Byť nevyrušiteľný je najdôležitejšia zručnosť tohto storočia, tvrdí americký autor a behaviorálny dizajnér Nir Eyal. Jedinou možnosťou, ako to dosiahnuť, je plánovať si svoje dni do kalendára, pretože ak si ich neplánujeme my, urobí to za nás niekto iný.
Spočítajte si pri čítaní nasledujúceho rozhovoru, koľkokrát vám myseľ odbehne k niečomu inému. Ak ani raz, ozvite sa nám – budeme chcieť o vás napísať. Je totiž vysoká šanca, že ste úspešní, prípadne vás úspech ešte len čaká. A my chceme byť pri tom.
„Ak nedokážeme udržať pozornosť dostatočne dlho pri jednej aktivite, hrozí nám, že zostaneme pozadu a nedokážeme absorbovať nové informácie dostatočne rýchlo. Nemôžeme si vychutnať novú knihu, učiť sa nové veci ani osvojiť si novú zručnosť,“ tvrdí autor knihy Nevyrušiteľný Nir Eyal.
Foto: archív Nira Eyala
Vo svojej knihe prináša odpovede na to, prečo sa nevieme sústrediť, ale aj návody, ako zvýšiť svoju produktivitu v práci a ako si vďaka nevyrušiteľnosti zlepšiť vzťahy, kariéru, voľný čas i výchovu detí.
Niektoré z tipov nájdete aj v tomto rozhovore. Tak čo, už vám odbehli myšlienky k niečomu inému aspoň jedenkrát? Počítajte si to, ponuka platí.
V dobe neustáleho vyrušovania
Množstvo ľudí dnes začína telefonáty otázkou: „Nevyrušujem?“ Poznáte to?
Áno, jednoznačne. Ľudia to stále používajú.
Ako niekomu zavolať a nevyrušiť ho?
To nie je zodpovednosť osoby, ktorá telefonuje, aby zisťovala, či je na to dobrý čas. Je to problém osoby, ktorá zdvihla. Veď ak na to nie je vhodná chvíľa, nezdvíhajte ten hlúpy telefón! Ak už ste ho zdvihli, znamená to, že ste pripravený telefonovať. Napokon aj spôsob, ako sa stať nevyrušiteľným, je rozhodovať o svojom čase vopred.
Ak chcete niečo skutočne urobiť alebo sa niečomu vyhnúť, povedzte si: Teraz pracujem na tejto veci a je pre mňa mimoriadne dôležitá. Ak vám na niečom naozaj záleží, ste s rodinou, so svojimi deťmi, sústredene pracujete, cvičíte alebo niečo robíte, nedvíhajte telefón.
Aké máme možnosti, keď práve nemôžeme telefonovať?
Zavoláte naspäť, keď budete mať čas. Najlepšie je urobiť to v čase, ktorý na to budete mať vyhradený v kalendári. Naša práca je rozdelená na reaktívnu a reflexívnu. Reaktívna práca je reagovanie na telefonáty, správy, upozornenia a podobne. Reflexívna je tá, ktorá sa dá robiť len bez rozptyľovania – premýšľanie, tvorba stratégie, plánovanie.
V knihe Hooked radíte, ako si vytvoriť návyky, v druhej publikácii Indistractable zas píšete o tom, ako sa ich zbaviť. Čo z toho je náročnejšie?
Kniha Hooked je o tom, ako si môžu vytvoriť návyky firmy, nie jednotlivci, takže publikum je trochu iné. Určite je však náročnejšie zbaviť sa návykov. Budovanie návyku totiž vzniká s malým alebo so žiadnym vedomým premýšľaním. Odstraňovanie návykov je oveľa ťažšie, pretože treba nájsť spôsob, ako prerušiť vzorec, že podnet vyvolá reakciu.
Návyky sú zaužívané a sú pre vás automatické, preto treba najskôr pochopiť, prečo robíte to, čo robíte. Nudíte sa? Skontrolujete Facebook. Ste osamelý? Pozriete sa na Tinder. Ste si neistý? Idete googliť. Keď sa vám raz vytvoria takéto okamžité prepojenia, môže byť ťažké prerušiť ich, pretože si ich neuvedomujeme a robíme ich zo zvyku.
