Viac ako deň po tom, čo mali v piatok odísť domov, dosiahli vyjednávači na klimatickej konferencii COP26 v Glasgowe dohodu. Ide o kompromis, ktorého cieľom je zachrániť ciele pôvodnej Parížskej klimatickej dohody z roku 2015.
Jedným z prelomov, ktorý to mal umožniť, bolo zahrnutie termínu „postupné vyradenie“ (phase out) „netlmenej uhoľnej energie“ a „neefektívnych“ dotácií na fosílne palivá.
Za definovanie týchto parametrov mali byť zodpovedné krajiny – a až do poslednej minúty sa práve o toto ustanovenie tvrdo bojovalo.
Na záverečnom plenárnom zasadnutí v sobotu večer navrhla India formuláciu o dotáciách na uhlie a fosílne palivá ešte viac oslabiť. Z „postupného vyradenia“ sa tak stalo „postupné utlmovanie“ (phase down).
Proti návrhu sa síce postavilo Švajčiarsko, Európska únia, Mexiko, Marshallove ostrovy, Fidži a ďalšie ostrovné krajiny, napokon však bol prijatý.
„Ospravedlňujem sa za spôsob, akým sa tento proces udial, je mi to hlboko ľúto,“ vyjadril sa na záver samitu prezident COP26 Alok Sharma a dodal: „Chápem aj sklamanie, ale ako ste si všimli, je dôležité, aby sme tento balík opatrení ochránili.“
V sobotu ráno krajiny, ktoré sa zišli na plenárnom zasadnutí, vyjadrili sklamanie z textu, ale zdôraznili potrebu pohnúť sa ďalej po predchádzajúcich hlbokých nezhodách v otázkach financií a fosílnych palív.
„Nemôžete dovoliť, aby dokonalosť bola nepriateľom dobra,“ povedal špeciálny prezidentský vyslanec Spojených štátov pre klímu John Kerry pred prijatím konečného textu.
1,5 pri živote
Krajiny od Čile cez Brazíliu, Kubu až po Turecko zdôraznili, že hoci text nie je dokonalý alebo úplne nezodpovedá ich očakávaniam, sú pripravené podporiť konečnú dohodu. „Palau nie je úplne šťastné, ale musíme konať už dnes,“ povedal zástupca malého tichomorského ostrovného štátu.
„Hoci to nie je dokonalé, udržiava to 1,5 pri živote,“ povedal predstaviteľ Kolumbie s odkazom na cieľ, stanovený v Parížskej dohode. Tým je zníženie nárastu globálnej teploty na 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami s cieľom zmierniť najhoršie dôsledky klimatických zmien.
V dohode je zahrnutý krátkodobý termín na zníženie emisií skleníkových plynov o 45 percent do roku 2030. Vedecký výbor OSN, Medzivládny panel pre zmenu klímy, vypočítal, že globálne teploty vzrástli v porovnaní s predindustriálnymi hodnotami o 1,1 stupňa Celzia.
Rozvojové krajiny a aktivisti sú nespokojní s tým, že z dohody vypadla výzva na vytvorenie mechanizmu na vyplácanie finančnej pomoci v dôsledku zmeny klímy, s ktorou nesúhlasili Spojené štáty a Európska únia.
Dohoda napokon vyzýva bohaté krajiny, aby pomoc vyplácali na dobrovoľnom základe.
Autorka: Sofia Lotto Persio je redaktorka Forbes.com.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk