Doláre v ponožke, zrolovaný Fulla v aktovke a par zlatých minci schovaných v telesnej dutine, o ktorej sa nerozprávate ani s kamarátmi. Aj takto môže vyzerať diverzifikácia investícií, keď namiesto Trumpovych ciel ohrozuje váš majetok ozbrojený konflikt.
Na prvý pohľad sa zdá, že pri investovaní stačí mať zodpovedanú jednu základnú otázku – kde je možné úspory najlepšie zhodnotiť pri prijateľnom riziku? V neistých časoch sú omnoho dôležitejšie iné priority. Cieľ už nie je maximalizovať zisk, ale obmedziť straty a udržať majetok.
Zavádzané clá a obchodné vojny zďaleka nie sú jediné hrozby. Už viac ako tri roky trvá na našich východných hraniciach ruská agresia voči Ukrajine. Situácia eskalovala aj na Blízkom východe. Namieste je tak otázka, kam dať peniaze, keď sa vojna blíži a treba utekať?
Dve kôpky peňazí
Pre prípad úteku za hranice je dobré mať pripravené dve „kôpky peňazí“. Tá prvá má slúžiť na nevyhnutné náklady spojené s odchodom či zabezpečením prvých krokov v novom domove. Preto je potrebné, aby takéto zdroje boli čo najviac likvidné. Ďalšia kôpka plní dlhodobejšie ciele – previesť do nového domova čo najväčší majetok s vedomím, že peniaze nie sú potrebné ihneď. Práve to vytvára väčší priestor na investičnú kreativitu a možností je výrazne viac ako v prvom prípade. Ani tu nie je najdôležitejšie docieliť top zhodnotenie, ale treba zabezpečiť, aby sa takéto zdroje dali ľahko vyviesť, prípadne aby boli inak dostupné zo zahraničia.
Ako alternatíva sa ponúkajú overené cenné kovy, ale aj výdobytky posledných rokov, ako sú kryptomeny či dokonca tokenizované umenie. Všetko však má svoje riziká. Finanční odborníci sa zhodujú, že pri úteku je najlepšie disponovať hotovosťou v konvertibilných menách. Túto výhodu poskytuje v istej miere aj euro, historicky sa ešte stabilnejšie ukazujú americký dolár či švajčiarsky frank. Pri peniazoch treba myslieť na dôležitú poučku. Od zrušenia zlatého štandardu nemajú vnútornú hodnotu. Ich kúpyschopnosť stojí na dôvere ľudí.
Ak prestane fungovať štát, ktorý ich vydáva, hodnotu stratia aj samotné bankovky. Pokiaľ by sa v konflikte ocitla časť eurozóny, je možné, že euro by nemuselo ustáť svoju súčasnú pozíciu. A reálnym by sa mohol stať návrat k vlastným menám. Odborník na financie zo spoločnosti Partners Patrik Pavelka pripomína, že podobne ako pri klasickom investovaní, aj pri nútenom odchode platí, že je „lepšie stáť na viacerých nohách a nestavať iba na jednu kartu“. Porovnáva, že peniaze sú síce likvidné, ale ohrozuje ich inflácia. „Zlato a drahé kovy sú považované za uchovávateľov hodnoty. Na druhej strane sú málo likvidné a zložité na uchovanie alebo prepravu,“ dodáva.
Čo nás učí Ukrajina
Mimoriadne cenné sa ukazujú skúsenosti Ukrajincov, ktorí utekali pred ruskou inváziou. „Práve fyzická hotovosť a zlato, šperky a ďalšie cennosti sú pri úteku najrizikovejšie, keďže sa na ne zameriavajú rôzni zlodeji alebo nečestní úradníci napríklad na hraniciach,“ upozorňuje analytik OVB Marián Búlik.
Aj na základe podobných skúseností hovorí, že najistejšie je odoslanie peňazí do zahraničia na svoje meno cez Western Union či podobnú službu. „V takom prípade stačí poznať cieľovú krajinu a hotovosť si človek vyzdvihne na ktorejkoľvek z mnohých pobočiek len s cestovným pasom,“ približuje. Nútený odchod z krajiny sa už tradične spája so vzácnymi kovmi.
Na jednej strane to dáva zmysel, no treba si uvedomiť limity. „Optimálnou voľbou sú jednouncové zlaté mince. Tie majú vysokú likviditu a sú praktické pri menších transakciách,“ pripomína Matúš Čarný, investičný analytik spoločnosti FinGO.sk. Fakt, že sú univerzálne akceptované, neznamená, že ich hodnota nebude nižšia. „V krízovej situácii hrozí pri ich výmene za miestnu menu či valuty riziková prirážka, a teda vyplatenie nižšej ako reálnej hodnoty zlata,“ dodáva Búlik.
