Prezidentka Daňového fóra Alica Orda Oravcová vysvetľuje v podcaste Forbes Money, ako daňové úrady kontrolujú, či Slovák naozaj žije v cudzine, a teda nemusí podávať priznanie.
Prvé dane som zaplatila, keď som začala pracovať v našej rodinnej firme ako účtovníčka. Moji predkovia podnikali už od roku 1989. Tam som musela viesť účtovníctvo a zaujímať sa o firmu. No bolo to celkom príjemné.
Presne tak. V roku 1990 platila úplne iná daň. Až od roku 1991 sa zavádzali dane, ktoré poznáme, a v roku 1992 sa objavila DPH. Používali sa úplne iné tlačivá a všetko bolo analógové. Dokumenty sme museli všade nosiť. No vtedy už neboli dierne štítky, ak si to vaši poslucháči takto predstavujú. Boli prvé počítače.
Áno, samozrejme. Dokonca aj skladové karty sa viedli ručne. To bolo celkom zaujímavé.
Závisí to od brandže. Od toho sa odvíjajú reálne výdavky. Ak ste advokát, novinár alebo obchodný zástupca, pričom na svoju činnosť dostanete auto, počítač a všetky prostriedky od objednávateľa, oplatí sa byť živnostníkom. Pretože nemáte reálne výdavky a je výhodnejšie uplatniť si paušál. Po uplatnení nezdaniteľnej časti na daňovníka môžete pri vysokom príjme platiť nulové dane. Láme sa to približne pri obrate nad 20-tisíc ročne.
Rozdiel vzniká aj v tom, že eseročky majú 10-percentnú sadzbu dane, ale pozor, platí sa sedempercentná daň z dividend. Tá je platná na rok 2025. Ak si vyplácate zisk za rok 2024, je to jediný rok, keď platíte daň z dividend 10 percent. Treba si to naozaj prepočítať. Hranica môže byť spomenutých 20-tisíc, ale napríklad sa inštalatérovi môže oplatiť eseročka aj pri nižšej sume, pretože má vysoké skutočné náklady, ktoré môžu presiahnuť 60-percentné paušálne výdavky.
V praxi sa stretávame aj s tým, že si podnikatelia vyplácajú peniaze prostredníctvom rôznych pôžičiek. Nie je to problém?
Výplata pôžičiek je v poriadku. Ak spoločník poskytol svojej právnickej osobe pôžičku, má nárok na jej vrátenie. Spochybnené môžu byť rôzne konštrukty, z ktorých vznikne záväzok. Existuje judikát, ktorý hovorí o tom, že materská spoločnosť poskytovala dcérskej firme pôžičku, ale malo ísť o vklad do vlastného imania. Pri podnikateľoch je dôležité, že nikto vás nebude sankcionovať za to, že splácate alebo vraciate pôžičku, ktorú ste si pôvodne poskytli.
Ja mám problém skôr so špekuláciami. Napríklad že uzavriem autorskú zmluvu sám so sebou. Napríklad v prípade herca má zmluvu jeho právnická osoba. Advokáti však zastávajú názor, že právnická osoba nemôže vykonávať takúto činnosť, pretože hra je osobná.
Dá sa to obísť cez licenčnú zmluvu?
Licenčná zmluva a autorská zmluva sú pre naše účely to isté. Licenčná sa používa v súvislosti so zahraničím. Pri autorských zmluvách máte najprv výkon diela a potom jeho použitie. Ak som fyzická osoba, najprv napíšem knihu, mám teda aktívny prístup a môžem si uplatniť paušálne výdavky. Alebo, ak nechcem, môžem využiť zrážkovú daň ako fyzická osoba. Vtedy neplatím žiadne odvody, čo môže byť pre niekoho výhodnejšie. Licenčná zmluva je následná. Už som niečo zahrala, napísala a potom mám z toho pasívny príjem.
Treba dodať, že pri zrážkovej dani si nemožno uplatniť paušálne výdavky.
Pri autorskej zmluve máme dve možnosti. Môžem dostať nezdanené honoráre, čo znamená, že zaplatím odvody a môžem si uplatniť paušálne výdavky. V prípade, že som lenivá, a je to môj prípad, ak prednášam za honorár, väčšinou uzatváram autorskú zmluvu so zrazenou daňou. Nemusím potom podávať daňové priznanie. Veď čo je horšie pre daňového poradcu ako urobiť vlastné priznanie, však? Samozrejme, žartujem. No odvody môžu predražiť prvú situáciu.
Už ste to načali, tak sa opýtam. Lekári by nemali liečiť seba alebo blízkych. Je to tak aj pri daniach?
Pri daniach je praktické, keď máte externú účtovníčku, pretože vás naháňa. Platí to aj pre nás, ak máme množstvo zamestnancov a riadime veľkú firmu, na prvom mieste sú klienti a až potom my.
