Slovenská komora architektov oslávila 30 rokov. Počas svojho fungovania rozdala už 21 Cien za architektúru CE ZA AR. Pozrite si päť najlepších projektov, ktoré zaujali aj v zahraničí a boli prihlásené do Európskej ceny Mies van der Rohe Award.
„Je to päť kvalitných a významných realizácií naprieč Slovenskom, ktoré dokazujú inovatívny prístup slovenských architektov a architektiek pri tvorbe verejného priestoru a stavieb pre občanov,“ uvádza Martin Zaiček, zástupca riaditeľky úradu komory.
Panelák v Rimavskej Sobote
Za svoju rekonštrukciu získala „bytovka“ v roku 2014 CE ZA AR-a v kategórii Bytové domy. Dokázala, že aj s obyčajným panelákom sa dajú spraviť divy.
Veľký dôraz bol kladený na spoločné priestory a rozloženie bytov. Z kočikárne v prízemí sa zrodilo miesto pre komunitu. Obyvatelia sa tak tešia z kaviarne, fitcentra, vírivky či sauny, všetko je pritom prepojené s priestrannou terasou orientovanou do zadného dvora so záhradou.
Objekt dostal aj novú bielu fasádu a výrazným prvkom sú zavesené oceľové balkóny – dostatočne veľké na to, aby sa na ne pohodlne zmestil stôl so štyrmi stoličkami.
Projekt v Rimavskej Sobote. Foto: Ján Kekeli, GUTGUT, Jakub Skokan, Martin Tuma, White-house (9 fotografie)
Návrh však výrazne zmenil aj dispozície pôvodných bytov. Pomerne rozľahlé spoločné priestory schodísk pridali architekti k bytom a otvorili panelovú konštrukciu.
Z portfólia identických „dvojizbákov“ sa tak stala pestrá paleta dvoj-, troj- a štvorizbových príbytkov. Najvyšší štandard majú dva novo pridané byty umiestnené v strešnej nadstavbe.
Autormi projektu sú Štefan Polakovič, Lukáš Kordík, Roman Halmi, Peter Jurkovič, Jana Benková, Ivan Príkopský a Katarína Príkopská.
Kasárne Kulturpark v Košiciach
Rekonštrukciou schátraného vojenského komplexu vzniklo v Košiciach jedno z najväčších kultúrnych centier na Slovensku. Kasárne z 19. storočia tak dnes poskytujú priestor pre prezentáciu, tvorbu a podporu umenia.
V areáli vznikol aj park a nové námestie. Pribudli trávniky, drevené viacúčelové pódia, fontána a mobiliár. Zachované boli aj historické budovy.
Projekt Kasárne Kulturpark v Košiciach. Foto: Ján Kekeli, Robo Kočan, Jaroslav Vaľko (2 fotografie)
V Kulturparku sa nachádza množstvo ateliérov, štúdií, dielní či učební. V dvoch multifunkčných sálach sa môžu konať divadelné predstavenia či koncerty, v ďalších dvoch sálach si zase prídu na svoje milovníci tanca. Súčasťou sú aj priestory so zvukovým a videoštúdiom.
Projekt získal v roku 2014 Cenu za architektúru v kategórii Občianske a priemyselné budovy. Autormi návrhu sú Gabriel Boženík, Irakli Eristavi, Pavol Šilla, Milan Vlček a Silvia Šillová.
Nová synagóga v Žiline
Synagóga z roku 1931 navrhnutá Petrom Behrensom bola v rámci nového projektu obnovená a pretvorená na priestory pre súčasné výtvarné umenie.
Autori chceli prostredníctvom rekonštrukcie dosiahnuť vzťah medzi touto výnimočnou pamiatkou a jej novým využitím. Ústredný priestor synagógy je dnes horizontálne rozdelený do dvoch častí tak, aby vznikla „spolovice biela“ galéria.
