Rodina Gettyovcov je slávna čosi vyše sto rokov. Prvých päťdesiat rozprávkovo bohatla vďaka rope, neskôr zapĺňala titulné stránky novín tragédiami. Azda najznámejšou bol dramatický únos 17-ročného Johna Paula Gettyho III., za ktorého žiadala kalábrijská mafia ‚Ndrangheta 17 miliónov dolárov. Jeho bohatý dedko však niekoľko mesiacov odmietal zaplatiť.
V roku 1957 bol J. Paul Getty kráľom sveta. V dnešných dolároch by jeho majetky dosahovali aj desiatky miliárd dolárov. Zbohatol najmä vďaka ťažbe ropy v neutrálnej oblasti medzi Saudskou Arábiou a Kuvajtom.
O necelých 20 rokov neskôr ležal na smrteľnej posteli po tom, čo zažil samovraždu najstaršieho syna, smrť nevesty závislej od heroínu a desivý únos 17-ročného vnuka, ktorému únoscovia odrezali ucho.
Z 500 dolárov k miliónom
J. Paul, celým menom Jean Paul Getty, často nazývaným aj J. Paul starší, je najslávnejším z celého klanu. V skutočnosti bol jeho druhou výraznou postavou. Narodil sa v roku 1892 v Minneapolise úspešnému právnikovi Georgeovi Franklinovi Gettymu, zakladateľovi rodinnej firmy.
George Franklin bol úspešným poistným právnikom a jednu pohľadávku náhodou vybavoval v Oklahome práve v čase, keď sa tam rozbiehal ropný boom.
Krátko pred päťdesiatkou sa preto rozhodol, že aj on si vyskúša život hľadača ropy „wildcattera“. Za 500 dolárov si kúpil právo ťažby na necelých 500 hektároch prérie – a mal šťastie. Alebo to vlastne bolo prekliatie?
J. Paul mal vtedy 10 rokov. Kým mal 12, stal sa z otca milionár. Ženu a syna presťahoval zo studenej Minnesoty do Los Angeles, kde J. Paul vyrastal takmer bez otca.
Mladík pôsobil ako svojrázny samotár, ponorený v knihách a príručkách. Rok študoval na Harvard Military School, ďalší na Oxforde. Navštívil aj Egypt.
Na úvod 10-tisíc od otca
Ako 21-ročný sa pripojil k otcovej firme Minnehoma Oil. Na vlastné podnikanie dostal od neho pôžičku 10-tisíc dolárov. Aj on dokázal prakticky z ničoho zarobiť svoj prvý milión dolárov približne za rok. Načas sa vrátil do Los Angeles a z utiahnutého knihomoľa sa rýchlo stal mladý zbohatlík a playboy. Potom ho to však omrzelo.
Vrátil sa ešte raz k otcovi a dvojica sa začala naplno venovať tomu, čo vedela najlepšie: vyhľadávaniu ropných ložísk. Keď George Franklin v roku 1930 vo veku 74 rokov zomrel, zanechal vdove väčšinu z približne 10 miliónov dolárov.
Synovi, ktorý už v tom čase mal za sebou tri manželstvá, odkázal iba časť. Bál sa vraj, že rodinný podnik zničí jeho svojrázny životný štýl.
Manželiek – a synov – mal J. Paul napokon celkovo päť. Jeho intímny život sa však aj tak odohrával uprostred zástupu mileniek a partneriek, ktoré zvykol rozoštvávať prostredníctvom peňazí. Predstavovali preňho jedinú hodnotu, ktorej rozumel. (Tie peniaze, nie tie ženy.)
Kto zdedí zem
„Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme,“ píše sa v známom žalme z Biblie. „Ale nie práva na ťažbu,“ zvykol vraj dodať J. Paul Getty.
V 30. rokoch, na začiatku hospodárskej krízy, sa pustil do druhej etapy svojej podnikateľskej kariéry. Skupoval zadlžené firmy a postupne budoval skutočné impérium. Na vrchol pyramídy postavil Getty Oil Company, v ktorej vlastnil 80 percent.
Táto firma, akokoľvek veľká, však stále bola menšia ako jej súperi. V Spojených štátoch sa totiž do ropnej horúčky zapojila trochu neskoro. V roku 1948 však Getty svojich konkurentov porazil. Získal totiž 60-ročnú koncesiu v neutrálnej zóne Saudskej Arábie na vyše 5-tisíc štvorcových míľach púšte.