Podnikatelia často zvažujú, či sa stanú dobrovoľnými platiteľmi DPH, aby na nej ušetrili. Oplatí sa to?
Vždy odporúčam preskúmať, kto je odberateľ. Ak poskytujem tovar a služby obyčajným občanom, registráciou svoj tovar a služby predražím, respektíve budem mať menší zisk. Pokiaľ poskytujem plnenia pre podnikateľov, ktorí sú platiteľmi DPH a nie sú bankou alebo poisťovňou, je im to úplne jedno. Ak som im doteraz fakturovala sto a budem im fakturovať 123, pretože som sa stala platiteľom DPH, stále budú mať výdavok sto, lebo DPH si odpočítajú. Oplatí sa to, ak máte odberateľov podnikateľov a zároveň máte vstupy významnejšieho charakteru, napríklad nájomné alebo auto. A ak nakupujete dlhodobý majetok. Týmto osobám to odporúčam.
Zároveň poviem, že registrácia na DPH je veľmi praktická. Netrvá dlho, pretože žiadosť podáte elektronicky. Približne v ten istý alebo nasledujúci deň dostanete e-mail z daňového úradu s tým, čo máte predložiť. Daňový úrad potom rýchlo rozhodne, či ste naozaj podnikateľ, alebo len špekulant. Prvý by mal vedieť preukázať, v akej oblasti chce podnikať. Určite odporúčam predložiť zmluvu, že budem dodávať služby, zmluvu o budúcej zmluve alebo objednávky, aby správca dane mal informáciu, že môžete byť platiteľom DPH. Potom to ide veľmi rýchlo.
Majú sa podnikatelia báť daňových úradov?
Nemyslím si. Musím povedať, že sa prístup správcu dane dosť zmenil. Áno, často počúvam, že ak sa niekto dostane do selekcie na daňovú kontrolu, kontrolóri si myslia, že je vinný. Nie je to úplne tak. Hlavná zásada je, že treba komunikovať s kontrolórom. Ak napríklad nemáte dokument, ktorý od vás žiada, treba napísať žiadosť o predĺženie lehoty a vysvetliť, prečo ním nedisponujete.
Najdôležitejšou vecou je neustála komunikácia s daňovým úradom, človek nesmie byť pasívny. Mne sa osvedčilo iniciatívne dávať písomné vyjadrenie v štýle „Predpokladám, že potrebujete toto“. Ak nastane symbióza, môžete dostať pekný záver od správcu dane.
I keď si povedzme, že pri kontrolách správca dane skôr už vie, že sa spáchal daňový podvod, alebo má vyhodnotené na základe analytických výstupov, že sa niečo dialo. Také kontroly sa nemusia skončiť dobre.
Je možné presvedčiť pracovníkov daňového úradu o vlastnom právnom názore a o tom, že oni sa mýlia?
Áno, samozrejme. Často sa to deje, lebo nejde o súťaž. Môže sa stať, že kontrolór nemá všetky informácie. Preto existujú daňoví špecialisti, na ktorých sa môžu obrátiť. Napríklad naposledy som sa s týmto stretla minulý týždeň pri výklade v súvislosti so zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia a bolo to príjemné.
Je pri komunikácii s daňovým úradom potrebné využívať služby advokáta alebo stačí daňový poradca?
Určite odporúčam dať sa zastupovať daňovým poradcom, pretože je ekonóm a skôr pozná žargón úradníka. Niekedy sa stane, že poviete niečo a úradník to inak pochopí. Ak sa uvažuje o žalobe alebo sa podávajú iné opravné prostriedky, vtedy je advokát nevyhnutný, lebo daňový poradca vás zastupovať nemôže. Niekedy, keď ide do tuhého a vidíme, že s vecou nepohneme, priberáme na spoluprácu advokáta a ten si posledné konanie prispôsobuje tomu, ako bude podávať žalobu.
Je možné voči daňovému poradcovi vyvodzovať dôsledky za škody, ktoré spôsobil klientovi?
Samozrejme, preto má naša profesia v zákone povinné poistenie. Komora to pravidelne kontroluje. Musíme mať dostatočné poistenie, aby sme klientovi zaplatili pokutu, ak by sme mu niečo zle poradili. Daň zaňho nemôžeme platiť. Riešili sme pri kolegovi, že ochorel, neskoro podal daňové priznanie a prišla vysoká pokuta. Poisťovňa ju potom uhradí.
A nemôže s poisťovňou nastať problém, že odmieta plniť?
Nemám našťastie žiadne skúsenosti, ale viem, že kolegovia, ktorí v minulosti zažili takéto situácie, nemali žiadny problém.
