Keď mala sedemnásť, objavila molekulu s výnimočnými vlastnosťami. Dnes ju poznajú investori aj univerzity po celom svete. Mladá slovenská vedkyňa Diana Virgovičová sa stala katalyzátorkou premeny, ktorá mení životy.
Už ako tínedžerka svoj život zasvätila hľadaniu odpovede na jednu z najťažších otázok súčasnosti: Ako docieliť, aby mal každý prístup k čistej vode? A zdá sa, že sme vďaka nej o krok bližšie k riešeniu.
Je CEO technologickej firmy Xatoms a ako jedna z mála Sloveniek sa dostala do prestížneho amerického výberu Forbes 30 pod 30. Niet divu – stojí za objavom molekuly, ktorá dokáže efektívne čistiť vodu, a technológia založená na umelej inteligencii už nachádza uplatnenie v Afrike aj Severnej Amerike. „Niektorí investori sa nás pýtali, či to zvládneme, keďže máme len 21 až 23 rokov. Ale keď začneme hovoriť, pochopia, že vieme, čo robíme,“ hovorí Diana Virgovičová.
K podnikaniu sa dostala cez vedu. Už ako tínedžerka písala vedcom po celom svete a v štrnástich sa počas cesty po Indii prvýkrát stretla so skutočnosťou, že milióny ľudí nemajú prístup k čistej vode. Keď mala sedemnásť, vďaka výskumu na STU v Bratislave objavila molekulu, ktorá sa pod vplyvom slnečného žiarenia aktivuje a čistí vodu od baktérií aj ťažkých kovov. Dnes vedie tím s ôsmimi molekulárnymi patentmi, vlastným laboratóriom v Kanade a zákazníkmi po celom svete.
Xatoms spája kvantovú chémiu s umelou inteligenciou. Počítačovo analyzujú stovky tisíc molekulárnych štruktúr, vyberajú tie s najväčším potenciálom, syntetizujú ich a dodávajú ako aktívnu zložku filtrov. Ich riešenie funguje aj bez elektriny – stačí mu slnko, čo ho robí ideálnym pre odľahlé komunity. Momentálne pracujú na projektoch v Južnej Afrike, Keni, na Madagaskare, v Kanade a USA.
Aj napriek silnému vedeckému a spoločenskému dosahu nebolo získavanie kapitálu jednoduché. Investori váhali pre ich vek, niektorí ani neodpovedali. Dnes má Xatoms na konte viac než tri milióny dolárov od fondov ako 776 či Compute for Climate a medzi mentormi stojí aj spoluzakladateľ Redditu Alexis Ohanian.
Virgovičovej cieľ je jasný: efektívne riešiť jeden z najpálčivejších problémov súčasnosti – prístup k pitnej vode. A zároveň dokázať, že vedecká inovácia zo Slovenska môže meniť svet.
Ako vznikol nápad venovať sa problémom s vodou?
Keď som mala dvanásť rokov, začala som sa zaujímať o globálne problémy a zapájala som sa do rôznych súťaží z chémie či geografie. Vypracovala som prácu na tému globálneho otepľovania a oslovila som viacerých vedcov po celom svete s otázkami, ako to vnímajú a čo robia pre zmenu. Niektorí mi odpísali, a práve ich reakcie ma motivovali, aby som sa tomu venovala viac.
Keď sme s mamou cestovali po Indii, len s batohmi na chrbte miestnymi autobusmi a vlakmi, ponorili sme sa do miestnej spoločnosti. Videla som, že mnohí ľudia nemajú prístup k čistej vode, čo bolo náročné v takom veku spracovať. Deti aj dospelí často chorľavejú len kvôli tomu. Bol to pre mňa veľmi silný zážitok a vtedy som vedela, že sa chcem venovať environmentálnym problémom – hlavne vode. Je to globálny problém, nielen v Indii – napríklad aj v Kanade má pitná voda svoje výzvy. Mnohí pôvodní obyvatelia dodnes nemajú čistú vodu.
Ako vedci reagovali, keď ste im ako dvanásťročná napísali?
