Kľúčom k národnej bezpečnosti je vzdelávanie. Cieľom Ukrajiny nie je byť najchudobnejšou krajinou Európskej únie. Momentálne sa však musí usilovať o poskytnutie vízie budúcnosti vlastnému obyvateľstvu, ktoré je z vojny čoraz viac vyčerpané.
O tom, akú podobu by mohla mať povojnová Ukrajina sme sa v Kyjeve rozprávali s poprednými ukrajinskými ekonómami.
Kyjevská ekonomická škola (KSE) sa nachádza na západnej strane mesta a jej rektorom je Tymofij Milovanov, bývalý minister hospodárstva, obchodu a poľnohospodárstva Ukrajiny. Vďaka nemu dostanem mimoriadnu obhliadku budovy školy.
Rektori univerzít v iných krajinách by sa pravdepodobne pred návštevou najradšej chválili moderne zariadenými sálami a učebňami. Hoci KSE nemá núdzu o modernú techniku, predsa budeme najviac pozornosti venovať gigantickému vykurovaciemu zariadeniu a trom nedávno inštalovaným generátorom.
Špeciálne dlho si obzeráme aj kryt, ktorý dokáže v prípade núdze prichýliť až tristo študentov a nachádzajú sa v ňom špičkovo vybavené učebne.
Milovanov sa pustí do vymenúvania škôd, ktoré do septembra 2023 v rozličných sektoroch spôsobili Rusi: 56 miliárd na obytných domoch, 37 miliárd na infraštruktúre, 11 miliárd v obchode a priemysle, 10 vo vzdelávaní, deväť v energetickej sfére a ďalších deväť v poľnohospodárstve. Podľa údajov zhromaždených v KSE prevyšujú straty Ukrajiny 151 miliárd dolárov.
Len do septembra 2023 Rusi zničili alebo poškodili 167 budov, 18 letísk, takmer 350 mostov a 25-tisíc kilometrov cestnej komunikácie.* Podľa najčerstvejších štatistík UNESCO sa poškodilo vyše 300 miest s označením kultúrneho dedičstva a takmer 3 800 škôl.
Ukrajina v tom má jasno
Rok 2024 bude celosvetovo najhustejším volebným rokom v histórii ľudstva. Nečudo, že sa čoraz väčšmi stáva dejiskom politických hier, a to aj v téme podpory Ukrajiny.
Neistota sa začala prejavovať už v ostatných mesiacoch – avizovaná podpora vo výške 61 miliárd dolárov vo forme vojenskej techniky od USA čaká na odsúhlasenie amerického Kongresu, pričom zásoby pomoci z predošlého odsúhlaseného balíka sa minuli už koncom roka 2023. Momentálne teda USA nemôže poslať žiadnu pomoc. Podpora zo strany Európskej únie taktiež zamrzla pre decembrové veto maďarskej vlády – balík podpory v hodnote päťdesiat miliárd eur mal byť oporným bodom pre ukrajinskú ekonomiku v horizonte nasledujúcich štyroch rokov.
Európsky aj americký prípad trefne ilustrujú, aké výrazné omeškania v poskytnutí pomoci môžu vzniknúť, ak sa lídri pustia do politického handrkovania. Výrazný pokles pomoci Ukrajiny v posledných mesiacoch zaznamenávajú aj štatistiky Inštitútu pre svetové hospodárstvo.
Jedna z budov komplexu inovačného parku Unit v Kyjeve.
Fotó: Bánáti Anna
Jedna z budov komplexu inovačného parku Unit v Kyjeve.
Fotó: Bánáti Anna
Ukrajina pritom potrebuje súrnu pomoc, a to nielen na vojenské účely. Ani rekonštrukcia a modernizácia nikdy nebude reálna, pokiaľ ju nepodporíme zvonka. Pre nezainteresovaných sa môže zdať zvláštne, že krajina, ktorá stále zotrváva vo vojne, už dnes premýšľa o obnove a rekonštrukcii.
Pre Ukrajincov je však potreba plánu obnovy taká jasná, že jeho základné kontúry boli načrtnuté už tesne po tom, čo ruské vojská pred dvomi rokmi vtrhli na jej územie.
