Na obaloch hračiek varuje nápis „choking hazard“ pred rizikom udusenia malým dielikom. Podobnú visačku by si však zaslúžila aj viac ako dvadsiatka miest na mape sveta. Ide o úzke hrdlá námornej dopravy – keď sa zovrú, globálny obchod začne lapať po dychu a celému svetu hrozí kolaps.
Po vode sa prepravuje približne osemdesiat percent všetkého nákladu sveta. Problém je, že veľká časť z tohto množstva prechádza niektorou z 24 hlavných námorných úžin, teda úzkymi kanálmi a prielivmi.
„Keď v nich dôjde k narušeniu prevádzky, dôsledky sa zriedka obmedzujú na jeden región – šíria sa naprieč dodávateľskými reťazcami a ovplyvňujú energetické systémy, potravinovú bezpečnosť, ako aj výrobné a poisťovacie trhy,“ uvádza Jim Hall, profesor klimatických a environmentálnych rizík z Oxfordskej univerzity, ktorý sa zaoberá problematikou kritických miest lodnej dopravy.
Aktuálne problémy
Ako to môže vyzerať, keď sa niektorý z takzvaných „choke points“ dostane do problémov, je aktuálne vidieť na Blízkom východe. Po tom, čo Američania s Izraelčanmi zaútočili koncom februára na Irán, priškrtila islamská republika dopravu v Hormuzskom prielive. Lodi, ktorá sa pokúsi preplávať, hrozí napadnutie. Zároveň do úžiny Irán začal klásť námorné míny.
Úžina medzi Ománom a Iránom, ktorá prepája Perzský záliv s Arabským morom, je jedným z najkritickejších bodov lodnej dopravy, pretože nemá inú vodnú alternatívu.
Energie či hnojivá
Touto úžinou prechádza približne pätina všetkých svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu a asi tretina obchodu s močovinou, ktorá sa používa ako hnojivo. Zatiaľ čo ropa a plyn odtiaľto mieria hlavne do Ázie, nedostatok hnojív môže mať vplyv napríklad na Indiu či Brazíliu.
Napriek tomu, že americký prezident Donald Trump minulý týždeň vyhlásil, že vojna je „prakticky na konci“, Irán sa nemieni vzdať a pokračuje v ostreľovaní okolitých štátov. Preto je stále prázdna obchodná cesta, ktorou sa za bežných okolností preváža denne približne 15 až dvadsať miliónov barelov ropy.
FOTO: GOOGLE VIEW
Krajiny Perzského zálivu si s ohľadom na možné uzavretie Hormuzského prielivu už skôr vybudovali alternatívne trasy. Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty majú ropovody, ktorými sa dá problematickému miestu vyhnúť. Lenže tie zvládnu asi desatinu celkového objemu mieriaceho prielivom.
Vytvoriť v mieste „obchvat“ pomocou prieplavu nie je reálne. V najkratšom mieste by sa musela cesta vybudovať v hornatom prostredí Ománu, čo by bolo veľmi náročné, nehľadiac na vysoké náklady.
Húsíovia
Irán má tiež z minulosti zásluhu na problémoch v ďalšom z úzkych hrdiel svetového obchodu. Teherán totiž podporuje jemenských vzbúrencov Húsiov, ktorí sa na konci roka 2023 celosvetovo zviditeľnili útokmi na desiatky obchodných lodí v Červenom mori.
Išlo o reakciu na vojnu v Pásme Gazy medzi Izraelom a palestínskym teroristickým hnutím Hamas. Cieľom Húsíov mali byť plavidlá židovského štátu a lode izraelských spojencov, zasiahli však aj tie bez ktorýchkoľvek väzieb.
Tisíce tankerov a ďalších obchodných lodí sa preto rozhodli, že cez dva kritické body nepôjdu – na jednej strane prieliv Báb al-Mandab, známy tiež ako Brána nárekov, a z druhej Suezský prieplav – a radšej sa vydali na nákladnejšiu a zhruba o desať dní dlhšiu cestu okolo Afriky.
Za normálnych okolností prechádza spojnicou Ázie a Európy okolo 15 percent svetového obchodu.
Svojím vyčíňaním vtedy islamistickí vzbúrenci zapríčinili pokles svetového obchodu o jedno až dve percentá a odradením dopravcov od červenomorskej cesty spôsobili bankrot izraelskému obchodnému prístavu Ejlat.
