Avokádo, matcha, acai aj pistácie. Suroviny, ktoré sú známe stáročia, sa cez sociálne siete menia na komodity s cenami, ktoré šokujú od kalifornských sadov až po pulty v Bratislave. Kto na nich zarobí a kto zaplatí účet?
Pistácie už nepatria len do dezertov a avokádo už dávno nie je len novinka na drahom chlebíčku z hipsterskej kaviarne. Z virálnej suroviny dubajskej čokolády sa stala surovina, ktorú trh cíti v cenách aj v dodávkach, a malé zelené oriešky, ktoré sme roky vnímali ako nudne stabilnú komoditu, sa zrazu zmenili na predmet celosvetového ošiaľu. Stačilo pár mesiacov a dopyt po pistáciovej čokoláde vyskočil o takmer deväťtisíc percent, po pistáciovom latte o 128 percent a celkový záujem o pistácie sa za rok viac než zdvojnásobil.
Je to podobná situácia, akú sme zažívali pred pár rokmi s avokádom. V roku 2017 jeho cena vyskočila na 20-ročné maximum, debna z Mexika stála dvojnásobok oproti predošlému roku a maloobchodná cena v USA narástla takmer o 30 percent. Stačilo pár mesiacov a to, čo bývalo len snackom k večernému sledovaniu televízie alebo dip k čipsom, drží v napätí pestovateľov v Kalifornii aj cukrárov v Bratislave.
Prečo sa však z niektorých ingrediencií stane globálna posadnutosť, zatiaľ čo iné navždy ostanú lokálnou surovinou na pulte trhoviska? Gastronomické trendy existujú desaťročia, lenže to, čo kedysi trvalo roky, dnes sociálne siete zrýchlili na tempo, ktoré pestovateľ ani dovozca nestíhajú doháňať. Hipsterský toast s avokádom potreboval na svetovú slávu celé desaťročie. Dubajská čokoláda zaplavila police európskych reťazcov za jedinú sezónu. A keď sa trend rozbehne, ceny sa vedia pohnúť aj o desiatky percent, skôr než sa prvá nová úroda vôbec dostane na trh.
Lenže toto nie je príbeh o potravinách, ale o ekonomike, ktorú spúšťa 15-sekundové video na Instagrame či TikToku. Za každým hitom sa skrýva reťaz dôsledkov, ktorá vedie od obrazovky telefónu cez dovozcu a spracovateľa až k poľu, na ktorom farmár obhospodaruje svoju úrodu. A práve v tej priepasti medzi rýchlosťou dopytu a pomalosťou úrody sa rozhoduje, kto na trende zarobí a kto zaň zaplatí.