V knihe Indistractable píšete, že roztržitosť nie je o tom, ako sa správame, ale pred čím utekáme. Čo to znamená?
Že si treba uvedomiť, čo je príčinou. Hovoríme si, že za to môže náš telefón, šéf, WhatsApp, Facebook… V skutočnosti to nie je celkom pravda. Je to len časť problému. Hlavný problém je v tom, že sa snažíme uniknúť nepríjemnej emócii.
Foto: archív Nira Eyala
Ak svoje problémy zapíjame, fajčíme alebo „scrollujeme“, robíme to z dôvodu nejakého skrytého nepríjemného pocitu, ktorý je zdrojom rozptýlenia. Ak teda nerozumiete zdroju, vždy vás bude niečo rozptyľovať a nikdy sa toho nezbavíte. Keby zajtra vypli Facebook, začali by ľudia vo voľnom čase čítať Shakespeara? Nie. Našli by si iný prostriedok na prokrastináciu.
Zistite pred čím utekáte
Dokáže svoje pocity pochopiť každý a nájsť dôvod, prečo pred nimi uteká?
Ak chce, tak áno. Začnite si všímať, čo robíte, keď sa nudíte, keď ste osamelý alebo ste v strese. Či už si vypijete, zapálite si, scrollujete alebo na niečo klikáte, vždy to robíte preto, aby ste unikli nejakému nepohodliu. Vždy. Každé správanie je únik pred nepohodou.
Keby chcel niekto začať na sebe pracovať a stať sa nevyrušiteľným, čo by mal urobiť ako prvé? Vie nám pomôcť už akýkoľvek malý krok?
Ako prvé by ste mali prestať očakávať, že to bude ľahké. Ľudia si vždy pýtajú zázračný návod: Aký je ten trik? Aký je životný „hack“? To akoby ste sa niekoho opýtali, ako jedným jednoduchým krokom zarobiť milión dolárov. Neexistuje jeden jednoduchý krok. Je to veľa krokov. Byť nevyrušiteľný nie je len o tom, že budete menej používať telefón, ale aj o tom, ako budete robiť to, čo ste si povedali, že urobíte.
Problém je omnoho hlbší, píšem o tom vo svojej knihe. Ako cvičíte, keď si poviete, že budete cvičiť? Koľko času venujete aktivite, o ktorej viete, že vás posunie vpred v živote aj kariére? Treba pochopiť, prečo vybočujeme z cesty a prečo robíme jednu vec, keď sme si povedali, že budeme robiť inú. Práca na sebe je ťažká a nie je to zábava.
Jeden starý vtip sa pýta: „Ako spoznáš, že je niekto vegetarián? Povie ti to.“ Dá sa tým inšpirovať pri snahe stať sa nevyrušiteľným?
Áno, práve preto som knihu nazval Nevyrušiteľný. V angličtine to znie ako nezničiteľný a presne o tom to je. Je to na úrovni našej identity. Ste to vy. Keď si niekto hovorí, že je vegetarián alebo sa s niečím stotožňuje, je omnoho pravdepodobnejšie, že to dodrží, a preto chcem, aby si ľudia hovorili: som nevyrušiteľný.
Foto: archív Nira Eyala
Keď už na sebe napokon začneme pracovať, ako zabezpečiť, aby nám to vydržalo a po opadnutí počiatočného nadšenia sme sa nevrátili späť do starých koľají?
Naplánujte si svoje dni. Koľkí z nás sa sťažujú na to, že odbehli k inej aktivite, a keď sa im pozrieme do kalendára, tak v ňom nič nemajú? Takže ak máte v kalendári kopu prázdneho miesta, od čoho ste sa, dočerta, nechali rozptýliť?
Chápem, ale kde začať? To si mám plánovať každú hodinu svojho dňa?
Najskôr sa pozrite na svoje plány na nasledujúci týždeň a spýtajte sa samého seba, ako by trávil čas človek, ktorým sa chcete stať. Koľko času by venoval starostlivosti o seba? Koľko času by strávil so svojím partnerom, deťmi, rodičmi a priateľmi? Koľko priestoru by dal vzdelávaniu? Potom si to zapíšte do kalendára.
