Naše hlavné mesto sa počtom a kvalitou svojich kaviarní vyrovnáva väčším európskym metropolám. Už však nejde len o čierne zlato. „Storky“, spolupráce, merch a značka sú to, čo rozhoduje.
Nové kaviarne rastú ako huby po daždi, klasiky miznú. Spomedzi čerstvo otvorených podnikov niektoré dokázali vybudovať niečo, čo sa nápadne podobá kultu.
Prečo? Lebo to už dávno nespočíva len na káve. Je to založené na tom, ako sa cítite, keď si sadnete, pijete niečo, čo máte rádi, kecáte s kamoškou a ešte sa pri tom môžete odfotiť.
Prečo sú Bratislavčania ochotní nechať 15 eur za kapučíno a škoricový uzol? A ako sa v tejto džungli odlíšiť?
Poďme to rozpitvať – s majiteľmi, zákazníkmi aj odborníkom na marketing Martinom Latkom, ktorý vie, ako urobiť z kaviarne lásku na prvý pohľad.
Boom kávovej kultúry
„Bratislavská kávová scéna nie je ojedinelá tým, že by vymyslela niečo prevratné. Naskakujeme na trendy zo zahraničia. Sme však jedineční tým, koľko podnikov na štvorcový meter máme a aký typ ľudí ich tvorí,“ hovorí Vladimír Kuchťák, zakladateľ kaviarne Soren.
K tomuto názoru sa pridávajú aj majitelia Blue Mondays Milan Mikulík a Matej Petráš. Tvrdia, že počet kaviarní na obyvateľa hlavného mesta je naozaj pozoruhodný. Je ich podľa nich príliš veľa, ale aj vďaka tomu sú ľudia náročnejší a majú si z čoho vyberať.
Bratislava je ojedinelá tým, koľko kaviarní na štvorcový meter má
Zdroj: Blue Mondays
Na tom sa teda zhodneme všetci. „Spotov“, kde si dať dobrú kávu – alebo aj zlú – je v Bratislave čoraz viac. Na každom rohu ich nájdeme hneď niekoľko. Ako si teda ľudia vyberajú, kam ísť? Dnes o tom do veľkej miery rozhoduje konkrétna sociálna sieť.
„Keď vidím peknú kaviareň na Instagrame, idem tam. A aj keď sa o nejakej dozviem inak, vždy si ju pozriem na Instagrame, ako to tam vyzerá, čo majú v ponuke. Veľa mi to napovie,“ tvrdí Terézia Ziffová, jedna zo zákazníčok.
Aj druhá milovníčka bratislavských kaviarní, Šarlota Holečková, sa s nami podelila o jednu zo svojich skúseností. Nedávno bola v novootvorenej pekárni, o ktorej používatelia Instagramu básnili. Všetci tam chodili.
„Bola som to vyskúšať trikrát a zakaždým som odišla sklamaná. Káva bola kyslá, pečivo suché. Aj tak som tomu dala šancu, možno práve preto, že tam chodili všetci,“ vysvetľuje.
Čo sa týka ošiaľu na Instagrame, je podľa Šarloty ľahké ho vytvoriť. Najmä v Bratislave, kde ľudia vyhľadávajú nové a pekné kaviarne. „To však neodzrkadľuje kvalitu podniku a vzhľadom na nekonečné možnosti je veľmi jednoduché zvoliť si inú alternatívu,“ hovorí.
Kaviarenskí influenceri
Majitelia vedia, že musia ponúknuť ľuďom niečo navyše. Alebo aspoň niečo, čo vyzerá dobre na fotke. „Ľudia idú za atmosférou. Ide o mnoho vecí, ktoré sa nakoniec dajú dokopy. Krásny priestor, pekná ulica, príjemné prostredie, zaujímavý dizajn. Aj naša ponuka. No hlavne ide o to, akí sa správame k zákazníkom,“ hovorí Filip Ciho z kaviarne Ráno.
Filip Ciho, majiteľ kaviarne Ráno
Zdroj: Ráno
Na instagramovom profile Rána nájdete príspevky, ktoré vystihujú, čo má Ciho na mysli. Napríklad záznam z kamery z jedného doobedia, keď ľuďom ponúkali 50-percentnú zľavu na kávu, ak baristom zatancujú.
Podľa jeho slov išlo o veľmi virálne video. Zistili tak, že nemôžu na Instagram dávať len produkt za produktom, pretože to ľudí nebaví. Treba sa deliť aj o vtipné momenty, ktoré majú vyššiu pravdepodobnosť na úspech.
Ciho by rád dosiahol to, čo podľa jeho slov na Slovensku zatiaľ neexistuje. „Na Instagrame sa nám darí, radi by sme to časom využili a stali sa takými ‚kaviarenskými Influencermi‘. Chceli by sme získať partnerov a spolupráce, viditeľnosť využiť v náš prospech,“ hovorí.