Na vrchole sveta
Priestor spoločne ovládali Saudi s Kuvajťanmi, tí už však svoj podiel predali americkému konzorciu Aminoil. Získať saudskú časť nebolo lacné: Getty súhlasil, že kráľovi Abdulovi Azízovi zaplatí 9,5 milióna dolárov vopred a garantuje milión dolárov ročne a k tomu 55 centov za barel ropy.
Bol to až 2,5-násobok toho, čo na Blízkom východe zaplatili veľké spoločnosti. Pri cene ropy 2 doláre za barel išlo naozaj o veľkú stávku. Vyšla. Bez toho, aby vkročil na Blízky východ – poslal tam syna Georga II. – narazil Getty v roku 1953 na ropu a jeho majetok sa zdvojnásobil.
V nasledujúcich rokoch investoval 600 miliónov dolárov do vybudovania integrovanej globálnej ropnej firmy – od prieskumu cez ťažbu, rafináciu až po flotilu megatankerov.
Ôsma veľká sestra
Ako napísal Robert Lenzner, bývalý redaktor Forbesu a jeho životopisec, Getty naozaj dokázal narušiť globálny monopol takzvaných „Siedmich sestier“, teda Anglo-Iranian Oil Company (neskoršej BP Royal Dutch/Shell), Standard Oil of New Jersey, Standard Oil of California, Socony Vacuum (neskorší Mobil), Texaco a Gulf.
Globálnou hviezdou sa Getty stal v roku 1957, keď časopis Fortune odhadol čistý majetok vtedy 65-ročného patriarchu na 700 miliónov až 1 miliardu dolárov a vyhlásil ho za najbohatšieho muža v USA.
Forbes prepočítal jeho majetok viac do hĺbky a pridal aj ďalšie aktíva, ako hotel Pierre v New Yorku a Gettyho neuveriteľnú zbierku umenia.
Keďže sa stal slávnym, už nemohol ďalej žiť kočovníckym spôsobom vo svojich obľúbených hoteloch, a tak v roku 1959 presvedčil vojvodu zo Sutherlandu, aby mu lacno predal Sutton Place na predmestí Londýna.
Okrem okázalých večierkov sa Sutton Place preslávil, keď Getty nainštaloval telefónny automat na mince, aby hostia nemali pocit, že sú „dôležití“. A zvyšné telefóny vo vile si zamykal, lebo sa mu zdalo, že ho návštevníci a obyvatelia domu medzištátnymi hovormi zruinujú.
Kolovali aj ďalšie historky o jeho prílišnej šetrnosti – napríklad že si košele pral ručne, lebo nechcel míňať za čistiarne, alebo že na korešpondenciu odpovedal tak, že písal na okraje alebo zadné strany listov a posielal ich späť.
Geniálny „analytik“ geologických útvarov a ropných kontraktov bol v osobných vzťahoch pravým opakom génia. V roku 1954 sa pochválil právnikovi, že má 100 mileniek a chce každej dať nejaké peniaze.
Jeho štedrosť k ženám sa diametrálne líšila od vzťahu s vlastnými deťmi. Ten bol asi jeho najhoršou črtou. Pohŕdal nimi, čas s rodinou takmer netrávil. Komunikoval sarkasticky a ironicky. Aj to čiastočne viedlo k tragédii.
J. Paul II. a krásna Talitha
Z jeho synov je najznámejší John Paul Getty II. (známy aj ako John Paul Jr., neskôr ako Paul alebo Sir Paul, keďže bol povýšený do šľachtického stavu), ktorý sa narodil ako Eugene Paul.
Ako mladík bol ešte otcovým obľúbencom. V roku 1956 sa oženil s dlhoročnou priateľkou Gail Harris a narodili sa im štyri deti. Presťahoval sa do Talianska a profiloval sa ako potenciálny dedič, pripravený riadiť európske podniky Getty Oil.
Všetko sa zrútilo v roku 1964, keď sa rozviedol s Gail a začal sa stretávať s bohémskou Talithou Pol. Talitha, dcéra holandského umelca, ktorý vyrastal na Bali, bola femme fatale. Krásna herečka, ktorá si sama navrhovala oblečenie.
Spolu s „Juniorom“, za ktorého sa o dva roky vydala, sa stali stálicami rímskej bohémy. Stretávali sa s Mickom Jaggerom a Rolling Stones a dostali sa hlboko do drogovej kultúry.
