Miest, ktoré regulujú krátkodobé prenájmy typu Airbnb, stále pribúda. Posledným prípadom je Barcelona, ktorá chce krátkodobé prenájmy dokonca zakázať. Nie je jediná. Prvá väčšia regulácia čaká aj Česko.
Krátkodobé prenájmy dávajú turistom šancu zdržiavať sa na rozmanitých miestach autentickejšie a často za priaznivejšiu cenu ako v hoteli. Obzvlášť populárne sú platformy typu Airbnb pre väčšie rodiny alebo skupiny, s ktorými hotely príliš nepočítajú.
Práve Airbnb je od svojho spustenia v roku 2007 považované za hlavného „narušiteľa“ cestovného ruchu. Jeho exponenciálny rast viedol vo svetových metropolách k výraznému obmedzeniu ponuky bývania. V dôsledku toho sa rozšírila kritika, že krátkodobé prenájmy zaberajú a zdražujú bývanie miestnym.
Airbnb a podobné platformy sú kritizované aj pre živenie nadmerného turistického ruchu a pre negatívny vplyv na život miestnych obyvateľov, ktorí sú nútení vo svojom susedstve trpieť „neregulované hotely“.
Prvé regulácie
Miest, ktorým došla trpezlivosť a zaviedla v posledných desiatich rokoch regulácie alebo rovno zákaz podobných služieb, pribúda. Posledným prírastkom v obsiahlom zozname je Barcelona. Starosta katalánskej metropoly Jaume Collboni označil bytovú krízu, spôsobenú zdražením nehnuteľností, nájmov, ale aj pracovnej sily, za najväčší problém mesta.
Dopyt po krátkodobom ubytovaní ovplyvnil ceny bývania v katalánskej metropole natoľko, že sa stalo prakticky nedostupným. Ceny nehnuteľností v Barcelone za posledných desať rokov vzrástli o 38 percent a nájomné dokonca o 68 percent. To pociťuje hlavne mladšia generácia.
Barcelona Foto:Freepik
Do novembra 2028 preto barcelonská samospráva plánuje zrušiť vyše 10-tisíc licencií, ktoré majiteľom bytov pre krátkodobé prenájmy udelila. Ak by následne došlo k úplnému odstráneniu krátkodobých prenájmov z cestovného ruchu, mohlo by to podľa Lucy Perrin, redaktorky a hotelovej špecialistky z The Times, viesť k zdraženiu hotelového ubytovania.
„Prekvapilo by ma, keby hotely túto situáciu nevyužili,“ uviedla Perrin pre BBC. Zákaz krátkodobých prenájmov v Barcelone by podľa nej zároveň vrátil mestám, ako je Barcelona, autenticitu.
„Keď sú miestni vyhnaní z centra, môže zmiznúť aj pôvodná atmosféra a kultúra. Z dlhodobého hľadiska zákaz v Barcelone prinúti turistov byť vynaliezavejší a rozdeliť svoju návštevu do viacerých miest. Nakoniec im to prinesie aj bohatší zážitok a menej nevraživosti zo strany miestnych,“ predpovedá Perrin účinky barcelonského zákazu.
Zákazy a obmedzenia
Krátkodobé prenájmy zakázal už v roku 2014 Berlín, o štyri roky neskôr ich však za sprísnených podmienok znovu povolil. Mníchov krátkodobé prenájmy pre zmenu obmedzil na osem týždňov ročne – potom musia hostitelia získať povolenie. V Stuttgarte možno nehnuteľnosti krátkodobo prenajať iba na desať týždňov v roku.
Rakúsko od tohtoročného leta obmedzilo počet nocí, na ktoré môžu hostitelia prenajať svoju nehnuteľnosť, a to na 90 dní v roku. Rovnaký limit pred časom nastavili napríklad v havajskom Honolulu. O niečo benevolentnejší sú v Paríži, kde je možné byty a domy prenajímať až na 120 dní v roku.
Amsterdam zaviedol na krátkodobé ubytovanie limit na 30 nocí ročne. V dôsledku obmedzenia počtu nocí poklesol počet ponúk na krátkodobé ubytovanie z 12-tisíc pred piatimi rokmi na súčasných 5-tisíc.
Skúsenosti z Lisabonu ukazujú, že zákaz nových registrácií krátkodobých prenájmov v niektorých historických štvrtiach pomohol k zníženiu cien bývania o deväť percent.