Samozrejme, že som im o tom povedala, ale boli veľmi otvorení. Na druhej strane, nie všetci odpísali, ale tí, ktorí áno, boli nadšení, že sa o to zaujíma mladý človek. Veľmi ma to povzbudilo.
Ako ste sa k nim vôbec dostali?
Jednoducho som si našla ich e-maily cez Google a vyslovene skúšala. Snažila som sa písať aj známym osobnostiam – napríklad bývalému prezidentovi Francúzska alebo Stephenovi Hawkingovi. Podarilo sa mi získať odpoveď z kancelárie francúzskeho prezidenta a jeden vedec z USA mi dokonca poslal svoju podpísanú knihu. Písala som si aj s japonskými vedcami.
Po návrate z Indie ste pokračovali vo výskume. Ako sa to vyvíjalo?
Začala som sa venovať stredoškolskej odbornej činnosti (SOČ) a chcela som vytvoriť vlastný výskumný projekt. Kontaktovala som rôznych profesorov na Slovensku a dostala som sa na Fakultu chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave. Tam som začala pracovať s profesormi z fyzikálno-chemického odboru a práve tam som sa dostala k technológii, ktorú dnes používame.
Neskôr ste založili aj firmu. Ako sa vám to podarilo, keď ste ešte nemali ani 18 rokov?
Najskôr to bol len výskum. Firmu som založila až po nástupe na vysokú školu. Pôvodne som ani neplánovala zakladať firmu – chcela som sa venovať výskumu. No neskôr som si uvedomila, že ak chceme mať reálny dosah a chceme sa tam dostať rýchlo, musíme založiť firmu. Jeden profesor v Anglicku mi povedal: vedci objavujú, inžinieri aplikujú a biznismeni to vedia dostať k ľuďom. Ja som si povedala, že môžem byť aj inžinierka, aj podnikateľka.
Objavili ste molekulu, ktorá dokáže čistiť vodu. Ako vyzeral výskum?
Dnes sa veľa výskumu robí počítačovo. Existujú softvéry, ktoré umožňujú modelovať nové molekulárne štruktúry – podobne ako sa hľadajú nové lieky. Napríklad, ak sa skúma liečivo na rakovinu, tak sa dajú počítačovo modelovať štruktúry, ktoré ukazujú, ako by mohlo fungovať. Ja som chcela modelovať fotokatalyzátor – látku, ktorá po pridaní do vody a vystavení žiareniu dokáže čistiť vodu od biologických aj chemických kontaminantov.
Väčšina existujúcich fungovala iba s UV žiarením, ktoré je zo slnečného svetla slabé. Ja som chcela vyvinúť štruktúru, ktorá bude účinná aj pri slnečnom žiarení. Podarilo sa mi to v roku 2019 – modelovanie prebehlo celé v počítači.
A ako to prešlo do praxe?
Neskôr v Kanade sme to posunuli do laboratória, kde teraz pracujeme. Tam sme molekulu syntetizovali. Počítač nám vie navrhnúť aj jednotlivé kroky syntézy, aby sme dostali finálnu molekulárnu štruktúru.
Získali ste vďaka tomu osem patentov. Čoho sa týkajú?
Ide o jeden patent, ktorý opisuje osem rôznych molekulárnych štruktúr. Je to provizórny patent. Popisuje proces, ktorý používame na objavovanie nových látok – spájame kvantovú chémiu a umelú inteligenciu.
Akým spôsobom sa vám podarilo premeniť výsledok výskumu na prosperujúci biznis?
Pre takýto typ firmy existujú rôzne biznis modely. Molekuly vyrábame v laboratóriu v Kanade a predávame ich firmám, ktoré sa venujú filtrácii vody. Používajú sa na čistenie odpadových vôd, riek, alebo aj v komunitných projektoch – napríklad v Južnej Afrike.
Zároveň vieme vytvoriť fotokatalytický náter, čo je v podstate fotokatalyzátor aplikovaný na povrch filtrov a membrán. Keď sa voda dostane do kontaktu s týmto náterom, očistí sa. Spolupracujeme s firmou na kempingových filtroch, ktoré takto upravujeme.
Znie to ako obrovský trhový potenciál. Akú máte aktuálne kapacitu?
