Katarína Kurucová patrí medzi lídrov bankového biznisu, riadiace pozície v ňom zastáva dve dekády. Zo Slovenska sa po trinástich rokoch presúva k našim západným susedom, jej novým pôsobiskom bude od júna tohto roka domovská Komerční banka v Čechách. V rozhovore prezrádza viac o nových výzvach, ktoré ju ako členku predstavenstva českej banky čakajú, o bankovníctve, no hovorí aj o postavení žien v top manažmente.
Ako sa vyvíjala vaša kariéra v bankovníctve?
Do odvetvia som prišla v roku 1999. Dvanásť rokov som pôsobila v ING bank a v roku 2011 ma „draftovala“ Komerční banka.
Komerční banka sa za trinásť rokov, počas ktorých ste boli vo vedení inštitúcie, výrazne posunula. Ako sa za ten čas zmenila?
Prešli sme kus cesty aj napriek tomu, že na Slovensku sme malá inštitúcia. Pred rokom 2010, keď sa banka transformovala, sme pôsobili ako univerzálna banka obsluhujúca všetky segmenty trhu. Byť malá univerzálna banka je asi najťažšia kategória.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Situáciu ešte skomplikovala finančná kríza, ktorú niektorí klienti neustáli. To je pre banku vždy nepríjemný zásah. Moji predchodcovia aj akcionári v Prahe a Paríži sa preto zamýšľali, ako vylepšiť dovtedajšiu výkonnosť banky. Výsledkom bola transformácia na zahraničnú pobočku. Viaceré procesy sa presunuli do Prahy, čo zvýšilo efektivitu, zameranie sa zúžilo na veľké firmy. Neobsluhujeme domácnosti a neposkytujeme klasické hotovostné služby, náš cieľ je byť dobrá dvojka pre korporátnych klientov.
Aký bol váš príchod do banky počas tohto procesu? Reorganizácia si pravdepodobne vyžadovala aj nepopulárne prepúšťanie.
V čase môjho príchodu už zmeny do veľkej miery prebehli, ale dôsledky boli citeľné. V banke zostala pracovať len tretina zamestnancov a zrušili sa pobočky po Slovensku. Atmosféra bola ťaživá. Moja prvá úloha bola zlepšiť sentiment u zamestnancov. Ďalšie zadanie bolo presvedčiť firemných klientov, že partnerstvo s Komerčkou pre nich má zmysel.
Ako to hodnotíte s odstupom rokov?
Myslím si, že je to úspešný príbeh, hoci málo viditeľný. Počas môjho pôsobenia banka strojnásobila svoju bilanciu.
Prečo si vás klienti vyberajú, čo vám vyhráva tendre? Máte napríklad lacnejšie zdroje ako konkurencia?
Trh dnes vyžaduje, aby sme boli kompetitívni v cene i podmienkach, no nesnažíme sa byť najlacnejší.
Pridaná hodnota je blízkosť ku klientom a porozumenie ich špecifikám, tiež otvorená komunikácia a rýchly schvaľovací proces. Vzťah je veľmi partnerský. Čím väčšia firma, tým viac to platí.
Budú mi chýbať pozitíva malej firmy s rodinnou atmosférou, česká Komerční banka je totiž veľká korporácia, v ktorej pracujú tisíce zamestnancov. Teším sa však na nové výzvy.
Slovensko a Česko sú prepojené trhy, takže máme časť klientov, ktorí s Komerčkou spolupracujú na oboch. Zároveň sme jediná banka na trhu, ktorá má francúzsku DNA, čo je pre určitú klientelu plus.
Ako sa počas rokov zmenili slovenskí firemní klienti z pohľadu profesionality?
Biznis sa vyvinul zo vzťahového do viac štandardného tendrovacieho procesu. Dnes je veľmi málo firiem, ktoré urobia priame zadanie. Finanční riaditelia sú profesionáli na vysokej úrovni.
Keby ste porovnali financovanie firiem na Slovensku a v zahraničí, kde vidíte najväčšie rozdiely?
Európske firmy sa spoliehajú primárne na dlhové financovanie. To platí aj pre Slovensko. V čom sme však odlišní, sú poplatky za bankové služby. Tie sú tu oveľa nižšie. Počas histórie bankových služieb sa na Slovensku ustálilo, že napríklad platobný styk je niečo ako hygienické minimum a klienti ho môžu mať prakticky zadarmo.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Čím je vedenie menšej banky špecifické? Vládne u vás rodinná atmosféra?
Je nás 45, takže áno! Dobre sa poznáme, vieme o svojich koníčkoch aj o rodinných trampotách. Zamestnanci chodia bežne oblečení neformálne, kolegovia si dokonca vodia do práce svoje psíky.
Financie sú tradične považované za mužský svet. Aké je to byť ženou vo vedení banky?
