Martina Jandíková si spolu so svojím dnes už manželom Jakubom Jandíkom otvorila kaviareň v bratislavskom Starom Meste. Po vstupe do podniku neďaleko kostola Blumentál na vás okrem kvalitnej kávy čaká aj drsná hudba.
Majitelia si tu totiž určujú vlastné pravidlá a medzi ne patrí aj to, že sa vo vlastnej kaviarni musia cítiť príjemne najskôr oni, obsluha, a potom ostatní. Uplatňujú ich preto, aby zo seba vždy vydali ten najlepší servis. Milovníci kávy si môžu vyberať z nápojového lístka, ktorý je rozdelený do troch skupín – black drop (espresso nápoje), milky drop (espresso základ a mlieko) a brew bar (filtrovaná káva). Po chuti teda urobia skutočne každému. Najnovšie ich nájdete aj v prevádzke v Alza Café Bratislava.
Za kvalitnou kávou prichádzajú zákazníci do podniku tejto dvojice. Foto: M. Jandíková
Láska s vôňou kávy
Martina mala ku káve blízko už ako tínedžerka. Sama hovorí, že na začiatku fungovala v „jednoduchom a lenivejšom móde“, keď si spolu so starou mamou zalievala instantnú kávu s množstvom cukru. Počas štúdia na strednej škole ale začala brigádovať a prešla cez viaceré podniky. „Bola to pomerne široká škála od zafajčených krčiem až po drahšie reštaurácie. Učila som sa komunikovať s ľuďmi, kvalitne obsluhovať, vedieť pomôcť zákazníkovi. Všímala som si vnútorné procesy v prevádzkach, bola som ako špongia, nasávala informácie. Bavilo a zaujímalo ma to, bola som prirodzene zvedavá, no vždy iba z manažérskeho hľadiska. Stroju som sa vyhýbala, brala som ho ako svätyňu,“ hovorí o predchádzajúcich skúsenostiach.
Čo musí mať dobrá káva? Toto si všímajte
Postupom času si Martina zaumienila, že sa chce naučiť pripravovať takú kávu, ktorá by jej chutila aj bez cukru a iných prídavkov. Začala čítať, našla si brigádu v kaviarni a sledovala rôzne videá, na základe ktorých skúšala pripravovať čierny mok. „Zistila som, že káva nie je jedna, ale je ich mnoho, a každá má svoj chuťový profil,“ uvádza.
Najlepšiu kaviareň v Brne vybudovali Slováci. A mieria aj do Bratislavy
Štúdium na strednej škole sa blížilo ku koncu a Martina, vtedy ešte Očenášová, si medzitým našla prácu v pojazdnej kaviarni, ktorá sa začala objavovať v uliciach bratislavského Starého Mesta. Vďaka tomuto vozíku sa zlepšila nielen v pripravovaní kávy ale spoznala aj budúceho manžela. Práve on si potom urobil kurz prípravy kávy a okrem toho, že spolu začali bývať, robili už aj v jednej firme. „Obaja sme našli zmysel jeden v druhom a v káve zároveň,“ priznáva Martina.
Najskôr predávali kávu v pojazdnej kaviarni, dnes majú svoj biznis. Foto: M. Jandíková
Od vozíkov k vlastnej kaviarni
Po čase sa dvojici ale zažiadala zmena. Vozíky im už nestačili, chceli vybavenie, ktoré by autobatéria v bicykli neutiahla. S majiteľom tohto biznisu sa rozišli v dobrom a hľadali vlastnú cestu. Nájsť v Bratislave priestor je podľa slov Martiny ťažká a bolestivá procedúra. Dvojica mala šťastie a prišla k nemu skôr, než pôvodne dúfala. Bol však v zanedbanom stave a ich rozpočet nebol vysoký. Na výber mali dve možnosti – buď investovať do priestorov alebo vybavenia.