Mince majú limity
Špecifickú pozíciu môžu mať zberateľské mince. Ak ide o pamätné kusy v „proof kvalite“, ich hodnota je zvyčajne vyššia ako nominál, ktorý reprezentujú. Niektoré pamätné dvojeurovky môžu mať dokonca hodnotu v stovkách eur. Rovnako zlaté mince majú zväčša vyššiu hodnotu, než je cena samotného vzácneho kovu. To však neplatí vždy.
„Zberateľské mince sú vhodné v neagresívnom prostredí, pretože majú svoju cenu iba pre špecifický okruh záujemcov,“ pripomína analytik Swiss Life Select Pavel Škriniar. Zovšeobecňuje, že hodnota dostupného investičného majetku je nepriamo úmerná fyzickej vzdialenosti agresora.
Zvažovať treba aj takzvané čierne labute, keď útek z krajiny môže byť ešte omnoho nepohodlnejší, ako zažili Ukrajinci. V takom prípade dokážu poslúžiť práve malé zlaté mince či dokonca drahokamy, ktoré možno schovať v častiach oblečenia, ale v krajnom prípade aj vnútri tela. Neznie to pohodlne, ale ani vojna vonkoncom nie je pohodlná.
Akcie napriek vojne
Vojnové konflikty nemusia mať nevyhnutne fatálnu podobu. Aj preto môžu byť jedným z investičných nástrojov v časoch ozbrojených stretov akcie či dlhopisy. Analytik Brokerie Ivan Kahanec hovorí, že zaujímavou alternatívou môžu byť práve prostriedky uložené v ľahko prevoditeľných cenných papieroch u veľkého správcu, ktorý pôsobí vo viacerých krajinách.
„Na jednej strane sú cenné papiere likvidné a na druhej strane, ak ich má klient u správcu, ktorý pôsobí aj v krajine, kde nie je konflikt, dokáže sa k nim relatívne jednoducho dostať,“ dopĺňa. Kapitálové investície považuje za bezpečnú voľbu aj Búlik z OVB. „Stačí mať v zahraničí telefón s internetom, zadať z neho pokyn na výber a z bežného účtu si potom peniaze poslať na bankový účet, ktorý bol založený v zahraničí,“ vraví.
Či už je reč o akciách alebo o dlhopisoch, treba si uvedomiť, že ich likvidita sa viaže k vymožiteľnosti práva. Ak by došlo k fatálnemu konfliktu so zapojením mnohých krajín, môže sa stať, že niektoré cenné papiere budú po skončení vojny bezcenné. Napríklad pre znárodnené fabriky, alebo ak krajina prehrá vojnu, uzurpátor nemusí uznať dlhy pôvodnej vlády.
Reálny príklad fungovania kapitálového trhu počas konfliktu ukazuje Ukrajina. Tamojšia burza síce po istom čase obnovila obchodovanie, ale vo výrazne obmedzenom režime. Regulovaný je najmä vývoz kapitálu, ktorý krajina potrebuje. Na druhej strane, kyjevská vláda vydáva vojenské dlhopisy, ktoré umožňujú financovať obranu štátu. Obligácie v inflačných hrivnách majú výnos v rozmedzí 15 až 18 percent.
Dolárové bondy ponúkajú ročný výnos štyri percentá a sú oslobodené od dane. Ukrajina predáva svoje dlhopisy aj cudzincom. Nerezidentskí investori mali na začiatku tohto roka len 1,3-percentný podiel na celkovom portfóliu štátnych obligácií, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje pol miliardy dolárov.
Keď zarába zbrojný priemysel
Vojnové dlhopisy nie sú jediný nástroj, akým možno zmierniť dosah vojny na peňaženku. Špecifickú príležitosť ponúkajú akcie zbrojárskych podnikov. Práve ony boli ekonomickými víťazmi druhej svetovej vojny. Napríklad americká spoločnosť Lockheed. Z vojenskej produkcie a štátnych zákaziek profitoval ešte počas druhej svetovej vojny aj Boeing, ktorý vyrábal bombardéry B-29 a B-17.
General Motors dodával armáde tanky či nákladiaky a Westinghouse Electric sa sústredil na elektroniku a radary. Keďže druhej svetovej vojne predchádzala hospodárska kríza, ktorá sa prejavila poklesom cien akcií, investori, ktorým sa podarilo dobre načasovať nákup, sa tešili dvojnásobne.