Tento rok máme tri hlavné projekty, ktoré pokrývajú 106-tisíc ľudí, vyčistia viac než tri miliardy litrov vody a prinášajú výnosy cez 1,5 milióna dolárov. Objem ešte dokážeme zväčšiť, no časom chceme vybudovať aj vlastnú výrobnú fabriku.
Ako sa prepájate technológii s umelou inteligenciou a kvantovou chémiou?
V prvom rade samotný materiál – fotokatalyzátor – objavujeme počítačovo. Najskôr používame veľký dataset – máme približne 800-tisíc molekulárnych štruktúr fotokatalyzátorov, ktoré sami generujeme. Umelá inteligencia nám pomáha vybrať tie, ktoré sú syntetizovateľné, neškodné pre zdravie a majú komerčný potenciál. Kvantová chémia nám následne na veľmi detailnej úrovni ukáže, ako jednotlivé atómy v molekule reagujú, čo nám umožňuje predpovedať ich správanie vo vode kontaminovanej rôznymi baktériami, ako sú salmonela či E. coli, alebo ťažkými kovmi. Vďaka tomu vieme vytvárať efektívne štruktúry, ktoré sú súčasť nášho patentu.
Dokážu vaše molekuly zmeniť nepitnú vodu na pitnú?
Áno, ale záleží na type znečistenia. Naše riešenie napríklad neovplyvňuje chuť vody ako chlórové tabletky a navyše si poradí aj s ťažkými kovmi, čo tabletky nezvládnu.
Investori sa niekedy pýtajú, či to zvládneme, keď máme 21 až 23 rokov. Vek neskryjete, ale hovoria za nás výsledky.
Aký tím stojí za firmou?
Sme traja spoluzakladatelia – všetci softvéroví inžinieri, každý z inej krajiny. Ja som zo Slovenska, kolegovia z Turecka a Číny. Všetci máme osobnú skúsenosť s nedostatkom čistej vody. Spoznali sme sa cez štipendijný program v Kanade.
Aký odbor ste študovali na univerzite v Toronte?
Počítačové inžinierstvo. Popri štúdiu som sa zapájala do rôznych štipendijných programov a podnikateľských programov a postupne som budovala firmu. Univerzita nás veľmi podporuje, je špička v Kanade a podporuje aj podnikateľské nápady. Rozumejú, že musím veľa cestovať, ale dovoľujú mi tomu prispôsobovať napríklad skúšky.
Ako zvládate balans medzi výskumom a vedením firmy?
Na začiatku som sa sústredila hlavne na výskum. Teraz, keď tím rastie, sa viac venujem hľadaniu investorov a partnerov. Výskum má pod palcom môj technický spoluzakladateľ.
Pôsobíte aj v Keni či Južnej Afrike. Čo to pre vás znamená?
Osobne veľa cestovania. Včera som bola na Madagaskare, dnes som na Slovensku a zajtra budem v Kanade. Ale čo sa týka spomínaných regiónov, tak to funguje na spolupráci s univerzitami. Naše riešenie je určené pre komunity bez prístupu k čistej vode a bez stabilnej elektriny. Technológia funguje na slnečný pohon, čiže je ideálna aj pre neprístupné oblasti a uprednostňujeme tie, kde deti do päť rokov vyrastajú bez prístupu k čistej vode.
Do Indie, kde sa to celé začalo, ste sa ešte s projektom nedostali?
Zatiaľ nie, ale bola som tam prezentovať na G20. India je určite cieľ, ale zatiaľ sa viac sústreďujeme na Keňu, ktorá je veľmi otvorená inováciám.
Ako prebieha vyjednávanie s partnermi? Sú v tejto sfére stále prítomné predsudky?
Predsudky sú stále prítomné a nie je to teda len regiónmi, v ktorých pôsobíme. Cítila som to najmä pri získavaní kapitálu. Investori sa niekedy pýtajú, či to zvládneme, keď máme 21 až 23 rokov. Vek je niečo, čo neskryjeme. Keď začneme hovoriť, pochopia, že vieme, čo robíme. Ukázali sme výsledky, máme za sebou miliónové investície.