Je pravda, že keď sa stretávame na pôde Slovenskej bankovej asociácie, ženský element je tam zriedkavý. Ženy sú v čele dvoch bánk, okrem našej ešte J&T banky a k tomu niekoľko členiek predstavenstiev. Nemyslím si, že čisto mužsko-ženská optika je správna, no rodové stereotypy sú stále živé.
Čo je podľa vás dôvod?
Nemám na to jednoznačnú odpoveď. V bankovníctve ako takom tvoria viac ako polovicu zamestnancov ženy. Keď sa pozrieme na manažérske pozície, tam to už neplatí. Niekde cestou hore sa to pokazí.
Čím to môže byť spôsobené?
Svoj vplyv má i materstvo. Trojročná materská je veľmi dlhá prestávka v kariérnom rozvoji. Krásna, ale dlhá. Časť žien zostáva doma s dvomi deťmi, teda aj šesť rokov. To sa v porovnaní s mužskými kolegami, ktorí za ten čas kariérne rastú, ťažko doháňa. Dokážeme pomôcť situáciu narovnávať? Istotne dokážeme. Ak chceme.
Vy ste to dokázali. Ako sa vám podarilo skĺbiť kariéru a rodinu?
Doma som bola rok a dohodla som sa na tom vopred so svojím zamestnávateľom. Nemyslím si, že by tým dcéra trpela. Vďaka práci som jej mohla zaplatiť napríklad skvelú škôlku, kde bola ozaj šťastná. Ženy, ktoré robia aj kariéru, nie sú „krkavčie matky“.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Vrcholová pozícia si vyžaduje stopercentné nasadenie. Čím si dobíjate baterky?
Časom s rodinou, s našou dcérou. Či už to bolo čítanie Harryho Pottera, keď mala päť rokov, alebo cesty po gymnastických súťažiach, kým mala pätnásť. Ona mi stále dáva veľký „energy boost“. Medzi moje záľuby patrí aj kultúra, najmä balet, milujem knihy, filmy a, samozrejme, cestovanie.
Dnes sa zdôrazňuje potreba work-life balansu. Pomáha v tom vašim zamestnancom príslušnosť banky k francúzskej bankovej skupine?
(smiech) Len trošku. Čudovali by ste sa, akí aktívni sú francúzski kolegovia po šiestej večer. Možno majú dlhšiu prestávku na obed, pretože vedia oceniť dobré jedlo, no pracujú dlho a tvrdo.
Vaša misia na Slovensku sa onedlho končí a presúvate sa do predstavenstva materskej banky v Česku. S akými pocitmi odchádzate?
Malá firma s rodinnou atmosférou mi bude chýbať. Česká Komerční banka je veľká korporácia, v ktorej pracujú tisícky zamestnancov. Mám rešpekt a teším sa na výzvy.
Aké budú?
Jedna zo zásadných bude transformácia, Komerční banka v Česku totiž prechádza výraznou zmenou. Zaviedli sme plochú a agilnú štruktúru a banku presúvame do modernej digitálnej podoby. Moja zodpovednosť bude celé firemné bankovníctvo, štruktúrované financovanie a investičné bankovníctvo, čo bude pre mňa asi najväčšia novinka.
Udržíte si kontakt aj so Slovenskom?
Áno, gescia nad slovenskou pobočkou mi zostane, pretože prechádzam na pozíciu svojho doterajšieho priameho nadriadeného. Teším sa, že zostanem v kontakte so Slovenskom.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Nedávno ohlásilo odchod zo Slovenska niekoľko firiem. Ako to ako korporátna banka hodnotíte?
Načriem do histórie. Slovenská ekonomika sa za tridsať rokov viackrát menila. V deväťdesiatych rokoch to bolo divoké obdobie. Pamätám si, ako sa ma kolegovia z newyorskej investičnej banky, kde som praxovala, pýtali, prečo všetko robíme inak ako susedné štáty. Boli to aj moje otázky. Byť hrdý na našu krajinu bolo vtedy ťažké.
Našťastie voľby v roku 1998 priniesli zmenu. Začiatok milénia bolo fascinujúce obdobie. Na daňovú reformu som mala, naopak, množstvo pozitívnych otázok. Nevedeli, čo znamená rovná daň, a vnímali to ako geniálny ťah. Potom sme však ako občania asi trochu zleniveli. Ľudia si možno mysleli, že v EÚ, NATO s eurom sa už nemusia snažiť.
Nejdeme teda dobrým smerom?
Nielen to. Vyberáme zo systému stavebné kocky a očakávame, že systém bude naďalej fungovať. Firmy, ktoré mali na Slovensku záujem podnikať, odchádzajú. Je to strašidelné.
Čo nám chýba?
Myslím si, že najmä vízia. Tak ako sme si my pri transformácii banky povedali, že chceme byť dobrá dvojka pre veľkú firemnú klientelu. Slovensku chýba to, čím chce byť.