Nedovoľte, aby sa to dialo náhodne, keď vám na to zostane čas. Naplánujte si to a zaraďte si to do svojho rozvrhu. Na začiatok stačí, keď si naplánujete tridsať minút aktivít denne a jedenkrát týždenne si za desať minút zrekapitulujete, ako sa vám darilo. Nie je to veľa. Najväčší problém je ten, že ľudia si neradi zapisujú, čo budú robiť, pretože to v skutočnosti robiť nechcú. Radšej sa sťažujeme. Radi si nachádzame výhovorky a hľadáme dôvody niekde vonku, prečo sme niečo nespravili.
Ale život sa predsa neodohráva presne tak, ako si naplánujeme, často doň vstupujú nečakané náhodné udalosti. Napríklad zmeškám let, zrazu napadne sneh, manželka si zabudne zobrať kľúče od domu a podobne. Mal by som v kalendári nechať priestor aj na nečakané udalosti?
Moment. Len sa chcem uistiť, či chápeme rovnako, čo je skutočne neočakávané. Sneh predsa napadne každý rok. Je to naozaj neočakávané? Dovoľte mi preto položiť vám otázku: kto je vaša obľúbená celebrita?
Takto narýchlo? Povedzme Rihanna.
Super. Rihanna vám povie: „Počuj, Mário, dnes budem v meste a chcela by som ísť s tebou na obed.“ A viete čo? Možno bude snežiť. Bude zápcha. Zmeškáte let. Autobus príde neskoro. Čo urobíte? Radšej vyrazíte skôr a naplánujete si to dopredu. Ak je to pre vás dôležité, nájdete spôsob, ako tam prísť načas. Bojíme sa byť niekde o päť minút skôr, pretože si myslíme, že by sme ten čas stratili. Ale povedzme si pravdu: neprišli by ste tam o päť minút skôr, keby sa s vami mala stretnúť Rihanna?
O tridsať minút skôr.
A to je presne ono. Rihanna je pre vás dôležitejšia ako vy sám. Je to zvrátené. Veď predsa vy ste najdôležitejšia osoba vo svojom živote, tak prečo považujete cudziu Rihannu za dôležitejšiu ako najdôležitejšiu osobu svojho života?
Nestratíme tým však slobodu a kúzlo okamihu, keď si všetko vopred naplánujeme? Kde zostane priestor na náhodu?
Presne naopak. Získate schopnosť skutočne si užívať okamih, lebo keby ste to nemali naplánované a namiesto jednej veci by ste robili inú, v kútiku duše by ste sa cítili vinne, však? Napríklad pozeráte Netflix, keď ste mali pracovať. Jasné, že sa pre to cítite zle, pretože viete, že by ste to nemali robiť. Ale keď si Netflix naplánujete, môžete sledovať seriály bez pocitu viny. Budete to robiť slobodne, pretože viete, že robíte presne to, čo ste si povedali, že budete robiť. Zrazu sa začne meniť aj váš život. Zobrali ste niečo, čo bolo dovtedy rozptýlením, a premenili to na niečo plánované. Keď si zaradíte do svojho rozvrhu čas na videohry, sociálne siete či YouTube, môžete si to naplno užiť bez toho, aby ste sa cítili zle. To je tá skutočná sloboda.
Dá sa naplánovať aj spontánnosť?
Môžete si naplánovať čokoľvek. Ja to tak robím so svojou dcérou. Keď s ňou trávim čas, nevieme, čo budeme robiť. Niekedy možno pôjdeme do knižnice, možno do parku, možno niekam inam. Nikdy vopred nevieme, čo budeme robiť, ale naplánoval som si čas s ňou a je tam veľký priestor pre spontánnosť. Zároveň vtedy vopred viem, čo nebudem robiť – nebudem si kontrolovať telefón, nebudem vybavovať pracovné hovory, nebudem na sociálnych sieťach a nebudem si čítať ani články. Budem s niekým, koho veľmi milujem, pretože som si povedal, že to bude moja jediná aktivita.
