Kazachstan si stanovil dopravnú logistiku ako strategickú prioritu a štátnu železnicu mení na kľúčového tranzitného operátora.
Vojna v Iráne a rastúci dopyt po preprave tovaru urýchľujú plány Kazachstanu na železničné prepojenie Európy s Čínou. Krajina chce doň investovať desať miliárd dolárov, píše agentúra Bloomberg. Konflikt na Blízkom východe presmeroval dopravné trasy. Blokáda Hormuzského prielivu vedie k nárastu objemu, povedal minulý týždeň Talgat Aldybergenov, ktorý je generálnym riaditeľom štátnej železničnej spoločnosti KTŽ.
„Čínski klienti sa pre spoľahlivosť a predvídateľné dodacie lehoty zaujímajú viac o pozemnú dopravu než o námornú,“ dodal.
Zmena v preprave tovaru podčiarkuje rastúci význam takzvaného Stredného koridoru, teda transkaspickej železničnej trasy spájajúcej Čínu a Európu. Železničná trať dlhá viac než 4 250 kilometrov vedie cez viacero krajín vrátane Azerbajdžanu, Gruzínska a Turecka, no najdlhší úsek tvorí práve Kazachstan.
Význam tejto trasy v globálnej lodnej doprave sa zvyšuje už od roku 2022, keď Rusko začalo inváziu na Ukrajinu. Mnohé firmy to vtedy viedlo k tomu, aby sa vyhýbali železničným spojeniam, ktoré prechádzajú Ruskom. Objemy nákladnej dopravy pozdĺž Stredného koridoru sa odvtedy zvýšili zhruba desaťnásobne, uvádza britská spoločnosť Abrdn Investments.
Kazachstan si stanovil dopravnú logistiku ako strategickú prioritu a štátnu železnicu mení na kľúčového tranzitného operátora. Celkové investície KTŽ do rozvoja infraštruktúry by mali do roku 2030 dosiahnuť desať miliárd dolárov, pričom zhruba polovicu z tejto sumy už firma vynaložila, uviedol Aldybergenov.
KTŽ má v úmysle tento rok postaviť deväťsto kilometrov železničných tratí vrátane novej tristokilometrovej trasy Ajagoz-Bachty do Číny, ktorá vytvorí tretí železničný priechod Kazachstanu s jeho východným susedom. Po dokončení projektov sa očakáva, že železničná kapacita medzi Kazachstanom a Čínou do roku 2030 dosiahne zhruba sto miliónov ton oproti súčasným približne 55 miliónom ton, uviedol Aldybergenov.
Firma zvažuje, že ešte tento rok vstúpi na londýnsku alebo hongkonskú burzu. Za jedno z hlavných problematických miest pre prepravu Stredným koridorom považuje pre nedostatok plavidiel Kaspické more. Plánuje preto vynaložiť viac než sto miliónov dolárov na nákup šiestich lodí. Plavidlá sú potrebné na prepravu nákladu cez Kaspické more z prístavov Aktau a Kuryk v Kazachstane, ktoré má teraz pod kontrolou KTŽ, do Baku, skôr než tovar pokračuje cez Gruzínsko a Čierne more ďalej do Európy.
Železničná spoločnosť KTŽ tiež rozširuje kapacitu terminálov v Číne aj v Európe. V roku 2020 získala terminál v prístave Si-an, čo jej umožňuje prístup k uzlu, ktorým prechádza približne štyridsať percent všetkých kontajnerových vlakov smerujúcich z Číny do Európy cez Kazachstan. Podnik teraz podľa Aldybergenova zároveň rokuje o prevzatí kontajnerových terminálov v Rumunsku, Maďarsku a Nemecku.
