Extrémne prejavy počasia spojené so zmenou klímy predstavujú bezprostrednú hrozbu pre štátne rozpočty a úverovú spoľahlivosť desiatok krajín po celom svete. Vyplýva to z analýzy agentúry Fitch a nedávno zverejneného výskumu Stanfordovej univerzity.
Podľa pozorovateľov zo Stanfordovej univerzity hrozí do roku 2050 zhoršenie úverového ratingu až šesťdesiatim zo 119 hodnotených štátov. To im výrazne predraží prístup k pôžičkám.
Najohrozenejšie sú malé ostrovné štáty, ako sú Bahamy, Jamajka či Filipíny, ktoré čelia ničivým cyklónom, uviedla agentúra Fitch. Pre krajiny vyvážajúce fosílne palivá predstavuje riziko zhoršenia ratingov aj globálny prechod na čistú energetiku.
Finančné dôsledky klimatických šokov sú podľa výskumníkov už teraz merateľné a vytvárajú pre rozvojové ekonomiky začarovaný kruh. Dáta ukazujú, že štáty vystavené tropickým búrkam od roku 1990 majú dnes pomer dlhu k hrubému domácemu produktu (HDP) o 30 percent vyšší, ako keby sa so živelnými katastrofami nestretávali. Kombinácia extrémnych teplôt a cyklónov zráža výkonnosť ekonomík zhruba o desať percent.
Situáciu komplikuje fakt, že krajiny, ktoré znečisťujú najmenej, paradoxne čelia najväčším bariéram pri získavaní financií na vlastnú ochranu.
„Tieto najexponovanejšie krajiny sa nachádzajú v sivej zóne, kde sú neustále zasahované, nikdy sa ani nestihnú plne zotaviť na pôvodnú úroveň a hneď sú zasiahnuté znovu,“ oznámila agentúre Bloomberg June Choi zo Stanfordovej univerzity. Nedostatok dostupného financovania podľa nej vedie k tomu, že miestni často pri obnove uprednostňujú rýchlosť pred odolnosťou voči budúcim živelným pohromám.