Keď si napríklad naplánujeme scrollovanie Instagramu, prestane byť z toho rozptýlenie. Už ho nebudete neustále kontrolovať počas dňa a budete skutočne môcť robiť svoju prácu. Budete vedieť, kedy chodíte na Instagram, budete to mať v kalendári. Sedem hodín večer je môj čas na sociálne siete. Voilà, užite si to. Bez pocitu viny.
Takmer nikdy sa nestane, že by niekto povedal, že s vami potrebuje hovoriť ihneď. Každý môže chvíľu počkať.
A čo tak čas bez akejkoľvek aktivity? Treba si naplánovať aj ten?
Jasné, robte aj to. Ale opäť – naplánujte si to. Ak chcete mať čas na ničnerobenie, nerobte to ako útek. Urobte to preto, lebo je to vo vašom kalendári, pretože čo sa stane, ak to tam nebudete mať? Budete na niečom pracovať päť minút a poviete si: ach, to je náročné, idem si skontrolovať email. Budete odbiehať k iným veciam a utrpí tým vaša produktivita.
Preto nemám otvoreného emailového klienta ani kartu s emailom v prehliadači, keď sa práve potrebujem sústrediť. Štúdia uverejnená v časopise International Journal of Information Management zistila, že po skontrolovaní emailov trvá v priemere šesťdesiatštyri sekúnd, kým sa dokážeme preorientovať a vrátiť späť k práci. Existujú nejaké ďalšie techniky, ktoré nám pomôžu zbaviť sa technológií?
Existujú stovky a možno tisíce technológií. Mnohé z nich sú zabudované priamo v našich zariadeniach, musíme sa len naučiť, ako ich používať. V smartfónoch je úžasná funkcia „nerušiť počas jazdy“, pri ktorej ak vám niekto zavolá alebo napíše esemesku, odošle mu automatickú správu s textom: „Teraz nemôžem hovoriť, ale ak je to súrne, napíšte mi slovo súrne.“ Ak to súrne nie je, dotyčný počká a spojíte sa s ním neskôr.
Veľkú časť knihy venujete aj zlepšeniu pracovného prostredia. Odporúčate v ňom používať signály, že sa práve potrebujem sústrediť a nikto by ma nemal vyrušiť. Niečo ako tabuľka „on air“, keď je v rádiu živý vstup. Dajú sa takéto signály používať aj vo veľkom tíme? Všetci predsa máme rozdielne rozvrhy a nemôžeme čakať na to, kedy bude niekto voľný.
Dajú, máte na výber z dvoch možností. Sprístupnite kolegom svoj rozvrh a povedzte, že každý deň od 13:00 do 16:00 ste dostupný a že v ostatných hodinách potrebujete čas na sústredenú prácu. Ak niekomu nebude vyhovovať žiaden čas, nech vám dá vedieť a nájdete pre neho iný. Druhá možnosť je poslať niekomu email a dohodnúť si individuálny termín.
Nie so všetkým sa však dá čakať. Čo ak ma niekto potrebuje hneď?
Takmer nikdy sa nestane, že by niekto povedal, že s vami potrebuje hovoriť hneď. Ak je to naliehavé, je to naozaj naliehavé, ale to sa takmer nikdy nestáva. Každý môže chvíľu počkať.
Veľkou témou je nepísaná kultúra práce, že máme byť dostupní neustále. Čo mám urobiť, ak mi šéf napíše mimo pracovného času?
Toto je ukážkový príklad, že problém nie je v technológiách. Ak vás šéf neustále vyrušuje a píše alebo vám volá v čase, ktorý by mal byť vyhradený pre vás a vašu rodinu, nie je to chyba technológie, ale jeho. Pravdepodobne je váš šéf „blbec“ a na pracovisku nemáte dobrú firemnú kultúru. Treba ju napraviť, čomu v knihe venujem celú časť. Píšem tam aj o tom, ako vybudovať fungujúce pracovisko a čo by mali robiť manažéri. Jednou z najlepších rád je odkryť karty. Napríklad v pondelok ráno prídete za šéfom a poviete mu: „Hej, šéfe, potrebujem pätnásť minút vášho času.“ Ukážete mu svoj rozvrh na nasledujúci týždeň a poviete, ktoré veci sa vám do neho nezmestili. Potom ho požiadate, aby vám pomohol určiť si priority. Povie vám, ktoré stretnutie je dôležité a ktoré môžete vynechať.
