Štúdium na prestížnych školách v zahraničí si nemôže dovoliť každý. Ročné školné na univerzitách v Oxforde, Cambridge či Londýne stojí viac ako 10 000 libier, v USA môže táto suma narásť až štvornásobne. Študenti preto využívajú rôzne formy podpory, granty či pôžičky. Niektorí sa dokonca na tri roky zaviažu pracovať pre štát. Forbes zisťoval, ako funguje štátne štipendium.
Jedným z absolventov štátneho štipendia je Marek Plavčan, ktorý pôsobí na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Riadi tam malý analytický tím. V skupine pracujú s dátami, vyrábajú grafy a odporúčania na aktuálne témy, ktoré sa o pár dní objavia v novinách.
Slovenka žila v 9 krajinách. Študuje ľudí, ktorí sa vrátili zo zahraničia
Prácou pre rezort plní svoj sľub, ktorý bol podmienkou na získanie štipendia Martina Filka od ministerstva školstva. V rámci štipendia, počas ktorého študoval na London School of Economics, získal Plavčan od štátu takmer 27-tisíc eur a jeho záväzok na ministerstve sa končí v decembri.
Cieľom štipendia je dostať šikovných mladých ľudí s prestížnym zahraničným vzdelaním do štátnej správy, prevažne na analytické útvary. Uchádzači musia byť prijatí na univerzitu, ktorá je vo svetových rebríčkoch na popredných miestach, a o udelení štipendia rozhoduje komisia. Najväčší záujem je o Oxford a Cambridge.
Štipendium nesie názov po Martinovi Filkovi (vľavo), ktorý bol hlavným ekonómom ministerstva financií a riaditeľom Inštitútu finančnej politiky. Tragicky zahynul v marci 2016. Foto: SITA/AP
Od roku 2014 vynaložil štát 700-tisíc eur na študijné programy 25 mladých ľudí, z ktorých v súčasnosti pracuje v štátnej správe päť. Niektorí zo štipendistov ešte študujú, jeden z nich záväzok nedodržal, no rezort rieši aj 4 otvorené prípady.
„Evidujeme jeden prípad ukončenia vzťahu s ministerstvom počas lehoty viazanosti, štipendista bol vyzvaný na okamžité splatenie zostatku istiny, ktorý splatil bez ďalších úrokov a poplatkov,“ vysvetľuje rezort školstva.
Top 20 európskych univerzít. V Londýne možno študovať i slovenčinu
V štyroch otvorených prípadoch štipendisti odkladajú prijatie pracovnej ponuky, alebo váhajú, či odpracujú celé tri roky. Aj napriek tomu však program dosahuje lepšie výsledky ako štipendium M. R. Štefánika, ktoré fungovalo v rokoch 2006 – 2008 a ktoré sa skončilo fiaskom.
Neúspešný predchodca
Vyčlenených naň bolo v prepočte 260-tisíc eur, no z 24 ľudí sa však v štátnej správe zamestnalo len sedem. Štát im síce štúdium zafinancoval, no väčšina rezortov ich odmietla.
Výnimkou vtedy bolo ministerstvo financií, ktoré je spolu s rezortom práce a úradom vlády aj v súčasnosti najaktívnejším žiadateľom o štipendistov. Absolventkou pôvodného programu bola aj ex-šéfka sekcie medzinárodných vzťahov na ministerstve financií Martina Kobilicová, ktorá vo funkcii skončila v septembri.
„Študovala som na Johns Hopkins School of Advanced International Studies vo Washingtone, doteraz si pamätám, že dva roky na nej stáli 80-tisíc eur,“ hovorí pre Forbes a dodáva, že je to suma, ktorú by pred desiatimi rokmi nemala šancu zafinancovať z vlastných zdrojov.
Pred samotným štúdiom ambíciu pracovať pre štát nemala a brala to len ako súčasť záväzku. Nakoniec však na ministerstve financií ostala podstatne dlhšie, ako bolo dohodnuté.
Slováci majú najväčší záujem o štúdium na univerzitách v Oxforde a Cambridge. Foto: Instagram oxford_uni (The University of Oxford)
Ani Plavčan nevylučuje, že v službách štátu zostane dlhšie, keďže jeho agenda ho baví. Štipendium je podľa neho dobrou možnosťou, ako zafinancovať nákladné zahraničné štúdium, počas rokov sa podľa neho zlepšil aj prístup ministerstiev a vychytalo sa viacero múch. Napríklad na rozdiel od predchádzajúceho projektu, prácu ponúkli každému.
Aj v súčasnosti sú však ministerstvá, ktoré o ľudí s prestížnym titulom záujem nemajú. Podľa rezortu školstva ide o ministerstvo kultúry, rezort obrany a ministerstvo zahraničných vecí.
Prepojenie s firmami
Aj napriek zlepšeniu oproti minulosti je tu podľa Plavčana stále priestor na nové zmeny. „Pár takýchto ľudí, pracujúcich pre štát, je síce dobrý začiatok. Sú však pomerne roztrúsení. Počul som o podobnom programe v menej rozvinutej krajine, ktorý podporuje tisíce študentov v zahraničí, aby sa potom vrátili pracovať domov, no nie len pre štát, ale aj do súkromnej sféry,“ hovorí.
U nás bolo tento rok z 23 uchádzačov podporených len šesť. Ministerstvo školstva tvrdí, že počet podporených závisí nielen od dopytu študentov, ale aj od záujmu rezortov zamestnať konkrétnych z nich a tiež od vyčlenených finančných prostriedkov. Od roku 2014 vyčleňuje vláda na program 100-tisíc eur ročne, v posledných dvoch rokoch to bol dvojnásobok.
Slovensko dlhodobo čelí úniku mozgov, z ktorých sa len zlomok rozhodne vrátiť domov a zahraničnou skúsenosťou tak podporiť slovenskú ekonomiku. Podľa Renáty Hall z iniciatívy To dá rozum by mali štát aj firmy nadväzovať so slovenskými študentmi v zahraničí väčší kontakt už počas ich štúdia na vysokej škole.
„Zamestnávatelia by mali chodiť do „slovenských“ univerzitných miest, ako Brno, Praha, Olomouc, Ostrava, Londýn a podobne, oslovovať študentov a ponúkať im prácu vo firme/organizácii, či už ako brigádu, stáž, prax, alebo by im mohli viesť bakalárske či diplomové práce,“ myslí si Renáta Hall.
Hlavné foto: Pexels
