Spoluvytvoril aplikáciu Mentegram, ktorá zefektívňuje starostlivosť o duševné zdravie, no paradoxne bol v čase jej vývoja trikrát blízko vyhorenia. Aj vďaka týmto skúsenostiam sa dnes Milan Steskal snaží šíriť osvetu v oblasti duševného zdravia najmä medzi podnikateľmi. Vraví, že toto prostredie je zle nastavené, a nielen kvôli tomu sa rozhodol po šiestich rokoch vo vlastnom startupe a práce na voľnej nohe, stať sa zamestnancom.
Okrem vášho zamestnania a aktivít, ktorým sa venujete, máte v popise na webe uvedené aj že ste ambasádorom mentálneho zdravia. Čo to znamená v praxi?
Firma, ktorú som v minulosti spoluzaložil mala za cieľ prepájať doktorov s ľuďmi, ktorí majú úzkosti, depresie či iné duševné problémy. A aj keď som predtým v tejto oblasti nemal žiaden výrazný prehľad, za tie roky sa toho na mňa nalepilo naozaj veľa. Môj spoluzakladateľ bol výskumníkom v oblasti psychológie a aj vďaka našej spolupráci a stretnutiam s mnohými odborníkmi som získal celkom vysoké povedomie o duševnom zdraví. Teraz sa o tom snažím hovoriť najmä v startupovej a podnikateľskej komunite, v ktorej sa pohybujem.
Nedostatok motivácie, cynizmus či zhoršené zdravie. Toto je 10 znakov, že bojujete s vyhorením
Tie tlaky sú tu veľmi vysoké a podľa mojej skúsenosti si drvivá väčšina z nás, ktorí sme založili firmu, prešla obdobím, ktoré hraničilo s vyhorením či depresiou. Ja sám som vyhorel takmer trikrát a som presvedčený, že tomu najhoršiemu sa mi podarilo predísť práve vďaka povedomiu, ktoré som mal.
Čím sú spôsobené tlaky, o ktorých hovoríte?
Už dlhšie sledujem, že podnikateľské a startupové prostredie je veľmi zle nastavené. Odvšadiaľ sa valia motivačné videá a články, v ktorých sa hovorí, že treba makať, ísť cez bolesť a výsledok sa jedného dňa dostaví. Médiá, napríklad aj Forbes, prichádzajú každý deň so sucess stories o ľuďoch, ktorí zdolali prekážky a nakoniec sa stali úspešnými najmä preto, že veľa pracovali. Na podnikateľov je tiež vyvíjaný tlak od investorov, ktorí potrebujú vidieť výsledky a po čase nadobudnú pocit, že nemôžu robiť nič iné len „makať“. Ale to sa proste nedá.
Milan Steskal (vpravo) s tímom Mentegramu počas návštevy nemocnice v Austine. Foto: Milan Steskal archív
Aký podiel z nich si to uvedomuje?
Veľa z nich pracuje takmer stále, vrátane víkendov a dovoleniek, a keď sa ich opýtate na work-life balans alebo mentálne zdravie tak odpovedia, že sú v poriadku, pretože robia to, čo ich baví. Potom však často príde zlomový moment, kedy spätne prehodnocujú to, ako fungovali. Smutné je to, že mnohí z týchto ľudí, ktorí majú prácu ako najvyššiu prioritu, sú vo svojom obore influenceri, ktorí ovplyvňujú mladých začínajúcich startupistov.
Stretávate veľa podnikateľov, ktorí si prešli vyhorením či depresiou?
Ťažko povedať, pretože nie každý človek o tom dokáže otvorene rozprávať. Veľmi veľa mojich kamarátov žije v sústavnom strese a tlaku, akoby bolo len otázkou času, kedy to celé vybuchne a príde impulz na zmenu. Na University od Berkeley realizovali medzi podnikateľmi zaujímavý prieskum, v ktorom sa ukázalo, že až 72 % z nich reportovalo nejaké znaky depresie.
