Priemerný Čech ročne skonzumuje približne 2,2 kilogramu kávy (na Slovensku to vlani bolo 2,7 kilogramu na osobu) a vyprodukuje až 3,5 kilogramu kávovej usadeniny. Ak pripočítame aj kaviarne a firmy, dostaneme sa k 80-tisícom ton kávovej usadeniny, ktorá väčšinou končí v zmiešanom odpade.
To si spočítala aj Jana Šrámková, ktorej prekážalo, že produkuje také množstvo odpadu, a rozhodla sa s tým niečo robiť.
„Kávovou usadeninou a jej potenciálom som sa začala zaoberať na štúdiách v Holandsku. Existujú tam zaujímavé výskumné projekty, ktoré usadeninu využívajú v poľnohospodárstve. V Česku však zatiaľ s usadeninou v takom rozsahu nepracujeme,“ hovorí Šrámková. Podľa nej je jednou z najväčších komplikácií zber kávového odpadu.
Inteligentný zber
Preto vznikol startup reKáva, ktorý má ambíciu zapojiť do efektívnejšieho nakladania s kávovou usadeninou nielen domácnosti, ale aj reštaurácie, kaviarne alebo firmy. Od 1. októbra spúšťa pilotný projekt v spolupráci s poradenskou spoločnosťou PwC Česká republika, kedy začne zbierať kávový odpad od pätnástich klientov. Medzi nimi je napríklad pražský magistrát, kaviareň Zrno Zrnko alebo Komerční banka.
„Vyvinuli sme inteligentné koše na zber kávovej usadeniny, ktorú budeme zvážať na elektrickom cargo bicykli. V prvej fáze poputuje do komunitných záhrad a kompostérov,“ opisuje Šrámková.
Špeciálne nádoby obsahujú čipy, ktoré monitorujú množstvo usadeniny. Vo chvíli, keď je nádoba plná, dajú správu kuriérovi, ktorý kôš vyzdvihne a vymení za prázdny, aby bol zvoz čo najefektívnejší. Biznis plán reKávy spočíva práve vo zvoze kávovej usadeniny z kaviarní, firiem a inštitúcií, ktorý bude fungovať ako platená služba.
Z použitej kávy, ktorá by skončila v koši, môžete mať vlastnú hubovú miniplantáž. Foto: Michal Turek
Nevyhadzujte, pestujte
Od januára 2023 by navyše čipy mali zbierať aj dáta o vlhkosti a teplote usadeniny, ktoré využije Česká poľnohospodárska univerzita. S tou reKáva chce vytvoriť takzvaný Hliva hub, kde sa kávová usadenina pred skompostovaním využije na pestovanie hlivy ustricovej. Tá potom poputuje späť do reštaurácií alebo na farmárske trhy.
Údaje, ktoré z košov zbierajú špeciálne čipy, firmám môžu poslúžiť aj na reporting benefitov zvezenia kávovej usadeniny, napríklad množstvo vyprodukovaných emisií a jej ďalšie využitie.
„Na úrovni Európskej únie vzniká požiadavka na nefinančný reporting súvisiaci s Green Dealom a ESG, kedy sa rieši, ako firma hospodári s ohľadom na životné prostredie. My na základe získaných dát firmám ponúkame mesačné transparentné reporty o využití kávovej usadeniny a vplyvov na prostredie,“ dopĺňa Šrámková.
Nápad s potenciálom
Odpoveď na otázku, čo s kávovými zvyškami, ponúka startup aj pre domácnosti alebo malé firmy, ktoré šikovný kôš nenaplnia. „Chystáme predaj growkitov, ktoré obsahujú hlivu ustricovú. Tú si ľudia budú môcť vypestovať sami doma,“ hovorí Šrámková. So svojím startupom uspela v súťaži #NakopniPrahu, ktorú organizuje pražská mestská spoločnosť Operátor ICT v rámci Pražského inovačného maratónu, kde skončila na druhom mieste.
Jana Šrámková, zakladateľka startupu reKáva. Foto: Michal Turek
Potenciál znižovania uhlíkovej stopy aj pozitívny vplyv na lokálnu ekonomiku zaujal aj konzultantov z PwC, ktorí so startupom od začiatku pro bono spolupracovali v akceleračnom programe Social Impact Awards a poskytovali mu mentoring.
„Nápad zakladateľky reKávy sme pomohli zhmotniť do hardvérového aj softvérového systému prepájajúceho inteligentné koše, aplikáciu dispečingu a kuriéra na elektrobicykli tak, aby logistika fungovala čo najefektívnejšie a zároveň pokiaľ možno bezemisne,“ dodáva Václav Karban, manažér v oddelení Technology Consulting z PwC.
Článok vyšiel na Forbes.cz a jeho autorom je Martin Bajtler.
