Spoločnosť Kubíček Factory vznikla v garáži. Dnes má obrat na úrovni 9,6 milióna eur.
Sú príbehy, ktoré sa píšu samy. Ten o brnianskej firme Kubíček Factory je jedným z nich. Na zrodenie odvážneho sna v čase normalizácie stačila jedna kniha, partia nadšených trampov a otázka: „Prečo by sme nemohli lietať balónom aj my?“
Je to príbeh o snoch, odvahe a inováciách. O ceste z garáže na vrchol, o tom, ako sa z odhodlania rodí legenda, o tragickom páde aj znovuzrodení.
Myšlienka, ktorá najskôr vyzerala ako bláznivý nápad, sa postupne premenila na realitu. Aleš Kubíček a jeho tím začali vyrábať teplovzdušné balóny v brnianskej garáži – bez skúseností, ale s obrovskou vášňou pre lietanie.
Dnes jeho firma s 240-miliónovým obratom v českých korunách, čo činí 9,6 milióna eur, patrí medzi svetovú špičku v konštrukcii teplovzdušných balónov a české remeslo doslova vynáša do oblakov po celom svete.
S myšlienkou skonštruovať teplovzdušný balón prišla partia trampov a dobrodruhov, ktorí síce mali nápad a nadšenie, no chýbal im inžinier, ktorý by ich sen zvládol pretvoriť na skutočnosť. Jediný, ktorého poznali, bol strojný inžinier Aleš Kubíček, ktorý sa pre sen o lietaní balónom čoskoro nadchol rovnako ako oni.
Kubíček s partiou kamarátov založil v Brne Aviatik klub, vďaka ktorému si aj za komunistického režimu dokázali vytvoriť ostrov slobodného komunitného bytia, pod ktorým sa mohli pustiť do diela.
„Bola to skupina slobodomyseľných ľudí, horolezcov, ktorí robili výškové práce na brnianskych veľtrhoch, čím si pomerne dobre privyrábali a vďaka tomu si potom mohli dovoliť kúpiť prvé priestory v starom mlyne,“ vysvetľuje Petr Kubíček, syn zakladateľa, ktorý sa v súčasnosti stará o chod firmy.
Najťažšie na tom všetkom bolo zohnať povolenie od vtedajšej československej vlády. Držanie leteckej techniky bolo pred revolúciou trestným činom. Všetko preto prebiehalo pod záštitou Svazarmu.
Pod Aviatik klubom neskôr vznikol aj český paraglajding, jachting, jaskyniarstvo či hudobné súbory. Ústredným motívom však bol stále let balónom.
Trafili výročie
Mladým nadšencom, medzi ktorými nechýbali vedci a technicky zdatní ľudia, sa nakoniec podarilo balón zhotoviť – aj vďaka cennému know-how, ktoré získali korešpondenčne od amerických výrobcov.
Výroba balónov v Kubíček Factory | Foto: Tomáš Škoda
„Tie listy sme objavili len nedávno. Dodnes nikto z nás nechápe, ako sa otcovi podarilo viesť korešpondenciu cez železnú oponu,“ zamýšľa sa Petr Kubíček.
Vytvoriť balón, ktorý vzlietol, sa im prvýkrát podarilo v roku 1983. Zhodou okolností to bolo dvesto rokov od prvého letu bratov Montgolfierovcov – francúzskych vynálezcov, ktorí teplovzdušný balón vynašli a ako prví na svete s ním aj vzlietli.
Českým vynálezcom trvalo vyvinutie prvého prototypu tri roky. Podieľala sa na ňom celá partia okolo Aleša Kubíčka vrátane jeho brata Ivana.
Výroba prvého balóna v ľuďoch vzbudila obrovské nadšenie. „Otcovi začali volať aerokluby z celého Česka, že by chceli rozšíriť svoju činnosť o balóny, a tak sa hneď po prvom lete začali venovať aj výcviku pilotov a inštruktorov,“ spomína syn zakladateľa, ktorý sa všetkému odmalička prizeral.
Jeden balón, samozrejme, nestačil… Prvým zákazníkom sa stal Aeroklub Tábor.
Výroba balónov v Kubíček Factory | Foto: Tomáš Škoda
Od piky
Komplikácie na seba nenechali dlho čakať. „Keď komunisti zistili, že už to nie je len partia kamarátov, ale začína to byť regulárne podnikanie, zakázali to. Otec to však nevzdal,“ hovorí hrdo pokračovateľ rodinného biznisu.