Militarizované hospodárstvo
„Hrozba bude nad Ukrajinou visieť dovtedy, kým má Rusko ríšske ambície. To bude platiť aj pre obdobie po skončení vojny, pretože bude neustále hroziť nový útok. Ukrajina sa bude musieť pripraviť na okamžitú obranu,“ vysvetľuje Milovanov na univerzitnej pôde. Podľa bývalého ministra si musí Ukrajina naplánovať pružné militarizované hospodárstvo, ktoré bude schopné odolať vojne. Toto hospodárstvo bude musieť produkovať vojenské a obranné zásoby v primeranom množstve a v prípade potreby musí vedieť povolať do boja dostatok ľudí bez toho, aby sa ich absenciou zrútilo celé zvyšné hospodárstvo.
Musíme integrovať neustálu hrozbu do nášho hospodárstva. Opätovné vybudovanie infraštruktúry musíme navyše zahájiť čo najskôr.
Tymofij Milovanov, Bývalý minister hospodárstva, obchodu a poľnohospodárstva Ukrajiny
„To pre nás znamená celkom iný typ obnovy krajiny. Musíme napríklad do novovybudovaných budov naplánovať vybavené vojenské kryty. Nebudeme sa predsa vracať k tomu, čo bolo: vystaviame nové hospodárstvo, ktoré bude odolávať pokusom o vyvolanie novej vojny,“ pokračuje bývalý minister.
„Téza, ktorá platí pre akúkoľvek vojnu, je príležitosťou pre veľkú technologickú inováciu, pretože v bojoch ľahne starý priemysel a infraštruktúra,“ hovorí Valerij Pekar, niekdajší poradca ministra a spoluzakladateľ platformy odborníkov s názvom Nový štát, ktorá má za úlohu vypracovať ukrajinské reformy.
„Cieľom je, aby sme krajinu pozošívali naspäť takým spôsobom, aby vyhovovala štandardom EÚ. Aby bola udržateľnejšia, aby sme produkovali menej znečistenia, aby bola naša obnovená krajina postindustriálna,“ dodáva Pekar.
ZÁKLADNÉ PILIERE OBNOVY
Konferencie zameranej na obnovu povojnovej Ukrajiny (URC) vo švajčiarskom Lugane, ktorá sa konala v júli roku 2022, sa zúčastnilo 44 krajín Európskej únie. Okrem toho mala na tejto konferencii zastúpenie Rada Európy, Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD), Európska komisia a Európska investičná banka (EIB). Všetci zúčastnení sa zhodli na siedmich základných pilieroch platných pre úspešnú obnovu:
- Partnerstvo: proces obnovy bude riadiť Ukrajina v spolupráci s medzinárodnými partnermi.
- Orientácia na reformy: proces obnovy musí sprevádzať urýchlenie prijímania reforiem na Ukrajine a ich prehlbovanie.
- Transparentnosť, zodpovednosť a právny štát: procesy musia byť transparentné a podložené účtovnými dokumentmi, právny štát musí byť na Ukrajine systematicky posilňovaný a krajina sa musí zbaviť korupcie.
- Demokratická účasť: proces obnovy musí byť založený na demokratických princípoch a musí sa dotýkať celej ukrajinskej spoločnosti (vrátane tých, ktorí z Ukrajiny ušli a tých, ktorí sa do nej po vojne vrátia).
- Medzisektorová spolupráca: proces obnovy musí napomôcť spolupráci medzi národnými a medzinárodnými činiteľmi – vrátane súkromného sektora, občianskej spoločnosti, vedeckých pracovníkov a samospráv.
- Rodová rovnosť a inklúzia: proces obnovy musí byť inkluzívny, musí zabezpečiť rodovú rovnosť, musí mať v úcte ľudské práva a žiadna skupina v ukrajinskej spoločnosti nesmie byť v tomto procese marginalizovaná.
- Udržateľnosť: Ukrajina musí byť obnovená udržateľným spôsobom, v súlade s Parížskou dohodou a Rámcom trvalo udržateľného rozvoja.