Gitarista Rolling Stones Keith Richards o nich v memoároch krátko spomenul, že Gettyovci mali „vždy to najlepšie a najjemnejšie ópium.“
Syna sa rozhodli pomenovať Tara Gabriel Galaxy Gramophone. Stal sa z neho ekológ.
Niekoľko rokov spolu žili aj v Marakéši, kde vznikla aj kultová séria fotografií na streche ich domu. Talitha však onedlho manžela opustila a presťahovala sa do Londýna. Zničený Getty ju v roku 1971 presvedčil, aby sa vrátila do Ríma. Tam ju však 11. júla našli mŕtvu v Gettyho byte na Piazza d‚Aracoeli. Predávkovala sa heroínom.
Samovražda najstaršieho syna
Sedemdesiate roky boli pre Gettyovcov hrozné. Keď sa rodina zotavovala z Talithinej smrti, postihla tragédia ďalšieho potenciálneho nástupcu patriarchu. George Franklin Getty II., najstarší syn J. Paula, bol výkonným viceprezidentom Getty Oil a riaditeľom Bank of America a Douglas Aircraft.
„Napriek tomu bol tiež nešťastný, že za svoj úspech nikdy nedostal chválu,“ napísal Lenzner. „Zo Sutton Place prúdil do Los Angeles iba príval sarkastických, ostro kritických odkazov. Georgeovi mali pripomenúť, že otec ho stále sleduje – a to bez obdivu.“
George trpel depresiou. V júni 1973, ako 48-ročný, po návrate z práce najprv vystrelil z brokovnice do vzduchu, aby zalarmoval manželku, potom sa bodol do hrude nožom a zamkol v miestnosti.
Kým prišla polícia, už mal v sebe smrteľnú dávku piluliek. Zomrel nasledujúci deň v nemocnici v Los Angeles.
Únos bohémskeho vnuka
Z Johna Paula III., syna Juniora a Gail Harrisovej, sa v Ríme zasa stal príliš divoký chlapčisko na to, aby ho matka zvládala. V otcových stopách sa dostal do bohémskeho undergroundu talianskeho hlavného mesta.
V júli 1973 Gail zatelefonovali, že jej 16-ročného syna uniesli. Polícia aj jej vlastná rodina si najprv mysleli, že ide o podvod, ktorý vymyslel sám „Zlatý hippie“, ako mladíka vtedy médiá nazývali, aby získal viac peňazí.
V skutočnosti ho však uniesol gang kalábrijských mafiánov z ‚Ndranghety. Vláčili ho po rôznych úkrytov a po zdĺhavom vyjednávaní, keď rodina odmietla zaplatiť takmer 17 miliónov dolárov, mu odsekli ucho a poslali ho s prameňom jeho ryšavých vlasov rímskemu denníku Il Messagero.
„Mám ďalších 14 vnúčat,“ povedal vraj jeho starý otec J. Paul. „Ak zaplatím jeden cent, budem mať 14 unesených vnúčat.“
Po šiestich mesiacoch v zajatí J. Paula III. prepustili po zaplatení výkupného 3,2 milióna dolárov. J. Paul nakoniec synovi požičal 2,5 milióna pod podmienkou, že zaplatí 4-percentný úrok.
Vrecia naplnené talianskymi lírami vyhodili pri diaľnici, vychudnutého mladého Gettyho čoskoro našli vedľa cesty. Keď sa pokúsil zavolať starému otcovi, aby sa mu poďakoval, ten hovor neprijal.
Tridsať rokov na vozíku
Niektorých únoscov nakoniec chytili (čo je prekvapivé, keďže stopy zločinu siahali údajne aj do policajných a politických kruhov), ale pre J. Paula III. to nebola útecha. Po rokoch večierkov a užívania drog v New Yorku s ľuďmi ako Andy Warhol utrpel v roku 1981 mŕtvicu. Údajne upadol do kómy po predávkovaní metadonom, váliom a alkoholom.
Zvyšok života strávil ochrnutý, čiastočne slepý a s ťažkou poruchou reči. Zomrel v roku 2011 po tom, čo tri desaťročia prežíval na invalidnom vozíku. Matka Gail otca Juniora žalovala za to, že jej nepomáhal s nákladmi na zdravotnú starostlivosť, dlhý čas ich J. Paulovi III. platil jeho strýko Gordon.