Aktuálne možno nájsť na burzách množstvo dodávateľov zbrojných systémov. Z firiem sídliacich v USA ide napríklad o už spomínanú spoločnosť Lockheed Martin, ktorá vyrába stíhačky F-35, ale aj raketové systémy a systémy protivzdušnej obrany. Známe raketové systémy Patriot a Tomahawk produkuje spoločnosť Raytheon Technologies, Northrop Grumman je zasa významným výrobcom bombardérov B-2 a B-21 a bojových dronov. Koncern General Dynamics je známy tankmi Abrams a ponorkami. Z Európy stojí za zmienku spoločnosť BAE Systems, vyrábajúca obrnené vozidlá i leteckú techniku a ponorky. Jej akcie sa obchodujú na Londýnskej burze.
Vojenské lietadlá, vrtuľníky a kozmickú techniku produkuje aj francúzsky Airbus. Nemecký Rheinmetall, ktorý sa obchoduje vo Frankfurte, je výrobcom tankov a delostreleckých systémov. Francúzsky Thales Group poznajú vojaci ako producenta radarov a ďalších komunikačných systémov. Švédsky SAAB je známy stíhačkami Gripen.
Z Izraela môže byť zaujímavým investičným titulom výrobca bezpilotných lietadiel Elbit Systems. Táto firma sa obchoduje na americkej technologickej burze Nasdaq. Okrem priameho nákupu môžu investori využiť ETF fondy ako iShares U. S. Aerospace & Defense ETF, SPDR S&P Aerospace & Defense ETF a Invesco Aerospace & Defense ETF. Aj akcie spoločností vyrábajúcich vojenské vybavenie kolísali počas paniky vyvolanej Trumpovými clami, prepady však boli o niečo miernejšie.
Kryptoalternatíva
Kryptomeny sú predovšetkým špekuláciou. Na druhej strane ide o aktíva, ktorých podstatou je nezávislosť od oficiálnych vlád a centrálnych bánk. Práve to môže byť výhoda v čase vojen a politických nepokojov. Nevyhnutná je však dôvera investorov, že systém sa udrží.
Treba tiež počítať s tým, že cena kolíše. „Kryptomeny, ako napríklad bitcoin, sú prenosné, nezávislé od vlád a existuje možnosť, že sa budú dať použiť pri platbe v rôznych krajinách. Avšak sú volatilné, závislé od technológií a v prípade výpadku elektriny alebo internetu sú nepoužiteľné. Neprijímajú ich všade,“ radí Ľubomír Brath, riaditeľ divízie investícií Finportal.
Čarný z Fingo.sk dodáva, že v prípade záujmu o stabilnejšiu digitálnu formu úschovy prostriedkov je možné zvážiť aj stablecoiny. „Avšak s dôrazom na výber spoľahlivého emitenta a bezpečnú držbu,“ vysvetľuje.
Čo ponúka umenie
Tradičným uchovávateľom hodnôt môže byť umenie. No aj tu treba rozlišovať jeho špecifickú volatilitu. Kto je v núdzi a potrebuje hotovosť, môže sa zlostiť, koľko chce, v istej chvíli bude musieť ešte aj Rembrandta predať pod cenu. Hoci v čase pokoja bude jeho hodnota ďalej rásť, počas vojny sa mierne menia kritériá na posudzovanie umenia. Zvyšuje sa najmä hodnota diel, ktoré sa dajú ľahko preniesť. Menšie grafiky tak poskytnú lepšiu príležitosť ako ťažké sochy či olejomaľby. Hoci tie druhé upútajú v galériách zrejme viac.
Digitalizácia posledných rokov prináša zaujímavú kombináciu umenia a kryptosveta v podobe nezameniteľných tokenov. Zjednodušene povedané, ide o digitálne potvrdenie spoluvlastníctva diela. Tento segment už má za sebou aj spľasnutie prvej bubliny. Na módnej vlne sa zviezlo veľa ľudí a tokenizáciou prešli aj rôzne pochybné projekty. Trh stroskotal na prelome rokov 2022 a 2023. Optimisti hovoria, že išlo len o vyčistenie a ostali už iba seriózne zámery.
Najdrahším tokenizovaným dielom je Merge od umelca s prezývkou Pak. V roku 2021 vygeneroval jeho predaj takmer 92 miliónov amerických dolárov. Dielo bolo v ponuke aj na platformách ako Sotheby’s. Podobný typ investície si vyžaduje okrem umeleckých i technologické znalosti. Významnú rolu zohráva tiež dôvera, teda či skutočný držiteľ diela bude rešpektovať tokenových vlastníkov aj v prostredí neistoty, napríklad vojenskej.