O rok neskôr sa URC organizovala v Londýne a na tejto konferencii sa zúčastnení dotkli aj toho, že úsilie treba katalyzovať v záujme čo najrýchlejšej obnovy Ukrajiny. Plán obnovy teda treba spustiť čo najskôr.
Problémom môže byť nedostatok ľudského kapitálu
Ukrajina nemá žiadny dôvod s rekonštrukciou otáľať do konca vojny. Dôvody, prečo nie, siahodlho vysvetľuje Pekar. Na jednej strane sa podľa neho vojna jednoducho nedá vyhrať bez toho, aby sa opravila poškodená infraštruktúra.
„Nemôžeme si zakrývať oči pred potrebou modernizácie energetického sektora alebo, povedzme, pred obnovou zbúraných mostov, pretože ich jednoducho potrebujeme k tomu, aby sme zvíťazili,“ hovorí Pekar.
Učebňa v obrannom kryte Kyiv School of Economis. Fotó: Bánáti Anna
Učebňa v obrannom kryte Kyiv School of Economis. Fotó: Bánáti Anna
Dôležitým argumentom je aj to, že v Ukrajine momentálne žije viac ako desať miliónov obyvateľov a vôbec pre nich nie je jedno, kedy budú môcť opäť normálne pracovať. „Môžeme odkladať do budúcna rekonštrukciu budovy múzea, ale určite si to nemôžeme dovoliť v prípade ciest a nemocníc,“ zdôrazňuje poradca.
Dôležité je aj to, aby mala ukrajinská spoločnosť, ktorá je momentálne celkom vyhorená z vojny, aspoň nejakú víziu – to isté potrebuje aj vyše šesť miliónov ľudí, ktorí pred vojnou z Ukrajiny ušli.
„Každým ďalším rokom stráveným v cudzine je pravdepodobnosť návratu týchto ľudí nižšia. Hoci prieskumy zatiaľ hovoria, že by sa väčšina utečencov rada vrátila, v realite toto rozhodnutie bude ovplyvňovať množstvo faktorov,“ hovorí ďalej Pekar. Už teraz podľa neho treba ľuďom za hranicami dokázať, že aj v Ukrajine na nich bude čakať dobrý život – rozvinutá infraštruktúra, kvalitné školstvo, funkčné nemocnice, opravená ekonomika, pracovné pozície a to najdôležitejšie – bezpečnosť.
Pekar spomína aj to, že nikto reálne nevie, koľko času bude mať Ukrajina k dispozícii, aby využila (hoci núdzou vytvorený) potenciál na historickú obnovu. Ako príklad uvádza rozpad Sovietskeho zväzu, na ktorý boli Poľsko a Maďarsko omnoho lepšie pripravené, než Ukrajina alebo povedzme Slovensko. „Musíme byť pripravení, keď nadíde tá správna chvíľa.“
Už len preto treba sily sústrediť na predprípravu, pretože podľa ekonóma bude po vojne najväčším problémom Ukrajiny chýbajúca pracovná sila. Očakáva sa totiž, že sa muži začnú masovo sťahovať za svojimi rodinami usadenými v zahraničí.
Ak sa bude Ukrajina sústrediť len na vojnu, zdevastuje si vlastnú ekonomiku
Andrij Dligach je zakladateľ ukrajinského think-tanku Center for Economic Recovery a poradca ukrajinskej vlády. V prvom rade zdôrazňuje krehkosť ukrajinského hospodárstva – ak sa bude vláda sústrediť len na vojnu, hospodárstvo sa zdevastuje.
„Zhodneme sa, že chceme prežiť, preto sa ihneď musíme pustiť do práce. Ak sa stane, že znovuvybudujeme elektráreň alebo napríklad most a potom ho opäť trafí ruská strela, neostáva nám nič iné – postavíme ich aj tretíkrát. Spravili sme to už veľakrát – v Žitomíre, v Charkove a iných regiónoch. Jednoducho povedané, musíme mať fungujúce hospodárstvo, pretože sa nemôžeme spoliehať na to, že nám Európska únia zaplatí každý účet. Máme v rozpočte obrovskú dieru a tú si musíme zaplátať sami. Potrebujeme preto silnejšiu ekonomiku. Tá zas nutne potrebuje obnovenú infraštruktúru,“ vraví Dligach.
