V najlepších rokoch bola PR Clinic oceňovaná agentúra s kvalitnými ľuďmi, počas pár mesiacov sa však celý úspešný biznis zosypal.
V jej začiatkoch pre ňu pracovali mladí draví ľudia, ktorí so svojou prácu zbierali svetové ocenenia. V najlepších rokoch dávala prácu desiatkam ľudí a patrila medzi najväčšie PR agentúry na Slovensku. Dnes agentúra PR Clinic bojuje o prežitie, je pod tlakom konkurzu a exekúcií.
Forbes sa rozprával s viacerými ľuďmi, ktorí pre PR Clinic pracovali. Detailne opísali, ako sa agentúra so svetovým ocenením prepadla až na dno.
Majiteľ budovy, kde sídli agentúra PR Clinic, sa od nej už niekoľko mesiacov domáha zaplatenia nájomného. Keďže peniaze nechodia, rozhodol sa, že pošle svojho nájomníka do konkurzu.
Spoločnosť LIKO Bratislava vlastní budovu na Miletičovej ulici v Bratislave. Práve na tejto adrese si agentúra PR Clinic uvádza aj svoje sídlo a prenajíma si tam priestory. Aj keď ich na prácu využívala, nájomné majiteľovi budovy už niekoľko mesiacov neplatila.
Ten sa rozhodol, že agentúru pre nezaplatené nájomné pošle do konkurzu. Najnovšie mestský súd stanovil aj predbežného správcu, ktorý zistí, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu.
Agentúra nemá problém len s nezaplateným nájmom, ale aj s nezaplatenými dodanými službami. Forbes sa rozprával s viacerými bývalými pracovníkmi agentúry, ktorí detailne opísali jej najlepšie roky, ale aj postupný pád.
Agentúra existuje od roku 2009, postupne získavala veľkých klientov a obraty rovnako rástli. Vypracovala sa až do prvej trojky najväčších PR agentúr na Slovensku. V najlepších rokoch v nej pracovalo 20 interných ľudí a externisti.
V roku 2022 získala 1. miesto v súťaži ICCO Global Awards v kategórii najlepšia spotrebiteľská kampaň. Posledné zverejnené hospodárske výsledky sú za rok 2023, keď dosiahla tržby 2,3 milióna eur a zisk za rovnaké obdobie 252-tisíc eur.
Platby za služby nechodili
Podľa viacerých bývalých zamestnancov sa aj v minulosti stávalo, že firma nemala peniaze na vyplatenie faktúr. Zlom prišiel v máji minulého roka, keď mnohým pracovníkom prestala platiť úplne.
V polovici júla si s majiteľom a šéfom agentúry Jurajom Danielisom pracovníci sadli a pýtali sa ho, dokedy budú čakať na svoje peniaze. Dali mu čas do prvého augusta.
Prvého augusta za majiteľom prišlo hneď niekoľko pracovníkov a povedali mu, že buď im zaplatí, alebo odídu. „Jeho odpoveď bola – dobre,“ hovorí jeden bývalý pracovník, ktorý chce ostať v anonymite. Agentúra v tom čase zažila vlnu odchodov pracovníkov a mnoho jej klientov odišlo tiež. Bývalí pracovníci sa teraz snažia dostať k svojim peniazom cez právnikov a exekúcie.
Viacerí expracovníci PR Clinic tiež hovoria, že agentúra v tom čase neplatila ani dodávateľom, za prenájom či dane. Zhodujú sa rovnako aj na tom, že majiteľa a šéfa agentúry Juraja Danielisa videli vo firme posledné roky len sporadicky, pretože „cestoval po svete a žil rozmarný život“.
S otázkami ohľadom exekúcie a konkurzu sme sa obrátili aj na majiteľa PR Clinic Juraja Danielisa. V reakcii uviedol, že počas prebiehajúceho konkurzu nemôže proces komentovať ani nejak konať.