Projekt Nová synagóga v Žiline. Foto: Kathrine Thude, Daniela Dostálková (4 fotografie)
Zatiaľ čo spodná časť Novej synagógy poskytuje neutrálne pozadie pre výstavy, vrchná svojím dizajnom prezentuje samotnú budovu. Výstavy sa menia sezónne a zakaždým to znamená aj radikálnu zmenu výstavného priestoru.
Návrh získal CE ZA AR-a v roku 2020 v kategórii Obnova a prestavba. Ide o dielo Martina Jančoka, Michala Janáka a Evy Štrocholcovej.
#monument majer
Majer, vojnový cintorín v Banskej Bystrici, bol v 50. rokoch opustený a pretnutý križovatkou ciest. Na centrálnej časti bola postavená o približne 40 rokov neskôr budova autosalónu a zvyšok zmizol pod stromami a krami.
V rámci projektu Monument Majer pribudla v lokalite vyhliadka, kaplnka, stena, náhrobná doska, zázemie, pietne miesto či informačná plocha.
Projekt #monument majer. Foto: Ján Kekeli (4 fotografie)
Objekt 2,4 metra široký, 19,2 metra dlhý a osem metrov vysoký je zvarený do jednoliateho konštrukčného celku z platní atmosférickej ocele.
Návrh sa stal laureátom Ceny za architektúru v roku 2020 v kategórii Občianske a priemyselné budovy. Autormi sú Benjamín Brádňanský, Vít Halada a Maroš Greš. Na projekte taktiež spolupracovali Lukáš Kramarčík a Boris Meluš.
Súkromná základná škola Guliver
Zložitý priemyselný areál na okraji mesta bol premenený na obrovské športovisko s jednoduchou stavbou školy.
Forma tienenia presklenej fasády vytvára hlavný vizuálny zážitok nielen cez deň, ale aj v noci, keď sa farebné vnútro školy ukáže verejnosti.
Projekt Súkromná základná škola Guliver. Foto: Tomáš Manina, DYNAMEET visual studio (4 fotografie)
Školu navštevuje 40 až 60 žiakov. Tí majú k dispozícii okrem príjemných tried a spoločných priestorov na chodbách aj minimalistickú telocvičňu. Nechýba ani školský dvor a plavecký bazén.
Projekt Súkromnej základnej školy Guliver v Banskej Štiavnici bol ocenený CE ZA AR-om v roku 2021. Navrhli ho Richard Murgaš, Martin Lepej a Lukáš Cesnak v spolupráci s Michaelou Žákovou, Viktóriou Szabóovou a Filipom Krumpom.
O Slovenskej komore architektov
Medzi zakladateľov Komory patril aj Štefan Svetko (vľavo). Z úcty k architektovi Eugenovi Kramárovi (sediaci) mu Svetko po založení komory odovzdal prvé autorizačné číslo Slovenskej komory architektov AA001. Foto: archív Slovenskej komory architektov
Založená bola v roku 1992 ako vôbec prvá profesijná organizácia zastrešujúca architektov v transformujúcej sa strednej a východnej Európe. Dnes je jej súčasťou takmer 1,9-tisíca architektov a architektiek.
Pred 21 rokmi začala organizovať Cenu za architektúru (CE ZA AR). Ide o ocenenie, ktoré je podľa slov komory uznávané aj v zahraničí. Galavečer odovzdávania je navyše ako jediný v Európe vysielaný v priamom prenose televízie.
Inštitúcia zastrešuje množstvo architektonických súťaží. Za zmienku stojí napríklad dostavba Základnej školy v Lozorne z roku 2019, podoba obytných súborov ako Bytový súbor Mlynské Nivy z 2020 či viacero kultúrnych stavieb ako Krajské múzeum v Prešove z roku 2022.
Podľa víťazného návrhu v súťaži z roku 2018 sa dnes buduje z Plánu obnovy a odolnosti aj prvá moderná nemocnica na „zelenej lúke“ po roku 1989 – Nemocnica Sv. Martina v Martine.