Ukrajina potrebuje na prežitie 70 miliárd dolárov ročne.
Podľa Dligacha môže mať modernizácia dve veľké prekážky. Jednou je, že väčšina vládneho kabinetu rozmýšľa nad tým, ako zachrániť krajinu pred Ruskom. Zameranie sa na hospodárstvo je minimálne. Ďalším problémom je to, že takmer nikto, vrátane západných partnerov, nerozumie koreňom ukrajinskej korupcie.
Foto: Anna Banáti
Foto: Anna Banáti
Pre staromódny daňový systém sovietskeho druhu sú v Ukrajine dane nastavené veľmi vysoko, preto podnikatelia často ochotne „nájdu spoločnú reč“ s daňovými úradníkmi.
„Popri oficiálnej ekonomike tu máme jednu tieňovú. Ak chceme zvíťaziť nad korupciou, máme na to jedinú metódu – hospodárske reformy. Musíme liberalizovať a odregulovať náš daňový systém. Nech to znie akokoľvek náročne, musíme to urobiť ešte teraz, počas vojny. Musíme to urobiť ešte skôr, než sa pridáme do Európskej únie, pretože integrácia pre nás prinesie ešte viac regulácií a byrokracie. Ak sa rozhodneme ísť cestou väčšej podnikateľskej slobody, poskytneme tak ochranu podnikateľským subjektom a investorom. Sami seba tým ako krajinu výrazne posilníme. Budeme potom potrebovať menej investícií a podporných plánov zo strany EÚ. A to najdôležitejšie – korupcia nebude potrebná, pretože sa nikomu neoplatí ísť nelegálnou cestou,“ vraví Dligach.
MALI BY RUSI PLATIŤ?
Teoreticky by to mohlo byť aj Rusko, ktoré by financovalo modernizáciu. V Európskej únii sa hromadí sankcionovaný zadržaný ruský majetok v hodnote 350 miliárd eur, v Spojených štátoch ide o ďalších 120 miliárd. Zatiaľ sa nenašla politická zhoda v tom, čo si počať s týmto majetkom, ale ak by sa tieto dve sumy zhromaždili, vystačili by na pokrytie modernizácie na desať ďalších rokov, hovorí Dligach.
Nedávno sa k možnosti financovania obnovy Ruskom vyjadrila aj Julia Szviridenko, ukrajinská ministerka hospodárstva. Pre periodikum The Kyiv Independent povedala, že Ukrajina počíta so zamrazeným ruským majetkom, ale k tomu by bol potrebný aj súhlas a spoločné konanie zo strany spojencov. USA, Európska únia a Ukrajina už dlhodobo konzultujú, ako by sa tieto peniaze mohli legálne použiť na obnovu Ukrajiny. Takýto typ rozhodnutia však určite nepríde v blízkej budúcnosti.
Vzdelávanie je kľúčom k národnej bezpečnosti
Podľa Pekara je najdôležitejšou prioritou obnova infraštruktúry. Potom nasleduje vybudovanie efektívnejšieho, zelenšieho a bezpečnejšieho energetického zásobovania. Ďalej sa Ukrajina musí sústrediť na obnovu a inováciu takých inštitúcií, ktoré sú kľúčové pre fungujúce komunity (napríklad školy). Z bezpečnostných dôvodov a pre obnovu poľnohospodárstva zas bude najpodstatnejšie čo najpromptnejšie odmínovanie územia.
Milovanov považuje za najdôležitejší krátkodobý cieľ obnovenie elektrického zásobovania a znovuvybudovanie vodnej priehrady v Kachovke.
Otázka energetického zásobovania je kľúčová. Ak vieme zabezpečiť energiu, bude všetko ostatné v poriadku. Ak to nezvládneme, zamrzneme.
Tymofij Milovanov, bývalý minister hospodárstva, obchodu a poľnohospodárstva Ukrajiny
Dligach zdieľa názor, že prvým krokom by malo byť obnovenie infraštruktúry, logistiky, distribúcie energie a rýchla obnova približne 200-tisíc zbombardovaných budov. To všetko by malo stáť približne 14 až 17 miliárd eur.
