Táto kniha vám nijako radikálne nezmení život. Ani vám nepomôže stať sa najvýkonnejším v práci. Táto kniha nie je o dosahovaní nedosiahnuteľných cieľov, ale pomôže vám zamyslieť sa nad tým, ako chcete prežiť svoj (časovo obmedzený) život a ujasniť si, na čom vám naozaj záleží.
Chcete sa naháňať za uznaním, nič „dôležité“ nezmeškať, dosahovať stále vyššie méty a ciele – a neustále mať pocit, že to aj tak nie je ono. Alebo spomaliť a uvedomiť si, čo je pre vás v živote podstatné.
Pochopíte, že robiť všetky aktivity, ktoré chcete, a dosahovať všetky ciele, ktoré by ste chceli dosiahnuť, je nereálne… A že je to úplne v poriadku. Neznamená to, že sa máte vzdať svojich snov. Máte sa len zastaviť a ujasniť si, na ktoré z nich sa naozaj chcete zamerať.
Presne o tom je kniha Olivera Burkemana 4000 týždňov z vydavateľstva Barecz & Conrad books. Hovorí o vzťahu k času a možnostiam, ktoré nám náš obmedzený čas na Zemi dáva. Žijeme v priemere 4000 týždňov, to je asi 77 rokov (samozrejme, môže to byť o niečo viac či menej).
„Dalo by sa povedať, že celý náš život na Zemi spočíva v manažovaní času. Avšak moderná disciplína zvaná ‚časový manažment‘, podobne ako jej modernejšia sesternica ‚produktivita‘, je ubíjajúca a veľmi úzkoprsá záležitosť, ktorá sa zameriava len na to, ako stihnúť čo najviac pracovných povinností, ako zdokonaliť naše zaužívané ranné rutiny alebo ako si už v nedeľu dopredu navariť všetky večere na celý nasledujúci týždeň,“ píše autor v úvode knihy.
Z technického hľadiska je pravdaže nemožné nič nerobiť. Kým ste živí, stále dýchate, zaujímate nejaký fyzický postoj… Takže ak hovoríme, že by ste sa mali naučiť „nič nerobiť“, hovoríme o tom, že by ste si mali trénovať odolnosť voči nutkaniu za každú cenu ovládať svoje skúsenosti alebo ľudí či veci okolo vás – a teda nechať ich také, aké sú.
Prichádza čas na zamyslenie – ako teda chcete prežiť svojich 4000 týždňov? Tu je 10 odporúčaní autora, ktoré vám pomôžu akceptovať, že váš čas je obmedzený a podľa toho si plánovať život, postoj k ľuďom aj aktivity, ktorými ho vyplníte.
1. Pri produktivite uplatňujte prístup vopred stanoveného „fixného objemu“.
Zostavte si dva zoznamy úloh, ktoré chcete urobiť, pričom jeden z nich bude „otvorený“ a druhý „uzavretý“. Otvorený zoznam slúži všetkému, čo máte na tanieri a bude určite dlhý ako nočná mora. Nie ste však povinní všetko z tohto zoznamu naozaj zvládnuť. Namiesto toho postupne presúvajte úlohy z otvoreného zoznamu do uzavretého – teda do zoznamu s presným a nemenným počtom položiek, maximálne však s desiatimi.
Pravidlo je také, že do tohto zoznamu nemôžete pridať žiadnu ďalšiu úlohu, kým jednu z tých, ktoré už na zozname sú, nedokončíte. Nikdy nezvládnete všetky úlohy, ktoré pridávate do svojho otvoreného zoznamu, ale to nevadí. Týmto spôsobom dokončíte veľa vecí, na ktorých vám skutočne záleží.
2. Pracujte po častiach.
Zamerajte sa iba na jeden veľký projekt (alebo jeden pracovný a jeden mimopracovný projekt) a dokončite ho skôr, ako začnete pracovať na ďalšom veľkom projekte. Je lákavé snažiť sa uľaviť úzkosti z veľkého množstva zodpovednosti a cieľov tým, že na nich začneme pracovať naraz. Ale vedzte, že takto budete postupovať iba pomaly.