„Presvedčil výrobcu lietadiel Aerotechnik Kunovice, aby rozšírili svoju vtedajšiu výrobu o balóny, a sám sa tam zamestnal. Pod ich záštitou vyvinul prvé sériové balóny. Jazdil s nimi po výstavách a predal ich zhruba 40,“ rozpráva Kubíček mladší.
S príchodom revolúcie Aleš Kubíček založil vlastnú firmu, ktorá spočiatku sídlila v rozpadnutom pavlačovom dome v brnianskom „Bronxe“.
Vo vývoji firmy Kubíček Factory neprišiel žiadny výrazný zlom, spoločnosť rástla postupne. Išlo to ruka v ruke s poctivou prácou a prístupom k zákazníkovi. „Výhodou bolo, že sme nikdy nezastali na mieste, neustále sme sa rozvíjali a inovovali,“ podotýka Kubíček mladší.
Až na vrchol svetovej scény
Aleša Kubíčka si čoskoro všimli balonári z Belgicka, ktorí mali záujem podporiť začínajúcu trhovú ekonomiku v strednej Európe. Spoločne potom založili značku BB – Brno-Brusel.
„Videli v tom obrovský potenciál – balóny sme predávali za desatinu západnej ceny. Aby Belgičania mohli tento rozdiel v cene využiť a predávať ich drahšie, museli otcovi pomôcť,“ spomína Kubíček.
A tak sa začala éra reklamných nafukovadiel. V roku 1998 už bola výroba balónov dostatočne silná, takže sa činnosť továrne rozdelila do dvoch samostatných divízií. O tri roky neskôr, v roku 2001, vznikla spoločnosť Reklama Kubíček, špecializujúca sa na výrobu reklamných nafukovacích a héliových pútačov.
„Belgičania nám ukázali cestu na západný trh. Dali nám prvý impulz, ako sa tam dostať a aký prístup zvoliť. Spolupráca však trvala len pár rokov, pretože naša kvalita vtedy nebola taká dobrá,“ pripúšťa Kubíček.
Ďalšou výzvou boli textílie na výrobu balónov. „Dali sme si ich vyrábať v troch firmách, pričom každá sa špecializovala na určitú časť výroby. Vznikal preto celý rad problémov, čo nás doviedlo až na pokraj krachu,“ spomína syn zakladateľa.
No potom jeho otec prišiel s prevratnou myšlienkou – textílie si budú vyrábať sami.
„Všetci ho vtedy odrádzali, že mať vlastnú textilku je čistý nezmysel. On však neveril, že sa to nedá, a tak ju založil, rozbehol a funguje dodnes. Keď sa spýtate našich zákazníkov, prečo si nás vyberajú, textílie sú hlavným dôvodom,“ vysvetľuje s úsmevom Kubíček.
Dopĺňa tiež, že na ich vývoji sa dnes podieľa okolo 15 ľudí – od vývojárov cez technológov až po výstupnú kontrolu. Ich úlohou je textílie neustále vylepšovať. „V tomto sme na svete unikátni. Toto nikto nemá,“ konštatuje.
Otca opisuje ako vizionára, ktorý dokázal vidieť veci na 10 rokov dopredu, pričom vedel, že isto vyjdú. „U zvyšku rodiny to tak bohužiaľ nie je, tak si pomáhame tímovou prácou,“ poznamenáva Kubíček.
Výroba balónov v Kubíček Factory | Foto: Tomáš Škoda
S textíliou, ktorú v Kubíček Factory vyrobili, sa spája svetový výškový rekord z júla 1998, keď rakúsky pilot Josef Starkbaum vystúpil do výšky 15 011 metrov s úplne bežným obalom značky Kubíček Factory s objemom tritisíc kubíkov.
Podivuhodnou hrou osudu sa tento slávny pilot narodil v Chornici na Svitavsku, kde Aviatik klub vo svojich počiatkoch zbieral skúsenosti so šitím obalov v miestnej továrni na výrobu padákov.