„Instagram je dnes výkladná skriňa značky – a v prípade kaviarní až neuveriteľne silný akcelerátor,“ hovorí odborník na marketing Martin Latka. Podľa neho si ľudia často vyberajú miesto na základe vizuálu ešte predtým, než ochutnajú kávu. Ak je „brand“ dizajnovo čistý, autentický a má jasný rukopis, Instagram to znásobí.
Hovorí to aj z vlastnej skúsenosti. „Zimy trávim pravidelne v exotike a Instagram je pre mňa kľúčový nástroj, ako si vybrať priestory, kde chcem tráviť čas. Práve kaviarne, ktoré majú premyslený profil, ma častejšie oslovia aj pri návšteve. Pre značku je to dnes doslova digitálny vstupný priestor,“ tvrdí.
Soren
Kam na kávu?
Existujú dokonca účty, ktoré ľuďom uľahčujú hľadanie príťažlivých miest na kávu. Aj Bratislava ich už má niekoľko.
Jedným z nich je profil Čerstvá Bratislava, ktorá prináša zákazníkom tipy na podniky, či už novootvorené alebo zabehnuté klasiky. Na svojom profile takisto zverejňujú rôzne akcie a podujatia, ktoré sa v meste pripravujú.
„Instagram je dnes určite hybná sila rozhodovania sa, kam ľudia pôjdu. Keď zverejníme video z novej kaviarne, často je nasledujúce dni podnik plný. Ak má navyše pekný dizajn, je to len plus,“ hovorí Katarína, zakladateľka Čerstvej Bratislavy.
kaviareň soren
Zdroj: Soren
Dôležité je podľa nej aj pekné servírovanie jedál a nápojov. Čím na to podnik kladie väčší dôraz, tým si jeho výtvory odfotí viac ľudí, ktorí sa podelia o svoje snímky na sociálnych sieťach. Prirodzene, následne sa o ňom dozvie vyšší počet potenciálnych zákazníkov.
„No funguje to aj opačne. Mnohí klienti často napíšu aj negatívnu skúsenosť. Aj podľa toho sa môžu ostatní rozhodovať, kam pôjdu,“ približuje.
Katarína tvrdí, že si podniky vyberajú pocitovo. Zameriavajú sa najmä na nové kaviarne, zaujímavé bistrá, ale aj nevšedné prírastky v Bratislave. Tento rok to bola napríklad čajovňa s krásnym interiérom či sauna na Dunaji.
Keďže fungujú na vizuálnej platforme, dizajn je dôležitý faktor. No to, samozrejme, nestačí, musí ich osloviť aj nápojový či jedálny lístok. „Niekedy odporučíme aj podnik, ktorý má možno úplne obyčajný interiér, ale má nevšednú ponuku, je jedinečne zameraný v rámci Bratislavy, alebo má zaujímavý príbeh či lokalitu,“ uvádza.
Musí mať Instagram každý?
V Blue Mondays si prechádzajú na prvý pohľad nepríjemnou skúsenosťou. Instagram im zablokoval účet. „Je to dobrá sociálna sieť, ale my sme na tom nikdy nestavali,“ tvrdia však majitelia.
Na platenú reklamu minuli za tri roky len pár desiatok eur. Zákazníkov si získavajú úprimnou atmosférou a komunitou. „Ľudia sa o nás najčastejšie dozvedia tak, že si o nás povedia. Odporúčanie je najlepšia reklama,“ dodávajú.
Ruka v ruke so sociálnymi sieťami vznikajú aj prípady zneužívania aktuálneho pozitívneho vývoja na trhu. Kuchťák zo Sorena hovorí, že veľa podnikov naskakuje na trendy na úkor kvality produktu. Podľa neho mnoho vecí nechutí dobre, ale zrazu sa objavia v každej kaviarni.
Je si však vedomý toho, že sa tomu nedá úplne vyhnúť. „Ľudia to majú radi, láka ich to. Nemôžeme robiť všetko po svojom, lebo nás potom vnímajú ako staromódnych či konzervatívnych,“ vysvetľuje.
Dubajská čokoláda? Nie
Aj Ciho z Rána si myslí, že od niektorých trendov treba dať ruky preč. „Napríklad dubajská čokoláda, to je už príliš. No pokiaľ je niečo ‚trendy‘ v zahraničí, poznajú to ľudia aj tu, ale nikde to nerobia, vtedy je dobré s tým začať. Priláka to veľa klientov, čo je pre biznis super,“ hovorí.
Aj virálne novinky však treba z ponuky vyňať – no v správnom momente, keď je trend na vrchole. „Všetci sú chvíľu nešťastní, ale vždy príde niečo nové. Netreba zaspať na vavrínoch, keď chcete byť relevantní a aby k vám ľudia stále chodili,“ vysvetľuje.
