Myšlienka prepojenia európskych kapitálových trhov nie je nová.
Nemecký kancelár Friedrich Merz rozprúdil diskusiu o zriadení jednotnej európskej burzy. Myšlienka, ktorá má zabrániť odlevu firiem na Wall Street a posilniť konkurencieschopnosť úniovej ekonomiky, však zároveň vyvoláva vlnu skepticizmu.
Francúzsko a Nemecko sa síce zhodujú na potrebe hlbšej integrácie kapitálových trhov, no experti upozorňujú, že za týmto technokratickým snom sa skrýva zložitá realita právnych rozdielov, investičných návykov a lokálnych záujmov.
Myšlienka prepojenia európskych kapitálových trhov nie je nová. Patrila medzi priority bývalého šéfa Európskej centrálnej banky Maria Draghiho aj expremiéra Talianska Enrica Lettu, ktorí vo svojich správach zdôrazňovali potrebu odstrániť vnútorné bariéry brániace rastu produktivity.
Merz, ktorý pôsobil vo vedení nemeckej burzy Deutsche Börse aj ako poradca globálneho správcu aktív BlackRock, sa snaží túto myšlienku oživiť a dodať jej nový impulz.
Stéphane Boujnah, výkonný riaditeľ skupiny Euronext združujúcej burzy siedmich členských štátov Európskej únie vrátane Francúzska a Holandska, Merzovu iniciatívu privítal a vyhlásil, že Euronext je pripravený prispieť k ďalšiemu stupňu konsolidácie európskych trhov.
Nemecká vláda medzitým v spolupráci s Francúzskom pripravuje návrhy na rozšírenie dohľadu nad systémovo významnými inštitúciami, medzi ktoré by patrili aj burzy, depozitáre či centrálni sprostredkovatelia.
Medzi ideálom a realitou
Z pohľadu Česka a Slovenska znie idea jednej burzy lákavo, no naráža na realitu európskeho trhu, ktorý sa desaťročia vyvíjal na základe národných štruktúr.
„Zdá sa, že Francúzsko a Nemecko si dokážu férovo rozdeliť paneurópske inštitúcie – orgány dohľadu aj burzu. Otázne je, či to bude mať pre európsky kapitálový trh reálny prínos. Burza nie je len budova so zvončekom a softvérom, ale celý ekosystém – kontakty s emitentmi, investormi i verejnou správou,“ hovorí výkonná riaditeľka Asociácie pre kapitálový trh Jana Brodani.
Podľa nej prirodzený „domáci bias“ funguje na úrovni štátov, nie celého spoločenstva. Firmy preto často hľadajú kapitál doma, kde poznajú investorov aj pravidlá.
Brodani ako vhodnejší vzor uvádza európske podielové fondy UCITS – jednotne regulované, globálne uznávané, no stále zakotvené v národných právnych rámcoch.
„Ak sa už Nemecko a Francúzsko dohodnú, bude to mať silný európsky dosah. Či na to pozitívne zareagujú investori a emitenti, ukáže až čas,“ dodáva.
Ministerstvo financií Českej republiky pristupuje k téme opatrne. Podľa hovorkyne Petry Vodstrčilovej krajina víta debatu o zefektívnení kapitálových trhov, pokiaľ povedie k lepšiemu financovaniu a konkurencieschopnosti európskych firiem.
Rezort zároveň zdôrazňuje potrebu prejsť od „regulačného prebytku“ k dôrazu na efektivitu, transparentnosť a praktickú použiteľnosť pravidiel.
Generálny riaditeľ Centrálneho depozitára cenných papierov Ondřej Dusílek považuje jednotnú burzu za zmysluplnú len vtedy, ak bude sprevádzaná hlbšou právnou harmonizáciou.
„Ak to Európska únia myslí vážne s jednotným prosperujúcim kapitálovým trhom, musí Európska komisia presvedčiť členské štáty, aby jednotne implementovali právne úpravy z krajín, kde sa už osvedčili – ako Švédsko, Dánsko či Holandsko,“ hovorí Dusílek.
Podľa neho by riešením mohla byť takzvaná koalícia ochotných – teda postupné zapojenie štátov pripravených prijať spoločné pravidlá a vytvoriť jadro integrovaného trhu.
Dusílek verí, že ostatné krajiny sa k nim časom pridajú, čo by mohlo viesť k trhovej konsolidácii búrz a depozitárov a otvoriť cestu k celoeurópskym investičným bankám.
Jednotné pravidlá, rôzne očakávania
Podľa mnohých je jednotná európska burza jednoducho nerealistická. „S trochou zveličenia geniálny nápad. Len by som to spojil s plnou federalizáciou Európskej únie, absolútnou liberalizáciou vnútorného trhu a digitalizáciou všetkých štátov na úroveň Estónska. Ako čerešničku na torte by som pridal jednotný kapitálový trh,“ komentuje s úsmevom Jan Sýkora z WOOD & Company.
Podobne zdržanlivý je aj Jiří Kovařík z Burzy cenných papierov Praha, podľa ktorého treba najskôr vyjasniť, čo pojem „jednotná burza“ vlastne znamená. Upozorňuje, že ani v Spojených štátoch neexistuje iba jedna burza a že EÚ samotná pred rokmi podporila diverzifikáciu obchodných platforiem prostredníctvom smernice MiFID, ktorá mala zvýšiť konkurenciu a transparentnosť.
Kovařík dodáva, že väčšina európskych búrz sú súkromné spoločnosti, a ich prípadné spájanie by zasahovalo do vlastníckych práv – čo by bolo právne aj politicky sporné.
Podľa neho má väčší zmysel zjednotiť štandardy pre vstup na burzu a reporting než vytvárať jednu inštitúciu. Zároveň upozorňuje na rozdiely v účtovných pravidlách: menšie firmy často nepoužívajú medzinárodné štandardy IFRS, čo znižuje ich čitateľnosť pre zahraničných investorov.
V praxi tak väčšina menších spoločností zostáva závislá na domácom kapitáli. Ako príklad uvádza slovenskú firmu Gevorkyan a českú Primoco UAV, ktoré prešli z neregulovaného na regulovaný trh pražskej burzy.
Tým sa stali viditeľnejšími pre zahraničných investorov, no naďalej ťažia najmä z domáceho prostredia. „Ak by prišli o možnosť čerpať kapitál cez lokálne trhy, burza by sa pre ne uzavrela a zostali by odkázané na bankové financovanie,“ varuje.
Z pohľadu malých a stredných podnikov teda jednotná európska burza nemusí priniesť väčší prístup ku kapitálu, ale skôr nové prekážky. Kapitálové trhy sú totiž nielen technickou infraštruktúrou, ale aj kultúrnym a právnym prostredím, v ktorom investori dôverujú domácim inštitúciám.
Otázkou preto zostáva, či Európa dokáže prekonať svoje tradičné rozdiely. Francúzsko a Nemecko síce udávajú tón, no skutočná integrácia si vyžiada konsenzus všetkých členských štátov, ako aj zjednotenie právnych rámcov, daňových systémov a účtovných pravidiel.
„Z mojich 20 rokov skúseností s európskou reguláciou vidím, že väčšina európskych nápadov sa podarí až na druhý pokus. Tak sa nechajme prekvapiť,“ uzatvára s úsmevom Jana Brodani.
Pôvodný text vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Pavel Kohár.
