Od Silicon Valley po Kanadu, od laboratórií po priemysel. Prinášame výber ľudí, pri ktorých sa oplatí mať upozornenia na sociálnych sieťach zapnuté, pretože ich trajektória smeruje ďaleko za hranice regiónu.
V roku 2026 bude slovenský startupový ekosystém zaujímavý najmä preto, lebo jeho najvýraznejšie príbehy sa čoraz menej odohrávajú „doma“.
No v čoraz väčšom počte líg, kde sa hrá o globálne trhy, vedecké prelomové technológie či bezpečnosť. Nejde len o nové aplikácie, ale o firmy a ľudí, ktorí zasahujú do infraštruktúry budúcnosti. Od reklamy v AI chatbotoch cez materiály na čistenie vody až po platformy, ktoré môžu zmeniť spôsob výroby mRNA.
Tento výber nie je rebríčkom ani zoznamom „najznámejších“. Je to prehľad osobností, pri ktorých dáva zmysel mať ich v roku 2026 v radare, pretože sú v bode zlomu: niektorí prechádzajú z investovania do budovania vlastných firiem, iní posúvajú deep-tech z laboratórií do priemyslu. Ďalší sa po rokoch v najväčších technologických firmách presúvajú do sveta startupov a stavajú niečo vlastné.
Spoločné majú najmä to, že sa nespoliehajú na lokálnu mierku. Ich príbehy sa opierajú o medzinárodné validácie – o investorov zo Silicon Valley, globálne ocenenia, priemyselné implementácie v USA a Kanade či o externú vedeckú validáciu a záujem veľkých hráčov. A práve preto sú zaujímaví: nie ako „slovenské nádeje“, ale ako ľudia, ktorí už dnes hrajú v ekosystéme, kde sa rozhoduje o tom, čo bude fungovať o päť či 10 rokov.
Andrej Kiska ml.
Ondřej Pýcha
Andrej Kiska ml. sa po dekáde v spoločnost Credo Ventures rozhodol opustiť pozíciu venture kapitálového investora a prejsť na druhú stranu stola, do pozície zakladateľa. Po tom, čo bol pri zrode rumunského UiPathu a videl stovky pitchov, ho úspech miliardovej firmy priviedol k otázke, aká je šanca „trafiť“ podobný príbeh ešte raz v strednej Európe. Rozhodol sa riskovať inde. V Silicon Valley rozbehol v utajenom režime adtechový startup Kontext a po mesiacoch v stealth mode odkryl, že získal miliónové investície od kalifornských investorov.
Kontext stavia na nepopulárnej téme – reklame – a na prostredí, ktoré sa rýchlo mení vďaka AI. Produkt firmy je natívna reklama generovaná priamo počas dialógu používateľa s chatbotom. Reklamy vznikajú v reálnom čase bez cookies a bez historických dát, pričom firma pracuje len s tým, čo používateľ rieši „v danej chvíli“. Kiska s tímom si dali za cieľ nič nebudovať nič bez spätnej väzby. V Los Angeles si najprv validovali tri adtech nápady, až potom v marci minulého roka padlo rozhodnutie začať vkladať reklamy do chatbotov.
Prípadová štúdia následne otvorila cestu k ďalším chatbotom a agentúry Liquid Advertising či Hamster Garage nasadili platformu na kampane Uberu, MasterClassu či Blizzardu. Vízia pritiahla investorov: Kontext podpísal investíciu vo výške 10 miliónov dolárov od fondov M13, Torch Capital, Parable VC a Credo Ventures.
Diana Virgovičová
Tím Xatoms. Foto. Archív Diany Virgovičovej
Diana Virgovičová patrí medzi slovenské osobnosti, ktoré sa v posledných mesiacoch posunuli z roviny „zaujímavého príbehu“ do roviny globálneho výkonu. V New Yorku získala Moonshot StartUp Award – ocenenie pre projekty s trhovou trakciou a schopnosťou rásť. Jej startup Xatoms sa tým dostal bližšie k investorom, OSN aj priemyslu.
Xatoms kombinuje AI a kvantovú chémiu pri objave fotokatalytických materiálov na čistenie vody svetlom – bez elektriny a s minimálnou údržbou. Virgovičová hovorí, že firma je vo fáze rýchleho rastu, technológiu má komercializovanú a okrem pilotov už má aj prvé komerčné implementácie, pričom sa rozširuje v Kanade aj v USA. Konkrétne uvádza spoluprácu s textilnými výrobcami v štáte Georgia pri degradácii farbív a úprave odpadových vôd. Okrem toho má v Kanade spoluprácu s baňami na redukcii ťažkých kovov a využitie materiálov aj na odstránenie herbicídov z vody na zavlažovanie.
Ocenenie podľa nej okamžite fungovalo v praxi: otvorilo jej dvere do exkluzívnej komunity „exitovaných“ zakladateľov, investorov a operátorov, ktorí vedia spúšťať priemyselné piloty. Z biznisového hľadiska dopĺňa, že tím doteraz získal takmer 5 miliónov dolárov. A v roku 2026 plánuje seed kolo vo výške 4 až 6 miliónov dolárov. Firma bola zaradená medzi Top 50 najinvestovateľnejších spoločností v Kanade a Virgovičová má v januári reprezentovať svet ako globálny víťaz Uplink Challengu na podujatí World Economic Forum vo Švajčiarsku.