Pokiaľ hovoríme o podnikateľoch, určite nemajú radi slovo dane. Ktorý pojem z ekonomickej oblasti sa nepáči daňovým poradcom?
Povedala by som, že nemáme radi situácie, keď to klient príliš vyhrocuje. Nastavíme transakciu, aby bola v súlade so zákonom, a potom prichádzajú násilné úpravy. No inak si myslím, že je to v komunikácii s klientom. Je dobré vysvetliť mu riziká, ak by sme na to išli iným spôsobom.
Vzťah daňového poradcu s klientom je niečo obdobné ako psychiater s pacientom. Daňový poradca vie o vašich príjmoch, daniach, životnej situácii. Máme osobné väzby, aby sa podnikateľ vedel správne rozhodnúť.
Ako vnímate podnikateľov, ktorí sa snažia ušetriť za každú cenu? Zložitá schéma v konečnom dôsledku prinesie úsporu 10, 20 či 30 eur.
V prvom rade ma to fascinuje. Je to naša mentalita. Skúsme sa zamyslieť, či poznáme podnikateľa, ktorý kúpil deťom počítač z vlastných peňazí. Je to akoby okrádanie vlastnej rodiny, že si počítač nedá do nákladov. V severských krajinách sa to nerobí, pretože to je v rozpore so zákonom. No málokto si uvedomí, že to tak je aj na Slovensku. Ak počítač nevyužívam pri podnikaní, nemám si ho prečo dávať do nákladov.
Štandardným príkladom sú motorové vozidlá. Koľkokrát má podnikateľ viac áut, na jednom sa vozí žena a na druhom niekto iný. Ani v tomto prípade to nie je v súlade so zákonom. Skôr ide o to, aby sme si uvedomili, kde je hranica porušovania zákona a čo my ako slovenskí daňovníci vnímame ako „pohodičku“ s očakávaním, že „veď nič sa nestane“.
Keď už si tovar odpíšem, môžem ho nechať deťom?
Nie. Ak ste eseročka, musíte ho najprv odkúpiť od firmy. Predáte ho sám sebe. Dokonca, ak ste platiteľ DPH, musíte ju k tomu uplatniť. A nie v zostatkovej cene, ale v trhovej. Takto by sa malo postupovať – či už pri aute, počítači, alebo čomkoľvek. Bez ohľadu na to, že je niečo odpísané, neznamená to, že správca dane na to nebude nahliadať. Pri aute odporúčam osloviť dvoch či troch predajcov, pozrieť inzeráty na internete a predať ho za zistenú cenu.
Platí, že sú oblasti Slovenska, kde hrozí daňová kontrola častejšie?
Toto už viac rokov neplatí. Je bežné, že daňový subjekt z Bratislavy kontroluje daňový úrad napríklad z Dolného Kubína. Najďalej sme mali kontrolu z Vranova nad Topľou. Je to štruktúrované tak, že stavebné firmy sa často kontrolujú z niektorých daňových úradov, reklamné agentúry z iných. Ako keby tam bola špecializácia. V súčasnosti je veľké prerozdelenie.
Potom daňoví kontrolóri raz za čas prídu do Bratislavy. Väčšinou komunikujete elektronicky, čiže nemáte problém. Dokonca aj pri výsluchoch môžete svedka vypočuť cez videokonferenciu. Nespoliehajte sa na to, že v Bratislave nestíhajú, že neprídu. Práve niekedy z malých miest vedia byť kontrolórky ostrejšie.
Nemôže to byť dané aj tým, že práve v regiónoch ďalej na východe je práca daňového kontrolóra lukratívnejšia? Zamestnanci sú tam dlhšie a viac vidia do pozície.
Môže byť aj tento faktor. Väčšinou ide o to, že mimo Bratislavy je menšia fluktuácia. Často sa stáva, že kontrolóri na menších daňových úradoch majú niekedy viac času. No naozaj ide o individuálnu vec.
Ako vnímate digitálnych nomádov, ktorí striehnu, aby na Slovensku neboli viac ako pol roka, a teda nemuseli podávať komplexné daňové priznanie?
Odporúčame viesť si kalendárik, koľko času boli v ktorom štáte. Na základe toho môže vzniknúť stála prevádzkareň niekde inde. Stály byt sa môže v dvoch štátoch interpretovať rôzne. Čítala som rozhovor s digitálnym nomádom, ktorý nabádal na Južnú Ameriku. V jeho výrokoch bolo viacero chýb a nedopovedaných vecí. Naozaj odporúčam, aby ten, kto nechce platiť dane na Slovensku, sa obrátil na daňového poradcu, ktorý mu môže vysvetliť, že ak raz za dva roky príde do štátu, napriek tomu, že tam má trvalé bydlisko, nie je to rozhodujúce pre účely zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia.