V snahe striasť rodinnú kliatbu sa rodina držala takmer desať rokov mimo centra pozornosti. Potom sa však začal pre zmenu právnický cirkus. Keď J. Paul v roku 1976 zomrel, zanechal tri žijúce deti.
Väčšinu majetku odovzdal Múzeu J. Paula Gettyho, ktoré spravovalo jeho pôsobivú zbierku západného umenia vo vile v Pacific Palisades v Kalifornii.
Bohatstvo rodiny pochádzalo z fondu Sarah C. Getty Trust, ktorý v 30. rokoch založila matka J. Paula Gettyho. Do roku 1985 vlastnil 40 percent v Getty Oil.
Kontroverzný manažér Gordon
Gordon, tretí zo synov už nebohého J. Paula, v roku 1984 pripravil veľmi kontroverzný predaj Getty Oil spoločnosti Texaco za viac ako 10 miliárd dolárov. Ako sa rodina rozrastala, mal Gordon čoraz viac problémov, pretože príbuzní ho žalovali za to, čo považovali za svojvoľné a nespravodlivé rozdelenie majetku zo strany J. Paula.
Gordon však sám zašiel ešte ďalej a v roku 1985 vybral z trustu 4 miliardy dolárov, z ktorých 1 miliarda odišla na zaplatenie daní z kapitálových výnosov. Konečná dohoda priniesla Gordonovi, jeho bratovi J. Paulovi Juniorovi a trom Georgeovým dcéram po 750 miliónov dolárov.
Dnes Forbes odhaduje, že rozšírená Gettyho rodina – asi dva tucty rodinných príslušníkov – má majetok asi 5 miliárd dolárov.
Ďalšia samovražda
Ani Gordonovi Gettymu, považovanému za „normálneho“ člena rodiny, sa katastrofa nevyhla. Jeho syn Andrew Rork Getty zomrel vo veku 47 rokov v roku 2015. Našli ho mŕtveho v jeho dome v Beverly Hills, údajne od pása nadol nahého v kaluži krvi.
Polícia napokon prípad uzavrela ako náhodnú smrť s konštatovaním, že Andrew trpel viacerými vážnymi ochoreniami a užíval metamfetamín.
Už predtým sa Gordon, z ktorého sa stal hudobný skladateľ a v San Franciscu ho uznávali ako filantropa s vášňou pre operu a víno, priznal, že má aj skrytú druhú rodinu v Los Angeles.
Okrem štyroch detí s manželkou Ann bol nútený uznať aj tri dcéry, ktoré mal s realitnou podnikateľkou Cynthiou Beck.
Vo veku 88 rokov je Gordon Getty na 1517. mieste v rebríčku Forbes najbohatších ľudí sveta s čistým majetkom presahujúcim 2 miliardy dolárov.
Getty, ktorý porazil Gatesa
Zdá sa, že jeden súčasný Getty kliatbu zlomil. Mark – jeden zo synov J. Paula Juniora – spojil v roku 1995 sily s Juhoafričanom Jonathanom Kleinom, aby spustili podnik, z ktorého sa nakoniec stali Getty Images. S finančnou podporou rôznych vetiev Gettyovcov a Kleinovcov porazili Billa Gatesa, ktorý založil konkurenčný Corbis už v roku 1989.
V roku 2008 agentúru predali za 2,4 miliardy dolárov private equity firme Hellman & Friedman, o štyri roky prevzala Getty Images za 3,3 miliardy dolárov Carlyle Group.
Vtedy už Getty Oil v podobe rodinnej firmy neexistoval. V roku 2000 odpredali najväčšiu časť toho, čo zostalo po obchodoch a súdoch s Texacom, ruskému Lukoilu na čele s jedným z najbohatších ruských miliardárov Leonidom Fedunom.
J. Paul Getty a jeho rodina boli so všetkými úspechmi a neúspechmi produktom čias a prostredia. Stali sa symbolom absolútneho bohatstva, ktoré J. Paul tak zbožňoval a ktorému sa zároveň posmieval.
Aj on aj jeho rodina podľahli pokušeniam, ktoré ponúka bohatstvo, a boli z prvej ruky, fyzicky aj emočne svedkami dlhodobého úpadku rodiny. Tragicky odhalili podstatu bohatstva a dokázali, že za peniaze si šťastie kúpiť nemôžu.
Autori pôvodných článkov: Agustino Fontevecchia, bývalý redaktor Forbes.com, Chris Helman, redaktor magazínu Forbes. Za Forbes Slovensko spracoval Peter Matijek.