Darina Štyriaková
Darina Štyriaková. Foto pre Forbes: Marek Mucha
Darina Štyriaková je biotechnologička a podnikateľka, ktorá postavila globálne uplatniteľnú ekologickú inováciu na nečakanej „biznisovej otočke“. Pôvodne vyvíjala technológiu pre ekologické spracovanie nerastných surovín a biolúhovanie. Zlom nastal, keď si všimla, že výluh, ktorý po procese zostával, zlepšuje rast rastlín. Tráva na miestach, kde ho vyliali, bola zelenšia. Dnes vedie startup Ecolive, ktorý využíva mikroorganizmy a produkty ich činnosti na regeneráciu pôdy a znižovanie spotreby agrochémie.
Analýzy vo viedenskom inštitúte Ages ukázali, že výluh obsahuje organické zložky a prvky, ktoré síce škodia v sklárstve, ale sú dôležité pre poľnohospodárstvo. Štyriaková opisuje, že následne začali spolupracovať s univerzitami a firmu otočili smerom k poľnohospodárstvu. Dnes ide podľa textu o prvú a jedinú komerčne dostupnú technológiu svojho druhu na svete, a to s uplatnením v krajinách ako Kazachstan či Mexiko a v niektorých afrických štátoch.
Ecolive má medzinárodný patent, ktorého získanie trvalo tri roky. Štyriaková zdôrazňuje, že proces nie je jednoduché napodobniť. Firma podľa nej dokáže škálovať najmä cez veľkosť nádrže, keďže technológia nespotrebúva energiu a zakladá sa na prírodnom procese.
Michal Valko
foto Robo Homola
Michal Valko patrí medzi najvýraznejších slovenských odborníkov na umelú inteligenciu. Jeho kariéra spája akademickú špičku s budovaním AI infraštruktúry v globálnych firmách. Vyštudoval umelú inteligenciu a matematické metódy v informatike na Univerzite Komenského, doktorát absolvoval na Univerzite v Pittsburghu a od roku 2011 pôsobí vo francúzskom inštitúte Inria. V Googli strávil päť rokov, v roku 2019 zakladal parížske laboratórium DeepMind. Pracoval na veľkých jazykových modeloch, pričom sa dlhodobo venuje algoritmom s minimálnym ľudským zásahom.
Začiatkom roka 2024 odišiel do Mety po telefonáte od Marka Zuckerberga, ktorý mu počas dovolenky ponúkol spoluprácu na AI ako strategickej priorite firmy. Valko opisuje, že rozhovory boli krátke, a tak sa k práci na jazykovom modeli Llama 3 dostal rýchlo, pričom mal pracovať s vlastným tímom z DeepMindu – Zuckerberg ho nazval „Valkova šestka“.
Po ukončení práce na Llame 3 však Valko z Mety odišiel a pustil sa do vlastného startupu, ktorý je zatiaľ v režime stealth. O projekte hovorí len to, že pracujú na nových veľkých jazykových modeloch navrhnutých inak než všeobecné modely veľkých firiem. Valko v startupe zastáva pozíciu Chief Models Officer, ktorú opisuje ako nový typ úlohy. Zároveň naznačuje ambíciu „demokratizovať prístup k rozumovým schopnostiam“ spôsobom, ktorý by výrazne zmenil svet.
Miroslav Gašpárek a Marián Kupčulák
foto Pasha Borsai
Miroslav Gašpárek a Marián Kupčulák stoja za startupom Sensible Biotechnologies. Spájajú bunkové inžinierstvo, AI a precíznu fermentáciu s cieľom zmeniť dizajn a výrobu mRNA. Ich platforma umožňuje produkovať vysokokvalitnú mRNA v bunkách namiesto tradičnej syntetickej výroby, čo podľa textu môže priniesť bezpečnejšie, účinnejšie a dostupnejšie lieky. Gašpárek pôsobí ako CEO a Kupčulák ako chief scientific officer. Obaja študovali na Oxforde a v roku 2024 sa dostali do slovenského aj európskeho rebríčka Forbes 30 pod 30.
Za pár rokov roky existencie získali od špičkových biotechnologických investorov vyše 13 miliónov dolárov. To z nich robí najrýchlejšie rastúci biotech startup pôsobiaci na Slovensku. Ich biznis model stojí na spolupráci s farmaceutickými spoločnosťami pri vývoji účinnejších mRNA liekov. Technológia zaujala nielen farmaceutické firmy, ale aj technologické spoločnosti či Severoatlantickú alianciu. Experti ju podľa textu považujú za kľúčovú pre ochranu Európy.
Spoločnosť Sensible Biotechnologies už prešla externou validáciou a v niektorých parametroch patrí podľa článku medzi svetovú špičku. Startup zároveň zvažuje umiestnenie budúcej výroby na Slovensku s ambíciou rozbehnúť domácu bioekonomiku. Gašpárek verí, že pri dostatočnom financovaní a pokračovaní súčasnej trajektórie by do 10 rokov mohli byť na trhu prvé lieky. Tie budú obsahovať ich prirodzenú, bezpečnú a efektívnu mRNA.