Preto ten kalendárik, kde skúmam, kde mám stály byt, kde si v noci líham. V iných štátoch to nemusí byť pol roka, môže to byť aj kratšie. Treba preskúmať, či sa náhodou nepohybuje v štátoch, s ktorými nie je zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak digitálnemu nomádovi bude faktúru uhrádzať slovenský zákazník, musí mu zraziť 35-percentnú zrážkovú daň. Je veľa okolností, ktoré treba zohľadniť.
Môže daňový úrad takého človeka sledovať podľa mobilného telefónu?
Daňový úrad môže sledovať na základe všeličoho. Často sa stáva, že daňový úrad, keďže sa mu zasielajú informácie o tom, kde máte bankové účty a kde máte uložené peniaze, začína skúmať rezidencie. No to robí už dlhšie. V súčasnosti riešime rôzne prípady. Stretli sme sa s tým, že subjekt predložil letenku, že odišiel do zahraničia. Správca dane dal žiadosť na letisko Schwechat, či prešiel kontrolou. Odpoveď bola, že neprešiel. Mal iba kúpenú letenku. Odporúčam nešpekulovať, lebo sa to neoplatí.
Zahraničie sa spomína aj v súvislosti s transakčnou daňou. Na prvý pohľad sa môže zdať jednoduchšie, že dám svoje slovenské faktúry uhradiť materskou firmou zo zahraničia. Ušetrím tak na transakčnej dani a uhradím iba jednu kumulatívnu platbu „matke“, kde je daň limitovaná na 40 eur. Lenže daňový úrad vraví, že to tak nie je a platby treba identifikovať. Čo to znamená?
Vysvetlím, prečo to tak je. Slovensko malo znalosti z uplatňovania transakčnej dane z Maďarska. Maďari zistili, že sa daň obchádza platbami zo zahraničia. Od začiatku v slovenskom zákone bolo stanovené, že ak niekto iný v zahraničí za firmu platí faktúry, treba podávať daňové priznanie. Ak verím, že si budem mzdy uhrádzať z Českej republiky, kde si založím účet, to nie je praktické. Vtedy vám účtovníčka „poďakuje“, pretože bude musieť podať oznámenie, ktoré je totožné s daňovým priznaním, a transakčnú daň zaplatíte tak či tak.
Samozrejme, máme dosť veľa výnimiek, napríklad pri cash poolingu, ak spĺňate podmienky. Ak máte ponuku, že ušetríte na transakčnej dani pri platbách zo zahraničia, naozaj si preverte, či sa vám to oplatí.
Čo môžu podnikatelia očakávať od daňového úradu v prípade transakčnej dane? Bude prísny od prvého momentu?
Toto už prezentoval aj prezident Finančnej správy Jozef Kiss, keď spomínal možnosť uplatniť inštitút druhej šance. Ak ste nepodali načas daňové priznanie, niečo neohlásili, alebo ste si ešte nezaložili transakčný účet, dostanete prvýkrát napomenutie. Je to list od daňového úradu, že ste porušili zákon. Napomína vás, aby ste to nabudúce neurobili a že vám nabudúce vyrubia pokutu. Druhá vec je, že to neplatí v prípade finančných porušení. Ak niečo nezaplatím, inštitút druhej šance sa nemôže uplatniť.
Očakávam prvé miestne zisťovanie a vyhodnocovanie v júli alebo po lehote na podanie oznámenia. Prezident Finančnej správy ohlásil, že neplánujú masívne využívať inštitút daňovej kontroly. Skôr by sa chceli – ak nepôjde o niečo významné a úmyselné – zamerať na miestne zisťovania, pri ktorých vás daňový úrad upozorní: „Takto ste to mal správne spraviť“, a určí vám lehotu, do ktorej máte opraviť daňové priznanie. Dostanete teda oveľa nižšiu pokutu.
Transakčná daň motivuje podnikateľov, aby nalepili na prevádzky ceduľku „Radšej hotovosť“. Myslíte si, že sa Slovensko vracia do doby kešu?
Skôr si myslím, že ide o dočasné opatrenie. Keďže ide o novú daň, šíri sa veľa dezinformácií. Keď sa vysvetlia všetky okolnosti, napríklad z čoho sa táto daň neplatí, dostaneme sa do situácie, ktorá bola doteraz. Otázne je, kedy to nastane. Je to situácia, keď veľa obchodníkov deklaruje politický postoj. Veľa mladých ľudí keš nepoužíva. Ten, kto bude chcieť mladých zákazníkov, bude musieť umožniť platbu kartou. A keďže sa vysvetľuje, že pri žiadnej platbe neplatí daň klient, možno si to zákazníci uvedomia a budú požadovať od reštaurácií možnosť platenia bez poplatku. Je to dočasná vec, ktorá sa ustáli.
