Masový turizmus už dávno nie je len otázkou preplnených pláží alebo nekonečných radov na pamiatky. Destinácie po celom svete čelia rekordnému nárastu návštevníkov, ktorý ohrozuje infraštruktúru, prírodné ekosystémy aj kultúrne dedičstvo.
Od tropických ostrovov cez horské vrcholy až po historické mestá sa čoraz viac miest snaží chrániť svoje poklady pred preťažením turistami. Zavádzajú limity návštevníkov, vstupné poplatky, časové sloty aj nové dopravné systémy, aby zvládli nápor ľudí.
Cieľom je nájsť rovnováhu medzi tým, aby miesta zostali prístupné a atraktívne, no zároveň ochrániť všetko, čo ich robí jedinečnými, skôr než bude neskoro.
Toto sú svetové destinácie, ktoré museli pre masový turizmus zaviesť prísne opatrenia, aby ochránili svoju kultúru, prírodu aj každodenný život miestnych obyvateľov.
Koh Samui
Koh Samui, thajský ostrov preslávený plážami a luxusnými rezortmi, sa počas niekoľkých rokov premenil z pokojného tropického raja na jednu z najviac preťažených destinácií regiónu.
Unsplash
Popularitu ostrova ešte zvýšil fenomén „White Lotus effect“ – nárast záujmu turistov po uvedení tretej série seriálu Biely lotos, ktorý sa nakrúcal práve tu. V roku 2023 ostrov navštívilo približne 3,54 milióna ľudí, čo znamená, že na každú štvorcovú míľu pripadá štyrikrát viac turistov než v Paríži.
Takáto koncentrácia návštevníkov preťažuje infraštruktúru, spôsobuje dopravné zápchy a zvyšuje tlak na vodné a odpadové hospodárstvo, zatiaľ čo miestni obyvatelia sa denne stretávajú s davmi turistov a ich nezodpovedným správaním.
Kjóto
Bývalé japonské hlavné mesto Kjóto prijalo niekoľko opatrení, aby zvládlo rekordný počet turistov. Od marca 2025 tu platí najvyššia daň z ubytovania v krajine, ktorá zvýšila cenu nocľahov v hoteloch, penziónoch aj moteloch.
Okrem ekonomických regulácií mesto zakázalo vstup do menších uličiek štvrte gejší, aby sa predišlo preťaženosti a nevhodnému správaniu turistov. Pre turistov zostane otvorená len hlavná ulica Hanamikoji.
Finančné prostriedky z turistickej dane sa využívajú na riadenie davov, ochranu kultúrneho dedičstva a zabezpečenie bezpečnosti. S predpokladaným nárastom turistov do roku 2030 na dvojnásobok súčasného počtu je Kjóto nútené hľadať rovnováhu medzi návštevnosťou a ochranou historického dedičstva.
Hora Fudži
Na ikonickú horu Fudži sa každoročne vyšplhá viac než 200-tisíc ľudí, čo si vyberá svoju daň. Problémy s odpadkami, preťaženosťou a bezpečnosťou sa stali natoľko vážnymi, že úrady začali túto pamiatku nazývať „Hora odpadkov“ a od roku 2025 zaviedli sériu opatrení pre výstupy na trasách Fudžinomija, Gotemba a Sabaširi počas lezeckej sezóny od 10. júla do 10. septembra.
Všetci horolezci sa musia zaregistrovať v oficiálnej aplikácii, absolvovať krátky modul o pravidlách a zaplatiť vstupné štyritisíc jenov, teda niečo málo cez 500 korún. Kto plánuje výstup medzi druhou popoludní a treťou hodinou ráno, musí doložiť rezerváciu v horskej chate, aby sa predišlo nebezpečným nočným túram a zároveň sa ochránilo krehké alpské prostredie hory Fidži.
Galapágy
Galapágy sú domovom viac než deväťtisíc druhov, z ktorých mnohé nenájdete nikde inde na svete. Aj tento unikátny ekosystém čelí rastúcim tlakom turistov, ktorí môžu neúmyselne poškodiť citlivé prostredie alebo priniesť do krajiny invázne druhy.
Autori fotografií: Hugo Kaelen, Ladislav Krumpál
Správa národného parku preto zareagovala razantne a návštevy chránených oblastí povolila len so špecializovaným sprievodcom. Turisti musia zostať na vyznačených chodníkoch a súkromné jachty nemôže zájsť k najikonickejším prírodným krásam ostrovov.
Aby ochrana prírody držala krok s popularitou súostrovia, od augusta 2024 sa zvýšil vstupný poplatok pre zahraničných turistov na 200 dolárov, čo je prvé zvýšenie po viac než štvrťstoročí.
Bali
Ďalšia z destinácií, ktorá má plné zuby turistov, je Bali. Indonézsky ostrov, obľúbený vďaka plážam, sopkám a hinduistickým chrámom, sa rozhodol sprísniť pravidlá pre zahraničných návštevníkov, aby obmedzil problémové správanie a ochránil tak miestne životné prostredie aj kultúru.
Nové opatrenia zahŕňajú povinnosť preukázať dostatočné finančné prostriedky, predložiť spiatočné letenky a detailné cestovné plány, zároveň majú motivovať turistov k rešpektovaniu náboženských tradícií a zákonov. Bali sa tak sústreďuje na kvalitu turistov skôr než na ich množstvo, čím reaguje na narastajúce problémy masového turizmu, ktorý spôsobuje dopravné zápchy, nedostatok vody, hromadenie odpadu a konflikty s miestnymi obyvateľmi.
Pompeje
Archeologický park Pompeje, ktorý ročne priťahuje viac než štyri milióny návštevníkov, zaviedol od novembra 2024 prísne opatrenia na riadenie davov. Denný limit je 20-tisíc návštevníkov a vstupenky sa predávajú menovite na každého návštevníka.
