Prečo inflácia na Slovensku stále neklesá? Na vine sú drahé potraviny. Tvoria až štvrtinu rozpočtu domácností a zdražujú sa takmer najrýchlejšie v Európe.
Inflácia na Slovensku v marci mierne poklesla. Dosiahla 14,8 percenta, kým v predchádzajúcom mesiaci kulminovala na hodnote 15,4 percenta. Bolo to najviac za uplynulých 22 rokov.
Vo svete však inflácia klesá už nejaký čas. V marci dosiahla v eurozóne 6,9 percenta. Ešte vo februári bola o 1,6 percenta vyššia a maximum (10,6 %) dosahovala v októbri minulého roku. V USA klesla v marci na päť percent z júnového 9,1-percentného maxima.
Kedy začne inflácia výraznejšie klesať aj na Slovensku?
Odpoveď ponúka pohľad na štruktúru spotreby Slovákov. Príliš veľký podiel z nej tvoria potraviny. Ich ceny však výrazne rastú.
Na potraviny dávame štvrtinu rozpočtu
Slováci minú na potraviny 24 percent z rozpočtu. Spolu s výdavkami na bývanie, vodu, elektrinu a plyn tvoria dovedna až polovicu celkových výdavkov domácností.
„Potraviny a bývanie sú oblasti, na ktoré Slováci zo svojich rodinných rozpočtov míňajú najviac.,“ konštatuje Eva Sadovská, analytička spoločnosti Wood & Company.
Vysvetľuje, že obe tieto oblasti sa vďaka ich mohutnému zastúpeniu v spotrebnom koši podpisujú pod vývoj celkovej inflácie. Pričom práve ceny potravín a nealkoholických nápojov v marci medziročne vzrástli o 28,2 percenta. „Aj preto sú spotrebitelia na ich vyššie ceny citlivejší,“ konštatuje Sadovská.
Zaplatíme o 28 eur viac
V obchodoch platíme výrazne viac v podstate za všetky druhy potravín – za mlieko, syry a vajcia o 36 percent, za zeleninu o 32 percent, za mäsové výrobky a sladké potraviny o 30 percent viac. Za oleje, tuky, chlieb a obilniny priplácame 28 percent.
„V praxi to znamená, že kým v marci minulého roku urobili Slováci a Slovenky nákup potravín za 100 eur, v marci 2023 to bolo vyše 128 eur,“ dodáva ekonómka.
Upozorňuje, že aj tí Slováci, ktorí to doteraz nemali vo zvyku, opúšťajú prémiové a drahšie značky potravín a siahajú po lacnejších možnostiach. „Pre spotrebiteľa bude cena hrať prím aj naďalej. Čiže ak výrobok s nálepkou protiinflačnej garancie bude lacnejší ako jeho sused z regála, spotrebiteľ po ňom siahne. Ale ak tomu bude naopak, v košíku alebo vo vozíku skončí zrejme iný, lacnejší produkt,“ hovorí.
Pozitívne vyhliadky. Kedy sa začne zlacňovanie?
„Výraznejšie zvoľnenie cien očakávame v polovici tohto roka. Pomáhať tomu bude aj trhový vývoj, keďže tlaky na komoditných trhoch, najmä energetických a potravinových, postupne ustupujú, čo sa začne prelievať aj do spotrebiteľských cien,“ prognózuje analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Analytička 365.bank Jana Glasová upozorňuje, že ceny potravín už vo svete klesajú. Index cien potravín Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) sa dostal na rekordné maximum vlani v marci. Odvtedy však index každý mesiac klesá. Aktuálne sú svetové ceny potravín o 19 percent nižšie ako v marci 2022.
Inflácia potravín sa spomalí
Hoci ceny základných potravinárskych komodít sú už pod úrovňou spred vypuknutia vojny, analytici Slovenskej sporiteľne predpokladajú, že v cenách potravín sa budú v tomto roku naďalej odzrkadľovať nepriame dopady vysokých cien energií – a to pre oneskorený prenos nákladov.
„Výrobcovia ešte stále platia zvýšené ceny, dôvodom sú kontrakty dohodnuté v minulom roku,“ pripomínajú. A ceny energií sú ešte stále približne na dvojnásobku dlhodobému priemeru.
Koncom roka by sa však mohol rast cien potravín spomaliť na 14 percent, teda na polovicu súčasné rastu. Celková medziročná inflácia sa vtedy bude podľa Slovenskej sporiteľne pohybovať na jednociferných úrovniach. Sú to však stále len odhady.
Taktovku môže preberať zvyšovanie miezd
Lacnejšie pohonné hmoty a cena elektriny budú spolu s lacnejším obilím z Ukrajiny ovplyvňovať ceny vstupov a výstupov poľnohospodárskej výroby. A teda aj dynamiku zmeny cien potravín..
Analytici pripomínajú, že čoraz dôležitejším inflačným faktorom sa stávajú mzdové náklady. Zamestnanci totiž v prostredí zvýšenej inflácie prirodzene žiadajú výraznejší nárast miezd, ktorý by im aspoň čiastočne kompenzoval rastúce ceny.
A čo stojí za neustálym zdražovaním?
Dôvodov, prečo sú potraviny výrazne drahšie, je niekoľko. Producenti uvádzajú, že je to najmä zásluhou vyšších cien energií, ktoré predražujú produkciu a prepravu potravín.
Poľnohospodári a potravinári skloňujú vyššie náklady na zabezpečenie hygienických a bezpečnostných opatrení, ale aj ekologizáciu výroby, zavádzanie nových technológií či drahšie obalové materiály.
Ceny potravín veľmi ovplyvnila ruská agresia na Ukrajine, najmä výpadok v dodávkach a problémy s dopravou niektorých komodít. „To sa potom premietlo postupne aj do cien spracovaných potravín,“ hovorí hlavný ekonóm ČSOB banky Marek Gábriš.
Analytici Slovenskej sporiteľne pridávajú ďalší dôvod: medziročné drahšie vstupy do poľnohospodárskej výroby. Vlani ich cenová hladina stúpla na Slovensku o 39 percent. Ide napríklad o hnojivá, ktorých výroba si vyžaduje zemný plyn.
Slovensko na tom nie je najhoršie
Náklady na zúrodnenie pôdy medziročne stúpli o 129 percent. Elektrina, pohonné a vykurovacie hmoty a mazacie oleje, u nás zdraželi o 75 percent. Tieto náklady sa naprieč produkčným reťazcom premietli do všetkých potravinárskych výrobkov.
Pozorovať to však možno aj v iných krajinách. V Lotyšsku vzrástli podľa Eurostatu ceny poľnohospodárskych vstupov o 68 percent a inflácia potravín dosiahla 33 percent. Celková inflácia tu dosiahla 17,3 percenta. V Maďarsku to bolo na vstupoch poľnohospodárov 52 percent, v inflácii potravín 50 percent a v celkovej inflácii 25 percent.
Ceny potravín sú teda dôvodom rastu vysokej inflácie na Slovensku. Budú kľúčové aj pre jej pokles. Analytici sa zhodujú, že už vidia svetlo na konci tunela.