Tragická nehoda
Petr Kubíček vyrastal s firmou a otca celé roky pri práci sledoval. „Otec bol z veľmi chudobnej rodiny. Vyrúbal tú firmu zo zeme. Ako dieťa som vnímal jeho obrovské nadšenie, ale aj tvrdú prácu. Bol pre mňa obrovskou inšpiráciou,“ prezrádza Petr Kubíček, ktorý sa prvýkrát aktívne zapojil, keď mal osem rokov. „Na svojej úplne prvej brigáde vo firme som pomáhal opravovať strechu,“ rozpráva.
Od 15 rokov už pomáhal s montážou horákov aj pri pletení košov. „Neskôr som pracoval v skúšobni textílie, na certifikácii či konštrukcii,“ opisuje Kubíček, ktorý medzitým doštudoval letecké inžinierstvo.
Po štúdiu sa na rok vydal do Anglicka v rámci programu Erasmus a potom sa vrátil do firmy, ktorá ho potrebovala ako vedúceho technického tímu.
Nato však prišla nehoda, ktorá rodine Kubíčkovcov prevrátila pracovný aj osobný život naruby. „V roku 2014 sa otec vážne zranil na dovolenke v Kolumbii. Pol roka sme dúfali, že sa to zlepší, no potom mi došlo, že otec, ako ho poznáme, sa už nevráti. Včera to bolo 10 rokov,“ zmieňuje sa smutne Kubíček o tragickom okamihu, v dôsledku ktorého musel zo dňa na deň prevziať zodpovednosť za rodinný biznis aj rodinu.
„Bola to obrovská zmena. Dovtedy som sa spoliehal na otca a zrazu som musel začať riešiť všetko vrátane nepríjemných personálnych a organizačných vecí sám. Firma mala 110 zamestnancov. Našťastie otec dával veľmi veľa priestoru kolegom, ktorí boli zvyknutí rozhodovať. Chcel, aby rástli. Vďaka tomu sme celý prechod zvládli,“ vysvetľuje.
Majoritnou majiteľkou firmy je dnes manželka Aleša Kubíčka Naďa, ktorá vlastní 75 percent. Zvyšné percentá si medzi sebou rozdelili Petr Kubíček a jeho súrodenci.
Na chode podniku sa podieľa aj Kubíčkov švagor, ktorý sa stará o financie. „Dôležitou súčasťou našej firmy je aj Radim Poláček, ktorý dal s otcom celú firmu dokopy – prevádzal otcove vízie do praxe. Po 30 rokoch v manažmente teraz robí technickú kontrolu,“ spresňuje Petr Kubíček.
„Mama sa podnikania nikdy priamo nezúčastnila. Je detská psychologička. Vychovala nás. Stála vždy za otcom a podporovala ho vo všetkom, čo robil. Spomínam si na obdobie pred Vianocami, keď sme museli predať auto. Nie aby sme mali na darčeky, ale na výplaty pre našich ľudí. Aj vtedy ho podporila. Od tej nehody sa o otca stará,“ vysvetľuje Kubíček.
Nová éra
Po tom, ako Petr Kubíček prevzal firmu, sa mnohé veci zmenili. „Postavili sme novú továreň. Ročne vyrobíme 190 teplovzdušných balónov a do nášho sortimentu sme pridali aj lietadlá,“ opisuje rodinný nástupca.
Zmenila sa aj výroba textílií. „Máme vývojárov na koše, horáky aj obaly. Pracujeme s trhom, zbierame nápady z celosvetovej komunity, aby sme prevádzkovateľom balónov uľahčili život a zvýšili ich komfort. Za tie roky sme zaviedli celý rad drobných inovácií,“ spresňuje Kubíček.
Na začiatku milénia sa naučili, ako komunikovať so zákazníkmi. Zároveň došlo k obrovskému posunu v riadení podniku. „Sprvu sme boli typická rodinná firma. Postupne sme však prešli organizačnými zmenami,“ dodáva Kubíček.
Až 90 percent obratu dnes predstavujú teplovzdušné balóny. „Z dlhodobého hľadiska je to asi chyba, pretože to, čo sa dnes vo svete deje, sa skôr či neskôr dotkne aj nás,“ priznáva Kubíček a dodáva, že na to reagujú výrobou nafukovacích armádnych cieľov.
Armáda si kúpi stroj a k tomu si za zlomok ceny kúpi atrapu, ktorá vyzerá rovnako aj na radaroch. Tento rok budú svoje produkty prvýkrát vystavovať na Medzinárodnom veľtrhu obrannej a bezpečnostnej techniky IDET v Brne.