Poukazuje na pandémiu, keď ľudia „prestali denne dochádzať na svoje pracoviská a spôsob práce agentúr sa už nikdy nevrátil do predcovidových koľají.“
„V našom prípade s týmito zmenami prišli aj chyby: Konkrétne mojou najväčšou bolo vložiť príliš veľa dôvery pri príliš malej kontrole do rúk človeku, ktorý, ako sa ukázalo, na takúto zodpovednosť nemal žiadne predpoklady,“ uviedol Danielis. „Riadenie spoločnosti tak prinášalo socialistické výsledky a kapitalistický dlh, čo sa žiaľ napriek mojej maximálnej snahe ukázalo ako neudržateľné,“ tvrdí.
Dodáva tiež, že PR Clinic ako značka medzičasom urobila hrubú čiaru za minulosťou a pokračuje ďalej.
Päť ľudí, ktorí v minulosti dodávali služby pre PR Clinic, sa voči jeho slovám o socialistických výsledkoch ohradzujú. Poukazujú na to, že zisk PR Clinic stabilne pohyboval okolo sumy 250-tisíc eur ročne to bez ohľadu na pandémiu.
V spoločnom stanovisku ďalej píšu, že „jediným konateľom a jediným človekom rozhodujúcim o úhradách s prístupom do banky bol Juraj Danielis. Preto sa pýtame pána Danielisa, kde zmizli peniaze na výplaty a úhradu dodávateľských faktúr, keď firma bola dlhodobo zisková?“ (článok bol aktualizovaný dňa 23. júna o 14:15, poznámka redakcie).
Ozvali sa viacerí
Svoje negatívne skúsenosti s firmou má aj tlačová agentúra SITA, ktorá sa rozhodla povolať exekútora.
„Vzhľadom na to, že sme predmetnej spoločnosti dodali služby, za ktoré nezaplatila a po niekoľkonásobných neúspešných pokusoch o komunikáciu s konateľom spoločnosti vyriešiť situáciu, sme boli následne nútení domáhať sa našich práv formou exekúcie,“ tvrdí pre Forbes Petra Nemcová, ktorá je členkou predstavenstva v SITA.
V neposlednom rade má agentúra podlžnosti aj voči štátu. Finančná správa voči nej eviduje daňový nedoplatok na úrovni 122 636 eur a nachádza sa aj na zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne. Tej dlhuje za odvody skoro 5 700 eur.
Od firiem cez ministerstvá
Spoločnosť vznikla v roku 2009. V súčasnosti je jej jediným majiteľom a zároveň aj šéfom Danielis. V portfóliu jej klientov bolo viacero veľkých slovenských spoločností, jej služby využívali napríklad ružomberské papierne Mondi, Duslo Šaľa, Home Credit či AAA Auto.
Služby agentúry v minulosti využívali aj viaceré štátne inštitúcie. V roku 2014 bola napríklad zverejnená zmluva medzi PR Clinic a Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou v objeme skoro 24-tisíc eur, podobnú zmluvu agentúra uzavrela v roku 2016 aj s Úradom podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu.
Najvyššiu zmluvu za takmer 47-tisíc eur podpísala agentúra s agrorezortom v roku 2018, ukazujú údaje z Centrálneho registra zmlúv.
Etické pochybenia
Vytvorili si falošné účty na Facebooku, aby zlepšovali imidž svojich klientov. Aj toto bol jeden z dôvodov, prečo bola agentúra v roku 2019 vylúčená z asociácie PR agentúr. V tom čase na viaceré etické pochybenia poukázala etická komisia asociácie. Tá nakoniec po vyhodnotení dôkazov rozhodla, že PR Clinic už nemôže byť ďalej členom asociácie.
„Využívanie falošných účtov na sociálnych sieťach je fenomén, ktorý si, žiaľ, ako bežnú komunikačnú prax osvojili nielen niektorí politici, ale aj komerčné firmy a komunikačné agentúry,“ informovala v tom čase Soňa Lexmanová, prezidentka Asociácie public relations SR.
Upozornila tiež, že takýto prístup je v ich branži neakceptovateľný, pretože „netransparentne a neférovo ovplyvňuje dobrú či zlú reputáciu osôb alebo spoločností poskytnutím zaujatých informácií a názorov cez neexistujúce osobné profily na sociálnych sieťach“.
Falošné účty pomáhali politikom či veľkým slovenským firmám. Lobovali aj proti zákazu hazardu v mestách. Denník N na takýto prípad upozornil v októbri 2018.