„Nemenej podstatné je to, aby Ukrajina dokázala zaviesť nielen formálne, ale hlboké spoločenské a hospodárske reformy. Tie by sa mali týkať napríklad súdnictva, dôchodkového a daňového systému,“ vraví Dligach.
Reálna hĺbka a prepracovanosť reforiem je podstatná aj pre vstup Ukrajiny do Európskej únie. Čo sa týka otázky integrácie, Dligach nie je žiadny optimista. Myslí si, že Ukrajina ešte nie je pripravená byť členom únie, potrebovala by omnoho viac reforiem. Neverí ani na zrýchlený proces.
Pre Ukrajinu samotnú sú dôležitejšie dôvody, prečo sa chce k Európskej únii pričleniť a nie konečný výsledok jej úsilia.
Andrij Dligach
„Našou stratégiou predsa nemôže byť to, aby sme boli najchudobnejším článkom Európskej únie. Nechceli by sme byť ľahkým terčom pre kritiku vnútri spoločenstva. Pre Ukrajinu samotnú sú dôležitejšie dôvody, prečo sa chce k Európskej únii pričleniť a nie konečný výsledok jej úsilia,“ dodáva Dligach.
Podľa ekonóma môže byť Ukrajina pre Európu ďalším veľkým triumfom – podobne ako v 90. rokoch východoeurópske a pobaltské štáty. Myslí si, že Ukrajina môže Európe ponúknuť hromadu zaujímavých vecí.
Chrám svätého Ondreja v Kyjeve. Foto: Anna Banáti
Chrám svätého Ondreja v Kyjeve. Foto: Anna Banáti
„Nemyslím tým len ukrajinskú pracovnú silu – hoci napríklad len v Poľsku pochádzajú tri miliardy eur v štátnom rozpočte z daní Ukrajincov alebo ukrajinských firiem. Okrem ľudského kapitálu máme aj kvalitnú pôdu, silné poľnohospodárstvo, silný IT sektor. Máme plyn, olej, atómové elektrárne a množstvo kapacity na slnečné a veterné elektrárne. Mohli by sme byť novou energetickou centrálou Európy a Blízkeho východu. Mohli by sme byť zónou pre kontrolu bezpečnosti potravín prichádzajúcich z a do Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov. Mohli by sme byť taktiež zriaďovateľmi jednej z najväčších a najsilnejších armád sveta. Mohli by sme byť štítom Európy, nielen v zmysle priamej vojny, ale aj tej v kyberpriestore.“
Podľa Dligacha na to všetko ešte nie je Európa pripravená, zatiaľ sa na Ukrajinu pozerá ako na problémového synovca. Keby však dokázala rozpoznať všetok potenciál, mohla by to byť „win-win“ situácia pre všetkých zúčastnených.
Čo sa týka obnovy Ukrajiny v dlhšom horizonte, existuje niekoľko scenárov. Milovanov zdôrazňuje najmä rolu vzdelávania.
V časoch vojny je vzdelávanie zriedkakedy považované za prioritu, hoci je to chyba. Je totiž jedným z kľúčov k národnej bezpečnosti.
Tymofij Milovanov, bývalý minister hospodárstva, obchodu a poľnohospodárstva Ukrajiny
„Budeme potrebovať obrovské množstvo ľudského kapitálu, aby sme znovuvybudovali a modernizovali našu krajinu. Budeme potrebovať inžinierov, vojenských znalcov, lídrov, mimoriadne vzdelaných ľudí, ktorí potiahnu demokraciu vpred. Budú nám chýbať projektoví manažéri, urbanisti, psychológovia, taktiež odborníci na pamäť národa, historici, archivári či dokumentaristi. Budeme ich potrebovať na to, aby sme nikdy nezabudli na to, čo sa s nami udialo,“ dodáva Milovanov.
*Údaje KSE na začiatku článku boli naposledy aktualizované v roku 2023, výška strát spôsobených Rusmi už odvtedy narástla.
Článok vyšiel v Maďarskom Forbese. Autorkou je Anna Bánáti.