Ako to bolo vo vašom prípade?
Keď sme rozbiehali firmu, ja som bol na Slovensku a spoluzakladateľ v Texase, takže sme fungovali s veľkým časovým posunom. Často som preto robil cez deň aj po večeroch. Bolo som nadšený problémom, ktorý som riešil a chcel som do toho dať naozaj všetko a celý môj deň bol prakticky iba o práci. A aj keď som náhodou nepracoval, tak som nad tými vecami neustále rozmýšľal.
Pamätám si, ako som pripravoval prezentáciu pre investora na Štedrý deň doobeda, bolo to šialené. Veľmi mi potom pomohlo, keď som začal chodiť ku psychologičke. Keď o tom rozprávam iným podnikateľom, hovoria mi, že sú radi, že v tom nie sú sami. Už len rozprávanie o týchto problémoch je niečo, čo môže pomôcť.
Kedy ste si uvedomili, že takto nemôžete fungovať?
Mal som vtedy už po 30-tke, takže som si veľmi skoro začal uvedomovať, že to nie je dlhodobo udržateľné. No aj napriek tomu sa mi to nepodarilo celkom ustrážiť. Tí, čo tému mentálneho zdravia neriešia vôbec, do toho potom spadnú ešte hlbšie.
Čo bolo u vás najkritickejšie?
Mal som tri zlé obdobia. To prvé bolo v období, keď sme získali prvú investíciu od Neulogy Ventures. Vtedy sme sa naozaj rozbehli, zamestnali ďalších ľudí a naším cieľom bolo rásť a získať ďalšiu investíciu. No ako to pri startupoch býva, tieto plány sa nestretli s realitou a všetko šlo pomalšie, ako sme si naplánovali. Postupne sa nám míňali peniaze, z čoho pramenil veľký tlak a namiesto toho, aby sme sa sústredili na rozvoj biznisu a produktu, strávili veľa času hľadaním investora a rozmýšľaním nad variantami, keď dôjdu peniaze. Bol som extrémne vyčerpaný z toho, čo som robil a už som to nezvládal.
S tímom v jeho novom zamestnaní. V spoločnosti mySugr pôsobí ako produktový manažér. Foto: my Sugr
Čo vám pomohlo?
Dostal som sa z toho dvoma spôsobmi. Pomohla prestávka v práci a písanie. Začal som dávať na papier všetky svoje pocity a skúsenosti, z čoho neskôr vznikla kniha How To Launch a Startup. Bola výsledkom mojej vnútornej terapie. Myslím, že som mal vtedy aj šťastie, pretože po lete, počas ktorého som takmer nepracoval, sa nám podarilo získať druhú investíciu, s ktorou prišla nová energia.
Prečo tomu hovoríte skoro vyhorenie?
Keď som sa rozprával s ľuďmi, ktorí mali syndróm vyhorenia klinicky potvrdený, tak sa u nás tie príznaky líšili. Ja som sa nedostal do štádia, kedy by mi bolo vyslovene všetko jedno. Bol som skôr extrémne unavený a potreboval som poriadny oddych. Nepotreboval som odbornú pomoc.
Pri druhej kríze, ktorá prišla neskôr, ste však už navštívili aj psychologičku…
Druhýkrát ma to zastihlo celkom nepripraveného. Upozornila ma na to až manželka, ktorá si všimla, že som opäť bez nálady a cez víkendy nie som schopný robiť nič iné len pozerať Netflix, prípadne Harryho Pottera a Pána prsteňov po 40-ty krát dookola. Napriek tomu, že bolo pekné počasie, ja som len prepínal televízor a hral sa s telefónom.
