Vyzeralo to, že v prudkom zdražovaní už má Slovensko svoj vrchol za sebou. Vo februári tohto roka sa však inflácia opäť zrýchlila. Dostala sa tak na najvyššie úrovne za ostatných 23 rokov. Kedy si naše peňaženky konečne vydýchnu?
Potraviny drahšie o 29 percent
Inflácia dosiahla v decembri minulého roka 15,4 percenta. Počas prvého mesiaca roka 2023 o niečo klesla, a dostala sa na úroveň 15,2 percenta – a vtedy to už vyzeralo na spomaľovanie tempa jej rastu.
„Rast spotrebiteľských cien je najrýchlejší za posledných takmer 23 rokov. Ak opomenieme koniec roka 2022, tak naposledy sme zaznamenali takýto nárast cien v polovici roku 2000,“ spomína hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš.
Prišiel február a po januárovom klesaní sa inflácia opäť zrýchlila. V tom čase mali najväčší vplyv na rastúcu infláciu ceny potravín. Medziročne boli vyššie až o 29 percent.
Druhou položkou, ktorá mala významný vplyv na infláciu, bolo bývanie a energie s medziročným prírastkom 14 percent.
Rast cien energií bol pritom utlmený administratívnymi opatreniami vlády. „V opačnom prípade by bola inflácia vyššia. Na Slovensku je napriek nárastu jej úroveň stále najnižšia z regiónu V4,“ upozorňuje Gábriš.
Zdroj: ČSOBČo spôsobilo zdražovanie?
Zdražovali najmä bežné potraviny. Napríklad mlieko, syry a vajcia o 37 percent, chlieb, obilniny a mäso o 30 percent a zelenina o 25 percent.
Teplo bolo medziročne drahšie o zhruba pätinu, autobusová doprava o 18 percent a ceny stravovania o približne 20 percent.
Dvojciferný nárast cien si naďalej držia viaceré druhy služieb. Napríklad stravovanie, kaderníctvo, bankové poplatky, poistenie, dovolenky, športové služby, či taxislužby.
Podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka sú dôvodom vyšších cien služieb náklady na energie a rast miezd.
„Naďalej platí, že medziročnú infláciu ťahajú nahor viaceré položky základnej spotreby ako energie na bývanie či potraviny, čo len zvýrazňuje negatívne dopady aktuálneho zdražovania na nízkopríjmové domácnosti,“ pripomína analytik.
Inflácia dôchodcov a nízkopríjmových domácnosti sa vo februári totiž zrýchlila na 16,3 percenta.
Na konci tunela sa už svieti
Zo sveta zatiaľ prichádzajú pozitívne správy – inflácia v Európe a v USA sa spomaľuje. Cenový index HICP v eurozóne klesol vo februári na 5,9 percenta. Je to takmer polovica z októbrovej hodnoty 10,6 percenta.
Je za tým viacero dôvodov. „Napríklad, cena plynu v Európe klesla pod úroveň 50 eur za MWh, prudko zlacnela lodná kontajnerová preprava, niekoľko mesiacov v rade klesajú i svetové ceny potravín,“ menuje analytik spoločnosti Portu Marek Malina.
„Inflácia preto spomaľuje tak v USA, ako aj v EÚ,“ dodáva. Na Slovensku sa tento trend zatiaľ neprejavil, napriek tomu sme na tom s rastúcou infláciou lepšie, ako napríklad naši južní susedia.
Centrálne banky bojujú
Spomalenie inflácie je aj dôsledkom priškrtenia politiky centrálnych bánk. Prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagarde uviedla, že banka spraví všetko preto, aby znížila vysokú infláciu a obnovila cenovú stabilitu.
Aj preto ECB pokračuje prudkom zvyšovaní sadzieb o 0,5 percentuálnych bodov. Naposledy tak urobila 16. marca, čím sa sadzby dostali na tri percentá. Ďalšie zvyšovanie bude podľa očakávaní pokračovať.
ECB vo svojej správe píše o poklese celkovej inflácie do konca tohto roka pod tri percentá. Očakávania naznačujú, že zmierňovanie by malo pokračovať až na cieľovú úroveň inflácie dve percentá v treťom štvrťroku 2025.
Inflácia klesá aj v USA. Vo februári dosahovala len šesť percent. Vrchol dosiahla v júni minulého roku (9,1 percenta). Aj tu má na tom zásluhu centrálna banka. Sadzby amerického Fedu aktuálne dosahujú päť percent.
Kedy sa inflácia spomalí aj na Slovensku?
Analytik Malina hovorí, že hoci ukazovatele zo sveta môžu vyzerať príliš odtrhnuté od slovenských reálií, faktom je, že predstavujú dôležité protiinflačné tlaky. „Tie sa v plnej miere dokážu na spotrebiteľských cenách prejaviť až s odstupom času,“ dodáva.
Aj analytik Národnej banky Slovenska Branislav Karmažin hovorí, že spomaľujúci sa rast cien agrokomodít, potravín a energií sa v nasledujúcich mesiacoch premietne do spotrebiteľských cien na Slovensku. „Otázne ostáva, kedy a v akej miere,“ konštatuje.
Poklesnú teda nákladové dôvody inflácie. K nim sa pridá aj nižšia spotreba – dopyt. „Oslabenie spotrebiteľského dopytu by malo postupne pôsobiť na zmierňovanie tempa rastu cien služieb,“ predpovedá Karmažin.
Pokles spotreby predpokladajú aj iní analytici. „Slabnúca spotreba by mohla postupne začať tlačiť aj na marže obchodníkov, a uvoľniť tak z tlaku na dopytovú infláciu, predovšetkým infláciu tovarov,“ prognózuje Koršňák.
„Očakávame, že inflácia svoj vrchol už dosiahla,“ hovorí.
Dve percentá v nedohľadne
Analytička spoločnosti WOOD & Company Eva Sadovská predpokladá, že inflácia bude ešte niekoľko mesiacov dosahovať pomerne vysoké, dvojciferné tempá.
„Postupne by sa mala prehupnúť pod hranicu desať percent a následne dosahovať jednociferné úrovne,“ myslí si.
„Priemernú hodnotu inflácie za celý tento rok odhadujeme momentálne okolo desiatich percent. Na nízke úrovne inflácie, napríklad okolo dvoch percent, teda okolo inflačného cieľa eurozóny, však môžeme zabudnúť,“ upozorňuje.
Inflácia bude vysoko nad cieľom ECB aj podľa analytika UniCredit bank. „Minimálne v rokoch 2024 a 2025,“ konštatuje.
Jedným z dôvodov bude podľa neho ukončenie dotácií a postupné zreálňovanie cien plynu, tepla a elektriny pre domácnosti.
