Niektorí hovoria, že vypadnúť zo stereotypu je ťažké, iní dokonca zvažujú, či sa „vypnúť“ vôbec dá a niektorým to celkom nedovolí nabitý harmonogram. Väčšina členov výberu však uprednostňuje aktívny oddych.
Sú mladí, úspešní, majú svetový potenciál a na oddych pomerne málo času. Členov tohtoročného rebríčka Forbes 30 pod 30 sme sa spýtali, ktoré sú podľa nich najkrajšie miesta, kde sa im podarilo „vypnúť“ a oddýchnuť si. Tu sú tie najzaujímavejšie z ich odpovedí.
Martin Lindák, edukátor v oblasti financií a ekonómie
Pre mňa domovský Slovenský kras, konkrétne Plešivecká alebo Silická planina. Je to zabudnutá časť Slovenska a jeden z najmenej navštevovaných národných parkov, pritom je úplne odlišný od ostatných. Nemá vysokohorské chaty či rozhľadne, ani sa v ňom nezdolávajú vrcholy. Skrátka odrádza od masového turizmu a domácim, vrátane mňa, ponúka dokonalú formu relaxu.
Hugo Repáň, zakladateľ startupu EcoButt
Keď je toho v práci alebo v živote veľa a potrebujem vypnúť, vyhľadám vodu. Ponorená hlava a v ušiach iba dunivé ticho. Myšlienky stíchnu. Moje obľúbené miesto sú kúpele v Sklených Tepliciach. Močievam sa tam pravidelne medzi ľuďmi na dôchodku a cítim pokoj.
Prečítajte si článok o Hugovi Repáňovi
Tomáš Petrek, CEO a spolumajiteľ GoBigname
Osobne mi viac záleží na tom, s kým som, ako kde som. Kdekoľvek sme s rodinou, je to to najkrajšie miesto, kde viem zároveň naplno vypnúť. Potom už je jedno, či sú to Švajčiarske Alpy, kaviarne v Ríme, alebo lazy na Kysuciach.
Vladimír Klocok, CEO Kubínska
Navštívil som viac ako 90 krajín a je dosť ťažké zvoliť tú najkrajšiu, lebo každá má niečo do seba. Moja srdcovka je Cambridge, Massachusetts, kde som strávil svoje študentské roky. Mám odtiaľ množstvo zážitkov a kamarátov.
Na mentálny detox bolo pre mňa najsilnejšie mestečko Black Rock City počas festivalu Burning Man. Je to v strede púšte, kde nie je žiadny signál. Musíte si zobrať so sebou všetko, čo potrebujete na prežitie na osem dní.
Pozrite si rebríček Forbes 30 pod 30 2024. Foto: Pasha Borsai
Peniaze tam nemajú žiadnu hodnotu a všetko funguje na báze darov. Každý niečím prispieva do komunity a má čo najradikálnejšie vyjadriť, kto skutočne je. Viac ako 80-tisíc ľudí sa naladí na takýto mindset a vytvorí unikátnu kultúru, ktorú som nezažil nikde inde na svete.
Nino Marcelli, futbalista
Som celkom dovolenkový typ, ale teraz som veľmi dlho nikde nebol. Už od pandémie, lebo minulý rok boli Majstrovstvá Európy do 20 rokov, mali sme iba týždeň voľna a dovolenku som nestihol.
Aj tento rok budeme mať reprezentačné zápasy, zase bude asi len dvanásť dní voľna. Najobľúbenejšia dovolenka je teda pre mňa tá v obývačke s priateľkou. „Vychillovať sa“, vyložiť si nohy, rozprávať sa, zaspať.
Adam Hagara, krasokorčuliar
V lete chodievame už niekoľko rokov na dovolenku do Bulharska, takže Bulharsko. Najlepšie je však asi doma v posteli (smiech).
V lete mám asi dva týždne bez ľadu, voľného času na dovolenku ostáva v lete týždeň. Normálne mávam dva až tri tréningy denne, keď je voľnejšie, tak jeden, dva, občas zase tri až štyri denne. Počas sústredení mávam minimálne päť tréningov denne.