Ako ste získavali prvé investície? Biotechnologický výskum si žiada obrovský kapitál.
Prvú väčšiu investíciu sme získali v máji 2023. Išlo o grant vo výške 100-tisíc dolárov od zakladateľa Redditu Alexisa Ohaniana. Vyberá 20 ľudí pod 23 rokov z celého sveta, ktorým dá túto sumu na rozbeh firmy. Potom sme získali ďalších 350-tisíc dolárov cez štipendijný program UNESCO a Amazon Web Services. V lete sme získali ďalších 500-tisíc dolárov a nedávno dva milióny. Doteraz sme vyzbierali viac než tri milióny dolárov.
foto Marek Mucha
Stále ste v kontakte so zakladateľom Redditu?
Áno, stretávame sa niekoľkokrát do roka. Je to aktívny mentor, veľmi známa postava v americkej VC (venture capital) komunite. Pomáha nám sieťou kontaktov a radami.
Získali ste aj klasické rizikové kapitálové investície?
Áno. Ten prvý grant bol neinvestičný, ale ďalšie už boli VC investície. Najmä tie posledné veľké kolá.
Ako pristupujete k odovzdávaniu podielov vo firme?
Hľadáme strategických investorov. Nestačí, že niekto dá milión dolárov – potrebujeme, aby nám vedel pomôcť aj odborne, napríklad niekto s pozadím v kvantovej chémii alebo vo vodárenskom sektore. Náš tím spočiatku nemal skúsenosti s komercionalizáciou technológií, nevedeli sme, aké sú nedostatky. Preto sme potrebovali strategických investorov.
Kto sú vaši investori?
Jeden z nich je Quantacet– jediný fond v Kanade zameraný výhradne na kvantové technológie. Ďalej je to napríklad Quantum Insider – popredný poskytovateľ médií a trhových analýz v oblasti kvantového trhu. Je ním aj kanadská banka (Development Bank of Canada.), ktorá nám pomáha aj prostredníctvom grantov. Spolupracujeme aj s Ontario Center of Innovation, Technical Institute. Máme investíciu od Genesis Ventures, ktorý je podporovaný Európskym investičným fondom. Zaujímavé je, že veľa investícií prišlo od ženských investoriek – napríklad cez fondy zamerané výhradne na ženy. Náš tím je prevažne ženský, takže táto podpora je pre nás veľmi dôležitá.
Vidíte rozdiel medzi prístupom investoriek a investorov?
Určite. Menej než dve percentná venture kapitálu smeruje k ženám – a to aj v Kanade. Máme aj skúsenosti s odmietnutiami, pri ktorých nám ani neodpovedali, alebo povedali, že neveria, že by firma ako tá naša vedela rásť. Ale práve takéto prekážky nás motivovali ešte viac.
V budúcnosti plánujete ďalej rásť a škálovať biznis?
Pokračujeme v objavovaní nových molekúl – napríklad na čistenie ťažkých kovov alebo špecifických znečistení. Zapájame sa aj do veľkých projektov na čistenie vody pre pôvodné obyvateľstvo v USA a Kanade. Súčasne rozvíjame komunitné projekty – výskum na Madagaskare, projekty v Keni, Južnej Afrike a v utečeneckých táboroch v Ugande.
Takže kombinujete ziskový a neziskový prístup?
Presne tak. Projekty v Severnej Amerike nám umožňujú pokrývať náklady na komunitné aktivity. Hlavný cieľom ostáva zlepšiť prístup k čistej vode tam, kde ju ľudia najviac potrebujú.
V jednom rozhovore ste spomenuli, že by ste sa chceli vrátiť na Slovensko. Čo by sa muselo zmeniť?
Najmä väčšia otvorenosť k inováciám. Napríklad keď som prezentovala túto technológiu v rámci SOČ na Slovensku, nevyhrala som nič. O pár mesiacov som s tým istým projektom zvíťazila na svetovom kole vo Švédsku. Prekvapili ma aj negatívne komentáre pod článkami doma – v Kanade sa mi to zatiaľ nestalo. Verím, že sa to doma časom zmení. Slovensko má obrovský potenciál. Verím, že to sa to zlepší, a rada sa raz vrátim.