Namiesto toho sa postupne vytrénujte v tolerovaní tejto úzkosti. Vedome odkladajte na inokedy všetko, čo odložiť môžete, okrem jednej „veľkej veci“, na ktorej budete pracovať. Keď raz pocítite spokojnosť s dokončením projektu, veľmi rýchlo zistíte, že úzkosť stála za to a budete schopní postupne dokončovať ďalšie projekty.
3. Rozhodnite sa, v čom zlyháte.
Je samozrejmé, že v niečom nebudete dobrí. Je to preto, že váš čas aj energia sú obmedzené.
Veľkou výhodou „strategického nedosahovania dobrých výsledkov“ (teda vopred stanoveného okruhu oblastí, v ktorých od seba nebudete očakávať excelentnosť) je to, že energiu a čas využívate efektívnejšie. A nebudete sklamaní, keď zlyháte v tom, v čom ste aj tak „plánovali“ zlyhať.
Zle udržiavaný trávnik alebo zaprataná kuchyňa vás trápia menej, keď ste si vopred zadefinovali, že to sú oblasti, ktorým nevenujete žiadnu pozornosť (ani energiu).
4. Zamerajte sa na to, čo ste už dosiahli, nielen na to, čo ešte musíte dokončiť.
Keďže snaha „zvládnuť všetko“ je už zo svojej podstaty nekonečná, veľmi ľahko sa nám stane, že sme skleslí a začneme sami sebou opovrhovať. Problém je sčasti spôsobený tým, že predpokladáme, že každé ráno začíname s istým dlhom, ktorý musíme splácať tvrdou prácou. Zároveň dúfame, že raz možno ku koncu pracovného dňa dosiahneme nulový zostatok.
Ako „kontrastratégiu“ by ste si mali spraviť zoznam dokončených úloh, ktorý začnete písať hneď ráno a ktorý postupne zapĺňate všetkým, čo ste počas dňa urobili. Každá jedna položka bude pre vás povzbudením a pripomienkou toho, čo všetko ste dokázali.
Zdroj: Barecz & Conrad books
5. Upracte si v tom, na čom vám záleží.
Z každej strany sa na nás valia správy o hrôzach a nepráve, pričom každá z týchto udalostí by sa mohla legitímne domáhať našej pozornosti, času a charitatívnych darov. No v súčte je ich viac, ako by bol hocikto schopný efektívne riešiť.
Vyberte si konkrétne projekty, ktoré budete podporovať v oblasti charity, občianskeho aktivizmu či politiky. Ak chcete pomôcť a dosiahnuť nejakú zmenu, musíte svoju časovo obmedzenú kapacitu zamerať len na pár konkrétnych oblastí. Napríklad môžete svoj čas venovať lobingu za väzenskú reformu a pomoci v miestnom útulku pre psov.
6. Osvojte si nudné a jednoúčelové technológie.
Digitálne rozptýlenie je lákavé, pretože nám zdanlivo ponúka príležitosť uniknúť do ríše, kde neplatia žiadne ľudské obmedzenia. No digitálny svet vo veľkom požiera náš čas.
Proti tomuto problému môžete bojovať tak, že zo svojich prístrojov (telefónov či tabletov) najskôr odstránite všetky aplikácie sociálnych sietí, dokonca aj e-mailovú schránku (ak si na to trúfnete) a obrazovku prepnete z farebnej na sivú, označovanú ako „greyscale screen mode“. Zároveň si vyberajte prístroje, ktoré spĺňajú jeden cieľ – napríklad elektronickú čítačku, na ktorej je naozaj únavné robiť čokoľvek iné okrem čítania.
7. Objavujte nové veci vo všednosti.
Čím sme starší, tým viac sa život stáva rutinnejším a novinky sú stále zriedkavejšie. Štandardný spôsob, ako proti tomu bojovať, je naplniť svoj život novými zážitkami. Ak však máte prácu alebo deti, veľká časť vášho života bude nevyhnutne rutinná a budete mať len obmedzenú možnosť objavovať stále nové exotické miesta, či absolvovať vzrušujúce aktivity.
Ako vysvetľuje učiteľ meditácie Shinzen Young, alternatívou je snaha venovať väčšiu pozornosť každému okamihu, nech sa vám zdá akokoľvek všedný. Objavujte nové veci nie tak, že budete robiť niečo radikálne odlišné, ale že sa ponoríte hlbšie do života, ktorý už máte. Snažte sa všetko precítiť viac a váš zážitok zo života bude intenzívnejší.