Zaseknutá loď
Vplyv na celý svet mala v tejto časti sveta pred piatimi rokmi aj loď Ever Given, ktorej zaseknutie sa na šesť dní zablokovalo Suezský prieplav.
Podľa štúdie, za ktorou stojí spomínaný profesor Jim Hall s kolegami z Oxfordskej univerzity, sú dnes na svete štyri kritické uzly, ktoré sa nedajú nijako obísť. Popri už spomínanom Hormuzskom prielive ide ešte o Bospor v Turecku, úžiny medzi Dánskom a Švédskom a Bochajský prieliv v Číne. Tie sú však v globálnom význame menej rizikové.
Unsplash
Šanca na ďalšie problémy
Blízko Číny sú dve iné a celosvetovo oveľa dôležitejšie miesta. „Z pohľadu finančnej hodnoty prúdi približne pätina globálneho námorného obchodu cez Taiwanský a Melacký prieliv, čo z nich robí najdôležitejšie úzke hrdlá na svete,“ uvádzajú oxfordskí výskumníci v rešpektovanom časopise Nature Communications.
Prvá úžina je, ako názov napovedá, pri Taiwane, druhý uzol je medzi Malajziou a indonézskym ostrovom Sumatra. Prúdi tadiaľto tovar medzi južnou a východnou Áziou a Európou a Blízkym východom.
Doprava cez Taiwanský prieliv nie je navyše ohrozená len tajfúnmi. Môže ho uzavrieť aj geopolitický súboj. Na ostrovný štát, ktorý má za spojencov Američanov, si totiž dlhodobo robí zálusk Čína, ktorá ho považuje za súčasť svojho územia, pretože tam po konci čínskej občianskej vojny v roku 1949 odišli čínski nacionalisti a spolu s nimi asi dva milióny ľudí.
AP Photo/Chiang Ying-ying
Malý ostrovný štát má pritom globálny význam ako čipová veľmoc. Dnes sa tam vyrába vyše deväťdesiat percent vyspelých čipov, ktoré využívajú technologické spoločnosti ako napríklad Apple alebo Nvidia.
Oba prielivy patria do skupiny 14 kľúčových uzlov, ktorým sa dá v prípade problémov vyhnúť a obchádzka bude do 15-tisíc kilometrov. Ďalšími sú napríklad Kórejský či Luzonský prieliv alebo niekoľko ďalších v Amerike.
Medzi tými, ktoré obísť možno, ale pre dĺžku sa musí posádka obrniť trpezlivosťou, naopak, patrí Panamský prieplav, bez ktorého by lode museli obchádzať Južnú Ameriku.
Panama City
O strategický prieplav sa vlani zaujímal americký prezident Donald Trump, ktorý vyhlásil, že by ho chcel získať pre Spojené štáty. „Vezmeme si ho späť,“ uviedol v inauguračnom prejave. Snahu získať ho zdôvodnil rastúcim čínskym vplyvom v mieste a tým, že panamský úrad, ktorý prieplav prevádzkuje, „okráda“ USA vysokými clami za tranzit lodí.
Severná cesta
Trump opakovane zneistil aj Dánsko ako svojho spojenca v NATO, keď sa netajil chuťou získať pre Američanov Grónsko. Najväčší ostrov sveta je vedľa nerastného bohatstva lákavý aj strategickou polohou. Popri výhodnej vojenskej pozícii, kde americký radar už dnes stráži možné nebezpečenstvo raketového útoku, hrá úlohu aj obchodný pohľad.
V nadchádzajúcich dekádach sa budú totiž v Arktíde otvárať nové obchodné trasy. A to vďaka zmene klímy a topenia ľadovcov na severnom póle. Práve cez neho a okolo Grónska by mala viesť najvýhodnejšia trasa.
AP Photo/Evgeniy Maloletka
Vďaka nej by sa mala skrátiť cesta medzi Európou a Áziou na zhruba 3 900 kilometrov. Zatiaľ je to dobrodružná cesta pre ľadoborce, od štyridsiatych rokov by však podľa odhadov mohla ponúknuť už aj komerčné využitie. Z trasy by sa tak stala úzka námorná cesta podobná Suezskému prieplavu. Ten, kto bude mať v mieste prevahu, môže získať kontrolu aj nad obchodom, ktorý ním bude prechádzať.
Autor článku je Benedikt Lederer, Forbes.cz