Hlavné mesto Malorky je známe zakázaným prenájmom v bytových domoch – možný je iba v prípade izolovaných rodinných domov alebo víl.
V Škótsku je potrebná licencia, v Severnom Írsku certifikát. Pre Sydney a Japonsko platí pre krátkodobé ubytovanie maximálny limit 180 dní v roku. Zakázané alebo obmedzené sú krátkodobé prenájmy aj v americkej Santa Monice a ďalších kalifornských pobrežných mestách.
Lepšie obmedzenie ako zákaz
K úplnému zákazu Airbnb pristúpili napríklad na malajskom ostrove Penang. Zakázať krátkodobé prenájmy v historickom centre sa vlani pokúsila aj toskánska metropola Florencia, no nedávno zákaz zrušil regionálny súd. Rím, Benátky a Miláno o obmedzení diskutujú.
Od vlaňajšieho septembra je nezákonné prenajímať byty pre krátkodobé prenájmy aj v New Yorku, pokiaľ nie je turista registrovaný v meste a nebýva v byte v prítomnosti iného obyvateľa. Štúdia Harvard Business Review skúmajúca dopady newyorského zákazu tento rok dospela k záveru, že práve tu nie sú krátkodobé prenájmy najväčšou príčinou vysokých nájmov a skôr než zákazy by pomohla regulácia.
Foto: Unsplash/
Michael Discenza
New York. Foto: Unsplash/Michael Discenza
Zo štúdie vyplýva, že priemerné nájomné v New Yorku sa za desať rokov zvýšilo o 32 percent, pričom Airbnb k celkovému rastu nájomného prispelo približne jedným percentom.
Mnoho mestských samospráv sa zaujíma o to, či krátkodobé prenájmy neúmerne neovplyvňujú najzraniteľnejších občanov – napríklad menšiny alebo obyvateľov s nízkymi príjmami. Krátkodobé prenájmy sa totiž sústreďujú do turisticky atraktívnych oblastí v centre mesta, kde žijú obyvatelia s vyššími príjmami.
Jedným z jasných dôsledkov zákazu bol rast cien hotelových izieb na rekordný priemer tristo dolárov za noc, čo korešponduje s tézou Lucy Perrin. Harvardská štúdia dospela k záveru, že vhodnou alternatívou k priamym zákazom sa javí už spomínané obmedzenie prenájmu na určitý počet dní v roku.
Povinná registrácia
Na otázku, prečo niektoré mestá pristupujú k úplným zákazom, štúdia odpovedá konštatovaním, že nejde len o výšku nájmov, ale aj o nadmerný cestovný ruch, proti ktorému sa hlasno ozývajú miestni obyvatelia.
Aj českých poskytovateľov Airbnb čakajú ťažšie časy. Od roku 2025 sa ich dotkne regulácia, v dôsledku ktorej im pribudnú ďalšie povinnosti.
Regulácia sa tu rieši prakticky od chvíle, keď sa z občasného privyrobenia stal pre prenajímateľa hlavný zdroj príjmov. Praha, ktorú krátkodobý turizmus zasiahol najsilnejšie, sa reguláciu snaží presadiť dlhšiu dobu, avšak doteraz bezvýsledne.
Mesto aj štát jednak trápia desiatky miliónov korún, o ktoré každoročne prichádzajú z dôvodu nenahlásených pobytov cez platformy krátkodobých prenájmov a zároveň im robia vrásky turisti odtrhnutí z reťaze, ktorí v súkromných ubytovaniach hlukom a neporiadkom obťažujú miestnych obyvateľov.
Jednou z najväčších českých noviniek sa stane povinnosť registrovať hostí cez portál e-Turista. Hostitelia budú musieť pod registračným číslom v registri uvádzať dátum začatia svojej činnosti v danej lokalite, najvyšší možný počet lôžok a tiež svoje osobné a kontaktné údaje.
Ministerstvo pre miestny rozvoj chce navyše poskytnúť väčšiu právomoc obecným správam, ktoré by mohli krátkodobé prenájmy regulovať oveľa prísnejšie.
Poskytovatelia, ktorí nebudú hostí cez online systém hlásiť, čakajú až stotisícové pokuty v korunách – a miliónové pokuty hrozia za porušenie regulácií samotným sprostredkovateľským platformám. Tie už dnes majú povinnosť poskytnúť úradom na vyžiadanie dáta o majiteľoch bytov a ich biznise s krátkodobými prenájmami.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Jana Divinová.