Pomáha aj meditácia alebo neplánované prechádzky, ktoré vás zavedú na neznáme miesta, prípadne koníčky ako fotografovanie či pozorovanie vtáctva, kreslenie v prírode či zapisovanie do denníka… Čokoľvek, čo vašu pozornosť pohltí viac, ako je bežné.
8. Buďte vo vzťahoch „výskumníkom“.
Túžba cítiť sa bezpečne, pretože si myslíme, že máme kontrolu nad plynutím času, spôsobuje problémy aj vo vzťahoch. Prejavuje sa nielen tým, že sa správame príliš panovačne, ale aj strachom zo záväzkov, neschopnosťou počúvať toho druhého, nudou a túžbou po veľkej dávke osobnej autonómie. Tak prichádzame o obohacujúce zážitky spojené so spoločenstvom, v ktorom žijeme.
Odborník na predškolské vzdelávanie Tom Hobson má jednu užitočnú radu, ktorá sa určite nevzťahuje iba na malé deti. Keď sa ocitnete v nejakej náročnej či nudnej situácii, zámerne sa pokúste zaujať postoj zvedavosti, pri ktorom nie je vaším cieľom dosiahnutie konkrétneho výsledku, ale, ako píše Hobson, „zistenie, kto vlastne je ten človek, s ktorým sme sa v tejto chvíli ocitli“.
Zvedavosť je totiž postoj, ktorý sa výborne hodí k prirodzenej nepredvídateľnosti života, pretože sa dá uspokojiť spôsobom, ktorý sa vám buď páči, alebo nie. Na druhej strane postoj, pri ktorom vyžadujeme dosiahnutie určitého výsledku, je frustrujúci vždy, keď sa situácia nevyvíja v súlade s našimi predstavami.
Vyberte si zvedavosť a urobte to vždy, keď je to možné.
9. Buďte štedrí a spontánni.
Učiteľ meditácie Joseph Goldstein odporúča, aby sme vždy, keď nás chytí zápal štedrosti a láskavosti (či už darovať peniaze, zastaviť sa u kamaráta a zistiť, či niečo nepotrebuje, poslať e-mail, v ktorom oceníme kolegovu prácu), zareagovali na tento impulz okamžite a neodkladali ho na neskôr.
Jediné dary, ktoré sa naozaj počítajú, sú tie, ktoré skutočne dáme, nie tie, ktoré chceme dať. Síce je možné, že váš kolega by viac ocenil pekne koncipovanú pochvalu ako len pár narýchlo spísaných slov. No verte, že tá druhá možnosť je oveľa lepšia ako rozhodnutie odsunúť pochvalu na neskôr. Zabudnete na ňu, lebo vám opäť do cesty príde niečo „oveľa dôležitejšie“.
10. Praktizujte ničnerobenie.
Keď hovoríme o dobrom využití našich 4000 týždňov, schopnosť ničnerobenia je neodmysliteľná. Pretože ak nedokážete zniesť nepokoj, ktorý prináša ničnerobenie, je pravdepodobné, že budete v živote robiť zlé rozhodnutia o využívaní svojho času (len aby ste mali pocit, že niečo robíte).
Z technického hľadiska je pravdaže nemožné nerobiť nič. Kým ste živí, stále dýchate, zaujímate nejaký fyzický postoj a tak ďalej. Takže ak hovoríme, že by ste sa mali naučiť „nič nerobiť“, hovoríme o tom, že by ste si mali trénovať odolnosť voči nutkaniu za každú cenu ovládať svoje skúsenosti alebo ľudí či veci okolo vás – a teda nechať ich také, aké sú.
Nastavte si časovač, spočiatku na 5-10 minút, sadnite si na stoličku, a potom sa prestaňte snažiť čokoľvek robiť. (A vždy, keď si všimnete, že niečo robíte vrátane premýšľania, prestaňte aj s tým.) Zotrvajte, kým neuplynie stanovený čas.
„Nič nie je ťažšie ako ničnerobenie,“ hovorí spisovateľka Jenny Odellová. Ale ak sa v ňom zlepšíte, postupne sa upokojíte a dokážete robiť lepšie rozhodnutia aj o tom, ako využiť svoj krátky čas na Zemi.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