Nir Eyal (44)
Americký autor, lektor a investor izraelského pôvodu píše, poskytuje konzultácie a vyučuje o prepojení psychológie, technológií a podnikania. Bol lektorom marketingu na Stanforde. Časopis The MIT Technology Review ho nazval Prorokom technológie formovania návykov. Týždenník Bloomberg Businessweek o ňom napísal: „Nir Eyal je správny človek na vytváranie návykov. Chcete pochopiť, ako dosiahnuť, aby sa používatelia aplikácií vracali znova a znova? Potom je Eyal váš človek.“ Je autorom dvoch knižných bestsellerov Hooked: Ako vytvoriť produkty, ktoré si vytvoria návyk, a Indistractable: Ako ovládať svoju pozornosť a zmeniť svoj život. Jeho knihy sa čítajú po celom svete a predalo sa ich viac ako jeden milión výtlačkov vo vyše 30 jazykoch.
Dlho som nechápal, prečo existuje možnosť naplánovať odoslanie emailu na neskôr. Potom som si vo vašej knihe prečítal, že túto funkciu môžeme využiť na to, aby sme niekomu neposlali email pár minút pred odchodom na víkend a nespôsobili mu zbytočný stres. Existujú aj iné spôsoby, ako si môžeme takto jednoducho pomôcť?
Jednoznačne. Ak ste v nejakej riadiacej pozícii, najlepšia vec, ktorú môžete urobiť, je ísť príkladom. Ľudia sa pozerajú na svojho šéfa a vnímajú, ako sa správa. Ak sa napríklad uprostred stretnutia začne pozerať do svojho telefónu a odbehne do emailov, vysiela tým signál, že je to správne. Preto choďte príkladom a povedzte ľuďom, že ak budú používať Slack v noci a cez víkendy, príde pokarhanie. Firemná kultúra je jednoducho taká, že v noci a cez víkendy sme s rodinou alebo sa venujeme súkromiu, preto nikomu nevoláme ani neposielame emaily. Na to existuje funkcia naplánovať odoslanie emailu na neskôr.
Je roztržitosť len problémom kancelárií alebo sa týka aj manuálnej práce? Výskumy ukazujú, že v otvorených spoločných kanceláriách sme ľahšie vyrušiteľní.
To je skvelý postreh. Ak pracujete na stavbe alebo ste nejaký robotník, nemáte čas rozptyľovať sa telefónom. Ste zaneprázdnený. Rozptýlenie technológiami je teda častejšie u ľudí v bielych golieroch a tam, kde ľudia pracujú skôr mozgom ako rukami.
Kniha Indistractable
Bestseller vyjde v slovenskom preklade v septembri 2024 s názvom Nevyrušiteľní vo vydavateľstve barecz & conrad books.
Sme dnes najroztržitejší v dejinách ľudstva?
Kedysi drvivá väčšina ľudí nemala čas na rozptýlenie, pretože sa snažili udržať svoje deti nažive. Snažili sa mať dostatok jedla, zabezpečiť, aby ich samých nezožralo nejaké zviera. Nemali čas na to, aby sa len tak zabávali na Netflixe alebo WhatsAppe. Roztržitosť je luxus, je to daň za pokrok. My vlastne môžeme byť vďační za to, že máme možnosť prokrastinovať. V každom prípade je to však problém, preto sa s tým musíme naučiť zaobchádzať. Myslím si, že byť nevyrušiteľný je najdôležitejšia zručnosť tohto storočia, inak nám hrozí, že zostaneme pozadu a nedokážeme absorbovať nové informácie dostatočne rýchlo. Nemôžeme si vychutnať novú knihu, učiť sa nové veci ani si osvojiť novú zručnosť, ak nedokážeme udržať pozornosť dostatočne dlho pri jednej aktivite.
