Ako šéf Falconu divákom priniesol deväťsto filmov, ako šéf CineStaru pomohol otvoriť trinásť multikín po celej republike. Jan Bradáč, ktorý pozná zákulisie českého filmového biznisu ako málokto, teraz po tridsiatich rokoch odchádza z oboch funkcií.
Na pristávaciu dráhu ostravského letiska mäkko dosadá športové lietadlo, z ktorého vystupuje pilot a rodák z neďalekej Opavy Jan Bradáč. Lietanie je jeho dlhoročná vášeň a kedykoľvek môže, rád spája zábavu s úžitkom.
„Česko má jednu z najhustejších sietí športových letísk a vo všetkých mestách, kde máme kiná, sa letisko nachádza. Kedykoľvek prialo počasie, na pracovné cesty do kín som rád lietal,“ hovorí vrcholový manažér, ktorý stojí na čele spoločnosti CineStar – prevádzkujúcej trinásť multikín po celej Českej republike s miliardovým obratom – od samého začiatku v roku 2001.
O niekoľko rokov dlhšie zároveň zastáva aj druhú pozíciu, šéfa čisto českej distribučnej spoločnosti Falcon, ktorú rovnako ako CineStar založil filmový magnát Pavel Vodička. „Bez zaváhania poviem, že je to môj profesijný otec. Ten skutočný zomrel skôr, než som vo Falcone stihol zavŕšiť prvú dekádu svojej kariéry. Náš obchodný vzťah s Pavlom sa prirodzene s vekom posunul a stali sa z nás viac než len manažér a majiteľ,“ hovorí na úvod Jan Bradáč.
A že ich spoločné filmové dobrodružstvo stálo za to. Falcon sa pod Bradáčovým vedením stal v roku 2024 najúspešnejšou českou filmovou distribučnou spoločnosťou, ktorá na trhu drží tretinový podiel s tržbami v kinách vo výške takmer 700 miliónov korún.
David Turecký pre Forbes Česko
S Bradáčom na čele Falcon koprodukoval snímky ako Rok diabla, Horem pádem, Najkrajšia hádanka či Ženy v pokušení, a úplne samostatne vyrobil a do kín uviedol dvojicu filmov Marie Poledňákovej Líbáš jako Bůh a Líbáš jako ďábel.
Po troch dekádach práce sa teraz Bradáč z oboch pozícií sťahuje. „Nedávno som bol na sústredení s naším kickboxerským klubom. V mojich takmer päťdesiatich piatich rokoch som išiel zápasiť so synom, ktorý bude mať o tri mesiace osemnásť, takže je to v podstate dospelý chlap. V tej chvíli si človek uvedomí posun generácií. Toho chlapca už nikdy nemôžem poraziť. Síce ho občas prevýšim rozumom, lebo on je ešte občas hrrr, ale v rámci pravidiel ma úplne normálne zbije. A toto nechcem zažiť aj v biznise,“ vysvetľuje paralelu so svojím milovaným športom Jan Bradáč.
Naozaj sa bojíte, že vás v biznise niekto „zmláti“?
Nechcem, aby to znelo namyslene, ale môj cieľ je teraz naozaj taký, že si chcem od práce oddýchnuť. Je to naozaj drina. Ak chcete držať kontakt s trhom a neustále byť na úrovni toho, kto ho vedie – k čomu som vždy inklinoval –, musíte to robiť stále. Či sú Vianoce, letná dovolenka, nedeľa alebo štvrtok, ste v tom neustále. Nedá sa z toho vystúpiť, ak chcete ísť ďalej.
Jednoducho som sa rozhodol, že vystúpim, bez akejkoľvek zatrpknutosti alebo hnevu. Nechcel som odchádzať v momente, keď by som si povedal: Kašlem na to. To by nebolo správne. Ten správny moment je teraz – dospel som k nemu, veľmi intenzívne ho premyslel a dôkladne prebral so svojím najbližším partnerom a akcionárom Pavlom Vodičkom. Ten proces trvá už viac než rok. Nechcel som čakať, kým ma tréner vymení alebo mi povie: Pozri, už si starý, pomalý a nestíhaš.
Kto vás nahradí?