Filip Nemčko, molekulárny biológ
Najradšej cestujem za kultúrou, históriou a gastronómiou. Taliansko je jednou z mojich obľúbených destinácií. Ak by som mal spomenúť jedno miesto, tak by to bolo asi jazero Como s jeho malebnými mestečkami.
Prečítajte si rozhovor s Filipom Nemčkom
Michaela Brchnelová, Aerospace vedkyňa
Pre mňa to je určite Nórsko. Precestovala som okolie Osla, ale aj západné pobrežie a úplný sever, cez Andøyu po Svalbard. Nie je bežne jednoduché nájsť toľko krásy, prírody, pokoja a prázdnoty, v dobrom slova zmysle, len pár hodín cesty od väčších miest s letiskom.
Nóri sú tiež výborní spoločníci na výlety a vedia vás naučiť užívať si voľný čas bez myslenia na prácu a povinnosti.
Prečítajte si rozhovor s Michaelou Brchnelovou
Ľudmila Kučíková, neurovedkyňa
Spoznávať nové miesta a kultúry je jedným z mojich najobľúbenejších spôsobov ako vypnúť, takže tých miest sa nazbieralo. Veľmi rada si čistím mozog aktívnymi dovolenkami, ktoré možno nie úplne zrelaxujú telo, ale prečistia ducha. Naposledy som takto vydýchla každú jednu negatívnu myšlienku po vyštveraní sa na Dúhovú Horu v Peru vo výške 5000 metrov nad morom.
Úplne najkrajšie miesto však boli islandské hory, ľadovce a pláže. Nepoviem nie ani obyčajnej-neobyčajnej večernej prechádzke pri mori, ktoré mám momentálne desať minút od domu.
Nikolas Bernáth, galerista
Úplne vypnúť sa nedá, dá sa len vypnúť jedno a zapnúť zas niečo druhé. Ak však ide o miesta, naposledy ma niekam inam na chvíľu prepla výstava Katrin Hornek vo viedenskom Secessione. Taktiež si užívam poslednú možnosť „byť vypnutý” v našom novom, ešte chvíľu prázdnom, bratislavskom priestore predtým, než ho otvoríme a naplníme umením.
Prečítajte si rozhovor s Nikolasom Bernáthom
Natália Centková, projektová manažérka Kina Úsmev
Miesto, na ktoré sa túžim vrátiť a ktoré malo ďalekosiahly dopad na moju osobnú i pracovnú cestu, je India. Sever krajiny, v ktorom sa týčia majestátne Himaláje, vo mne zanechal pocit pokoja, harmónie a naplnenia.
Vraciam sa sem v myšlienkach, keď si potrebujem pripomenúť, aká prchavá je naša existencia a že sme všetci súčasťou jedného celku.
Prečítajte si rozhovor s Natáliou Centkovou
Anna Viľchová, spoluzakladateľka projektu Emocionálny kompas
To je pre mňa ľahký výber. Mali sme šťastie, že sme s manželom mohli po svadbe odísť na tri týždne cestovať po Indonézii a v rámci tejto cesty sme navštívili aj ostrov Karimunjawa. Odporučila nám ho kamarátka, ktorá v Indonézii v tom čase žila. Je to naozaj nádherné miesto. Máličko ľudí, krásna príroda a pláže.
Každý večer bol na miestnom futbalovom ihrisku rybí trh, na zem položili celty, plastové stolíky, jedli sme a pozerali sa na hviezdy. Dostať sa na ostrov síce trvá a človek musí vystriedať pár dopravných prostriedkov, no ak by som sa ešte niekde v živote chcela vrátiť, tak určite tam.
Všeobecne je však cestovanie, či už po Slovensku a v okolí, alebo občas aj do vzdialenejších krajín, pre našu rodinu dôležitým „nabíjačom“, z ktorého vieme čerpať ešte celé týždne a mesiace.
