aj jediný veľký americký podnik špecializujúci sa na podmorské optické káble, ktoré prenášajú svetové dáta – kľúčovú infraštruktúru v digitálnom veku, teoreticky náchylnú na špionáž a sabotáž. Táto spoločnosť, SubCom, sa stala jedným z Feinbergových najväčších holdingov.
Okrem investovania prostredníctvom spoločnosti Cerberus začal Feinberg uzatvárať aj vedľajšie obchody so spoločnosťou Tracker Capital, pričom sa opieral o niekdajšieho Obamovho zastupujúceho riaditeľa CIA ako poradcu. Zo zverejnených finančných správ vyplýva, že peniaze na tieto investície pochádzali z rodinného trustu. V roku 2021 Feinberg investoval do spoločnosti Accion Systems z MIT, ktorá vyvíjala vesmírne pohonné systémy pre satelity. „Jedna z najväčších a najdrahších výziev vesmírneho priemyslu,“ uviedol vo vyhlásení Michael Morell, bývalý zastupujúci riaditeľ CIA. Ďalšia vedľajšia investícia: Privoro, spoločnosť vyrábajúca puzdrá na mobilné telefóny.
Keďže Feinberg získal väčší prístup k spravodajskej komunite, nahromadil vo svojej firme aj viac peňazí. Aktíva v správe spoločnosti Cerberus sa rozšírili z odhadovaných 30 miliárd dolárov na začiatku roka 2017 na 60 miliárd dolárov do roku 2022 a približne 70 miliárd dolárov v súčasnosti, čím sa Feinbergovo osobné čisté imanie zvýšilo na odhadovaných 5 miliárd dolárov. S toľkými peniazmi a s minimom toho, čo by v súkromnom sektore mohol ešte dokázať, začal uvažovať o novej misii.
Foto: Andrew Harnik/Getty Images, ForbesUS
Jednou z Feinbergových prvých úloh je zistiť, kam smerujú všetky peniaze z daní. „Zriadime vojnovú miestnosť,“ povedal počas svojho schvaľovacieho vypočutia, „a budeme prechádzať každý program, každý náklad, riadok po riadku, s armádou ľudí, kým to nebude hotové, 24 hodín denne, 7 dní v týždni.“
Keď sa čísla vyriešia, urobí to, čo robí vždy – reštrukturalizuje. Škrtiči nákladov v Trumpovej administratíve už sľúbili, že z rozpočtu ministerstva vo výške približne 850 miliárd dolárov stiahnu 50 miliárd dolárov a potom tieto peniaze prerozdelia na iné priority. Ak chcete vedieť, kam by Feinberg tieto prostriedky investoval, stačí sa pozrieť, kam dal svoje vlastné. „Zďaleka najväčšia hrozba a najväčšia výzva je pre nás Čína,“ povedal muž, ktorého firma kúpila aktíva lodeníc v Juhočínskom mori. „Čína je prvá krajina, s ktorou sme kedy súperili a súčasne má veľkú ekonomiku aj veľkú armádu.“
Ktoré zbraňové systémy si zaslúžia osobitnú pozornosť? „Hypersonické zbrane,“ povedal Feinberg na svojom schvaľovacom vypočutí. „Obrovský problém. Nedostatočne investujeme. Je to nevyhnutné pre našu národnú bezpečnosť.“ Ťažko s ním polemizovať – v jadrovej vojne môže byť víťaz ten, kto prvý umiestni hlavice. Feinberg má však aj iné záujmy.
„Budeme potrebovať masové množstvá bezpilotných lietadiel,“ poznamenal bez toho, aby spomenul, že jedna z jeho spoločností pracuje na vytvorení armád bezpilotných vozidiel na bojisku. Musia konať s „centrálnym mozgom“, dodal, čo by mohlo vysvetľovať, prečo investoval do spoločnosti zaoberajúcej sa umelou inteligenciou zameranou na autonómne vozidlá. „Ak to nedosiahneme,“ varoval Feinberg, „naša národná bezpečnosť je ohrozená.“
Na riešenie týchto výziev chce Feinberg zmeniť proces uzatvárania zmlúv. Je presvedčený, že ministerstvo obrany sa spolieha na príliš málo megazhotoviteľov, ktorí sú majstrami v montáži, ale nie nevyhnutne vo vývoji technológií. Dúfa, že sa mu podarí zapojiť ďalšie spoločnosti, napríklad automobilové giganty (znie vám to povedome?) a viac začínajúcich firiem v oblasti obrany.
Súčasťou jeho plánu je preniknúť hlbšie do dodávateľského reťazca, spolupracovať viac priamo so subdodávateľmi a motivovať tak podnikateľov. „Ako kontraktor som sa neustále ocital v údolí smrti – lepšia technológia, no bez záujmu väčšej spoločnosti o jej využitie,“ povedal. „Ministerstvo obrany sa môže do istej miery dostať do stredu tohto procesu. Nie vo všetkom, ale je tu veľa príležitostí na podporu inovácií a schopností menších spoločností. To musíme urobiť.“
Toto nie je druh práce, ktorú Feinberg plánuje zveriť niektorému zo svojich podriadených. „Môj názor je, že námestník musí ísť program po programe, riadok po riadku, a nie to odovzdať niekomu inému.“ Tým sa dostávame k jadru dilemy. Steve Feinberg by mohol byť presne ten, koho Amerika potrebuje na vynovenie ministerstva obrany. Mohol by však tiež odsunúť obrovské sumy peňazí svojim dedičom. Po rokoch znecitlivenia voči etickým otázkam by však Amerika mohla byť s týmto kompromisom úplne spokojná.
Článok vyšiel na forbes.com, jeho autorom je Dan Alexander.