Od ananásu po zázvor. Káva môže mať 110 chutí a o väčšine ani netušíte
Pre milovníkov kávy rozhodovanie nebolo ťažké. „Bar sme postavili sami, aj stoly. Stoličky sme kúpili lacné, zo školského portálu, na veľkej záhrade za kaviarňou pracujeme dodnes, postupne. Dali sme sem trávnik, neskôr bylinky, rastliny, nábytok sme kúpili z druhej ruky. Potom ale prišla začiatočnícka rana, kávovar za 10-tisíc eur kúpený, ale nemohli sme ho používať, pretože je na trojfázu a my máme iba jednu. Museli nám (elektrinu) ťahať cez ulicu, to bol ďalší škrt cez rozpočet,“ spomína na začiatky Martina. Ako tvrdí, aj po dvoch rokoch investujú zárobok do vybavenia.
Aktuálne do kaviarne pribudli stoly od stolára, nový náter na steny a vitríny. Zarobené eurá vrážajú aj do „merchu“. Našli si človeka, ktorý kreslí podľa ich chuti a dva spoločné návrhy skončili aj na tričkách. Z tých nechali vyrobiť pár kusov, neskôr robili vďaka pozitívnym ohlasom dotlač. „Písali nám aj ľudia z Japonska a Ameriky, ktorí ich zahliadli na internete, tak máme tričká aj v iných krajinách sveta. Odlíšiť sa, byť svoj, viditeľný a tak bláznivý, že je o vás všade počuť, až sa stanete pojmom – to je biznis model, ktorý nám vychádza a nemusíme mať na to priestory od architekta, či špecialistu na reklamy. My sami sme reklama,“ uvádza spolumajiteľka kaviarne MAD DROP.
MAD DROP má aj vlastné tričká. Foto: M. Jandíková
Nie je káva ako káva
Martina a Jakub zákazníkom ponúkajú výhradne kávu toho najlepšieho zrna. „Pracujeme s výberovou kávou, to je arabika najvyššej kvality. Každá káva sa po zbere a spracovaní hodnotí podľa štandardov SCA (svetovej asociácie kávy) a sčítavajú sa jej body (defekty zrna, hustota, vlhkosť a pod.). Výberové kávy dosahujú 80 a viac bodov zo 100, a sú jediné, s ktorými pracujeme – tvoria asi iba 10% celosvetovej produkcie. Vyznačujú sa tým, že si viete dohľadať ich pôvod. Na obale nájdete všetky potrebné informácie – krajinu a farmu, kde káva rástla, aký je to kultivar, kedy bola pozbieraná aj ako sa spracovala,“ hovorí Martina.
Každému chutí niečo iné. Foto: M. Jandíková
Okrem „základných“ typov kávy ponúkajú aj špeciality ako napríklad mug of madness – kombináciu filtrovanej kávy a dvojitého espressa, či liquid candy, bielu horúcu čokoládu s espressom ale aj trojboj – jedna káva v troch verziách prípravy ako espresso, macchiato a filtrovaná. „Potom sú tu sezónne špeciály, na zimu írska káva či na leto espresso – tonic.
Momentálne patrí k najdrahším kávam na svete odroda Geisha, ktorá však potrebuje šikovného pražiara, keďže by sa podľa Martiny mohla nesprávnym pražením a prípravou zmeniť na „odpad.“ Každý človek by však tak či tak mal piť to, čo mu naozaj chutí. „Ak chce experimentovať, nech príde k nám, ak chce klasiku, nech ide inam. Netreba sa hanbiť piť to, čo nám chutí, aj keď to práve nie je v móde,“ uzatvára.
Pri pití kávy počúvajú zákazníci metal. Foto: M. Jandíková
V kaviarni je miesto pre každého. Foto: M. Jandíková
Počas teplých dní si môžete dať kávu v priestoroch záhrady. Foto: M. Jandíková
Hlavná foto: M. Jandíková