Jeden z momentálnych trendov je japonský zelený čaj matcha. Ciho tvrdí, že niekedy za celé doobedie, ktoré strávi za barom, neurobí ani jednu kávu. Všetci totiž pijú matchu.
„Mnohé kaviarne, či už chceli, alebo nie, nastúpili na tento trend. Ponúkajú veľa nápojov z kávy či matche. Je to obrovský trend,“ komentuje Katarína z Čerstvej Bratislavy. Podľa nej je to aj tým, že drinky z nej vyzerajú esteticky.
V Ráne nájdeme napríklad obľúbený matcha cloud, ktorý obsahuje kokosovú vodu a vytvára dojem, že sa matcha vznáša na oblaku. Za tento nápoj miniete necelých sedem eur.
Ľadová matcha a Matcha cloud v Ráne
Zdroj: Ráno
„Niektoré miesta sú strašne predražené. Ideme na kávu a pečivo a necháme tam viac ako 20 eur. Je to dosť. Hlavne podniky, ktoré sú momentálne obľúbené, si môžu dovoliť vypýtať takéto sumy,“ opisuje Terézia svoju skúsenosť s cenami.
Podľa nej sú ľudia aj tak ochotní túto cenu zaplatiť. Aj keď ponuka nie je o nič výnimočnejšia ako v inom podniku. „Ja sa napríklad v káve vôbec nevyznám. Pijem latte, ktoré chutí všade rovnako,“ tvrdí.
Bez fotky neodídu
O čo teda ide? V aktuálnom instagramovom ošiali sú ľudia, ktorí cítia tlak – o svoj kávový zážitok sa musia proste podeliť. „Samozrejme, že sú klienti, ktorí chodia do kaviarne len pre fotku. Myslím si, že aj ja som jeden z nich,“ tvrdí Terézia.
Podľa nej ide o pomer 50 na 50 – tí, ktorí si kávu vychutnávajú, a tí, ktorí chcú len peknú snímku.
Má to odpozorované aj Ciho z Rána. „Veľa ľudí neodíde bez toho, aby to zverejnili na sociálnych sieťach. Pre nás je to výborné. Dostaneme sa k novým zákazníkom. Máme aj klientov, ktorí chodia každý deň a zakaždým niečo zverejnia. Takých by sme mohli zamestnať,“ dodáva.
Káva ako biznis
Je správne predpokladať, že priazeň zákazníkov sa odzrkadľuje na vysokých tržbách? „Keď to robíš srdcom, venuješ sa tomu, tak áno, dokáže to byť aj výnosné. Ale milionár z toho nebudem,“ tvrdí Ciho. Keď sedia na terase, veľa ľudí si podľa neho predstavuje, aké musí byť príjemné vlastniť kaviareň. No realita je iná.
Odkedy Ciho otvordil Ráno, trávi tam každý deň. Zdôrazňuje, že je za tým kopec driny a odpracovaných hodín. „Bol by zo mňa elektrikár, vodár, psychológ,“ smeje sa.
„Ak sa niekto zamýšľa nad tým, že si otvorí kaviareň a zbohatne, ide o veľmi nereálnu predstavu,“ hovoria Mikulík a Petráš z Blue Mondays. Oni začínali refinancovaním hypotéky na byt, aby si mohli otvoriť kaviareň s veľkosťou päť štvorcových metrov.
Merch v kaviarni Blue Mondays
Zdroj: Blue Mondays
Realita podnikania v kaviarenskom biznise ukazuje, že očakávania veľkých profitov sa často míňajú s realitou. Nie je to však ani žiadna bieda.
Podľa verejne dostupných dát dosiahla kaviareň Ráno v roku 2024 tržby vo výške 214-tisíc eur, pričom jej zisk predstavoval 62-tisíc eur. Blue Mondays, ktorá okrem prevádzky ponúka napríklad aj predaj kávy, zaznamenala v tom istom roku tržby 507-tisíc eur a zisk 86-tisíc eur.
„Najprv sme pracovali len my dvaja. Bolo to pre nás rodinné a dávali sme tomu dušu. Veľa kaviarní vznikne, majitelia do toho dajú veľa peňazí, ale nič z toho, lebo sa tomu nevenujú. Zákazníci to vycítia,“ vysvetľujú Mikulík a Petráš.
Katarína z Čerstvej Bratislavy tvrdí, že aj podľa nej existujú miesta, kde atmosféra pôsobí neosobne, často preto, že za podnikom stojí niekto, kto doň vstúpil len z investičných dôvodov, bez hlbšieho záujmu. Ak ešte aj zamestná akýkoľvek personál, ktorý tiež o káve veľa nevie, pôsobí znudene a otrávene, klienta to sklame. A väčšinou sa tam už nevráti.