Po vyhorení začal cestovať. Hovorí, že ľudia namiesto toho, aby žili, tak si iba zarábajú na život
Aj dnes dokážem stráviť pol dňa pred telkou, ale rozdiel medzi oddychom teraz a vtedy je ten, že vtedy som mal neskutočné výčitky, cítil som sa kvôli tomu zle a opakovalo sa to stále častejšie. Robil som to preto, lebo som nevládal robiť nič iné. Aj najmenšia vec, ako napríklad odpísanie na jeden mail, sa mi zdala taká veľká a komplikovaná. Vtedy som začal chodiť k psychologičke a behom pár mesiacov som sa cítiť lepšie.
Bolo aj táto skúsenosť dôvodom, prečo ste sa po rokoch podnikania stali „radovým zamestnancom“?
Firmu sa nám nepodarilo rozbehnúť tak, ako sme chceli. Hlavnú pozornosť sme presunuli do Austrálie, kde má náš partner svoj tím a ja som mu odtiaľ veľmi nevedel pomôcť. Moje rozhodnutie odísť teda nebolo žiadnym radikálnym krokom, ale prišlo postupne.
Knihu začal písať ako svoju vnútornú terapiu. Foto: Milan Steskal (archív)
Aké je hľadanie práce po tom, čo ste spoluzaložili firmu? Ako reagovali zamestnávatelia?
Drvivá väčšina na to podľa mňa nereagovala nijako (smiech). Moje CV totiž kričí tým, že som podnikateľ a nie klasický zamestnanec, takže sa mi mnohí ani neozvali. Poslednýkrát som bol zamestnaný v roku 2012, takže ani ja sám som vôbec nevedel, čo mám čakať. Myslím, že firmy sa obávali, či si to človek s takýmto mindsetom nerozmyslí.
Nakoniec však robím niečo veľmi podobné tomu, čo som robil vo vlastnom startupe a myslím, že som našiel veľmi dobrý „fit“. Pôsobím vo firme mySugr, ktorá pomocou aplikácie uľahčuje diabetikom život. Firma má už za sebou exit, a teda sme súčasťou veľkej korporácie. Už tak necítime tlak ako bežné startupy, no stále tu ostala startupová kultúra, čo mi vyhovuje.
A nechýba vám väčšia rozhodovacia právomoc?
Klamal by som, ak by som povedal, že by sa mi nepáčila možnosť určovať celkové strategické smerovanie firmy, ale ako produktový manažér mám dosť veľkú slobodu v rozhodovaní o produkte, ktorý mam na starosti.
Ako sa ešte líši váš pracovný život v súčasnosti?
Povedal by som, že tu sú dva najzásadnejšie rozdiely. Prvý je ten, že keď som rozbiehal vlastný startup, musel som robiť všetko, či to súviselo s marketingom, predajom, hľadaním investora či, v úvodzovkách, umývaním záchodov. Teraz mám určenú zodpovednosť a v zásade ma až tak veľmi nemusí trápiť, akým spôsobom rieši firma iné oblasti. Je to teda pokojnejšie, lebo vecí, na ktoré musím myslieť, nie je až tak veľa a môžem sa lepšie sústrediť na ciele. Druhá zmena je menší tlak a lepší balans medzi pracovným a nepracovným životom.
Viete si teda ešte predstaviť, že rozbehnete nejaký startup?
Práve v startupoch som si uvedomil, že nikdy nehovor nikdy. Aj keď teraz sa cítim naozaj spokojný a šťastný a nad ničím novým nerozmýsľam.
Milan Steskal
Od leta minulého roka pôsobí ako product owner v spoločnosti mySugr vo Viedni. Je zodpovedný za platformu na koučovanie diabetikov a integrácie s partnermi v Európe a USA. Posledných 5 rokov pred mySugr strávil vo vlastnom startupe Mentegram, ktorý zlepšuje efektivitu starostlivosti o duševné zdravie. Okrem toho zhrnul svoje skúsenosti do knihy „How To Launch a Startup“, ktorú publikoval minulý rok.
Hlavné foto: Milan Steskal (archív)
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