Počas hlavnej sezóny sú vstupy rozdelené do časových slotov, aby sa predišlo preťaženiu najcitlivejších častí ruín. Súčasťou stratégie je aj podpora návštev okolitých archeologických lokalít prostredníctvom bezplatnej dopravy, čo pomáha rozložiť turistický tlak a priblížiť turizmus k udržateľnejšiemu modelu cestovania.
Machu Picchu
Pred turistami nie je v bezpečí ani ikonická citadela Machu Picchu v Peru, ktorá patrí medzi najnavštevovanejšie a najznámejšie kultúrne pamiatky sveta. Každoročne sem zavítajú milióny turistov, čo zvyšuje tlak na citlivú archeologickú štruktúru, pôdu aj okolité prírodné prostredie.
Aby sa nápor turistov lepšie zvládal, peruánske ministerstvo kultúry aktualizovalo limity vstupu pre rok 2026. Hlavná sezóna teraz umožňuje denne maximálne 5 600 návštevníkov, zatiaľ čo počas zvyšku roka je limit znížený na 4 500 osôb.
Machu Picchu v Peru. Foto: Aleš Tvrdý
Tieto limity dopĺňa systém časovo rozdelených vstupov a vyznačených trás, ktoré majú minimalizovať fyzický tlak turistov na citlivé stavby a pôdu archeologického parku.
Súčasťou snahy o udržateľný turizmus je aj nový Master Plan, ktorý bol schválený začiatkom roka 2026. Stanovuje rámec riadenia návštevnosti, ochrany prírodného prostredia a kultúrneho dedičstva až do roku 2046.
Plán zahŕňa optimalizáciu trás, technické štúdie kapacity návštevníkov a opatrenia na zmiernenie vplyvov počasia a kontaktu turistov s pamiatkou.
Mount Everest
Tlaku masového turizmu sa nevyhla ani najvyššia hora sveta a magnet pre dobrodruhov Mount Everest.
V reakcii na narastajúce množstvo odpadu, preťaženie expedícií a negatívne dôsledky na krehký horský ekosystém vláda Nepálu na jeseň 2025 výrazne zvýšila poplatok za povolenie na výstup na 15-tisíc dolárov, čo predstavuje nárast o 36 percent oproti predchádzajúcej sadzbe a má slúžiť okrem iného na financovanie upratovacích kampaní a zlepšenie bezpečnosti.
Nové pravidlá zároveň skracujú dobu platnosti povolenia, zavádzajú povinnosť najímať sprievodcov a prísnejšie opatrenia na odnášanie odpadu vrátane povinnosti niesť humanitárny odpad a biologicky odbúrateľné vrecká počas výstupu.
archív SLSP
Nepál navyše pripravuje päťročný plán čistenia hôr, ktorý stanovuje limity počtu horolezcov podľa nosnej kapacity jednotlivých masívov, zriaďuje jednotku Mountain Rangers na dohľad nad odpadom a hľadá technické riešenia, ako sú drony na zber odpadu nad základným táborom.
Antarktída
Aj Antarktída, kedysi považovaná za poslednú nedotknutú divočinu, zažíva dramatický nárast turistov. Kým pred dvoma dekádami prišlo na Antarktídu menej než 20-tisíc ľudí, v roku 2025 to bolo viac než 125-tisíc.
Ekológovia si tento nárast spájajú okrem iného s vplyvom sociálnych sietí, ako je TikTok, ktoré lákajú širšiu verejnosť na „instagramovateľné“ zážitky medzi ľadovcami.
Tento prílev turistov ohrozuje pôdu, správanie tučniakov a tuleňov a zvyšuje riziko zavlečenia inváznych druhov. Správa Antarktídy preto zvažuje zavedenie návštevníckych kvót a prísnejšiu reguláciu, zatiaľ čo niektoré cestovné kancelárie už dobrovoľne obmedzujú počet turistov na pevnine.
Hallstatt
Hallstatt, malebná alpská dedina v Rakúsku, ktorá je zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO, je známa svojou výnimočnou prírodnou krásou a tisícročnou históriou ťažby soli. Niet divu, že aj tento kedysi pokojný „raj“ sa stal obeťou masového turizmu.
Hallstatt | Foto: Pixabay/Julius_Silver
Počas hlavnej sezóny príde do Hallstattu denne až desaťtisíc návštevníkov, pričom tu trvalo žije len 700 až 800 obyvateľov. Popularitu miesta ešte viac podporila legenda, že dedina bola inšpiráciou pre disneyovské kráľovstvo Arendelle z filmovej série Ľadové kráľovstvo.
Hustá premávka turistických autobusov a áut preťažuje úzke cesty, blokuje chodníky a výrazne zasahuje do každodenného života miestnych obyvateľov. Aby sa situácia zlepšila, mesto zaviedlo limity na dopravu, nainštalovalo bariéry na vyhliadkových miestach a obyvatelia sa neraz zapojili do protestov vrátane blokovania ciest, aby upozornili na dôsledky nadmerného turizmu.
Svet je plný destinácií, ktoré bojujú s nadmerným turizmom, a takýchto miest je oveľa viac, než sme v článku spomenuli – od Benátok a Dubrovníka cez Cinque Terre, portugalskú Sintru, islandský Zlatý kruh či karibské ostrovy až po národné parky v Spojených štátoch. Rovnováhu medzi lákaním návštevníkov a ochranou prírody, kultúry a každodenného života miestnych obyvateľov hľadajú prinajmenšom stovky destinácií.
Článok vyšiel na forbes.cz a autorkou je Jana Divinová.