„Naším dlhodobým cieľom je, aby balóny tvorili polovicu obratu. Na trh teraz uvádzame aj prvé ultraľahké lietadlo a ďalšou nohou nášho biznisu zostávajú nafukovadlá,“ vypočítava Kubíček.
Balón od Kubíček Factory | Foto: Tomáš Škoda
„Naša továreň bola vždy továrňou na radosť. Balóny sú krásne výrobky, ktoré prinášajú radosť ľuďom po celej planéte. No aby to tak mohlo byť, musí byť naša planéta bezpečná. V Česku sa určite nemáme na čo sťažovať, sme bezpečná a bohatá krajina. Vo svete to však určite nie je samozrejmosť,“ pripomína podnikateľ, aby vysvetlil, prečo sa púšťajú do armádneho projektu.
„Máme vojsko, ktoré nás chráni, tak som si hovoril, že by sme mali nejako spoločensky prispieť,“ vysvetľuje s tým, že majú pevne stanovený zoznam štátov, kam chcú dodávať.
„Sú to krajiny, ktoré vyznávajú západné hodnoty. Už s nimi rokujeme o zákazkách. Vlani sme na niekoľkých armádnych cvičeniach ukázali, že ide o kvalitné výrobky. Záujem je naozaj veľký,“ dodáva Kubíček. S výrobou ultraľahkých lietadiel sú zatiaľ na začiatku. Predaj sa začne ešte len tento rok.
Okrem lietajúcich balónov dodali aj nafukovacie planéty na Festival planét v Brne, ktorý vznikol počas covidu. „Bol to marketingový projekt pána senátora a riaditeľa Jiřího Duška, ktorý počas pandémie premýšľal, ako to urobiť, aby ľudia nestratili kontakt s brnianskou hvezdárňou,“ objasňuje Kubíček.
„Bolo to neuveriteľné. V piatok to postavili. Prišlo niekoľko stoviek ľudí. Potom to bolo na Facebooku, v nedeľu prišlo niekoľko tisíc ľudí a ďalší deň v Brne skolabovala doprava,“ spomína.
Vyrobiť balón pre pilota plus štyroch členov posádky trvá štyri týždne a stojí 1,5 milióna korún, v prepočte vyše 60-tisíc eur. Balón pre 30 ľudí vyjde na 4,5 milióna korún, čiže 180,5 tisíca eur, a výroba trvá dvojnásobný čas.
V Kubíček Factory vyrábajú aj balóny špeciálnych tvarov. Jedným z takých bol napríklad marketingový balón v tvare skrutkovača pre firmu Vera. „Hovorili nám, že to bol najúspešnejší marketingový počin, aký kedy urobili,“ usmieva sa Kubíček.
Najväčší na svete
Na svete je len asi 20 výrobcov teplovzdušných balónov. Brnianska firma je najväčším z nich. Ročne vyrobí až 190 balónov, pričom 90 percent z nich ide na export.
Má troch hlavných konkurentov – z Veľkej Británie, zo Španielska a teraz sa snaží ich úspech zopakovať aj producent z Turecka. Kubíčkove balóny dobyli dokonca aj americký trh, kde sú najväčší a štvrtý rok už porážajú aj lokálneho výrobcu.
Živia ich balóny v turistických destináciách. Privátny baloning ako zábava pre kamarátov, ktorým sa to všetko začalo, už vraj upadá.
Najviac vyvážajú do Nemecka a USA, kde teraz s napätím sledujú, ako sa bude vyvíjať situácia okolo ciel, s ktorými prišla administratíva prezidenta Donalda Trumpa. Dodávajú však aj do zvyšku sveta vrátane najexotickejších krajín.
„Teraz napríklad rokujeme s Tanzániou. Americký trh by mohli nahradiť aj armádne projekty,“ vysvetľuje Kubíček, prečo si s Trumpovými clami zatiaľ nerobí veľké starosti.
Na celom svete je asi 16,5 tisíca pilotov balónov. Zákaznícka komunita je teda relatívne malá. Kubíčkova firma sa zároveň stále stretáva s nedôverou niektorých západných zákazníkov k českému trhu.
„Štvalo nás to. Zrekonštruovali sme preto na Vysočine barokový kaštieľ, kde máme pilotnú školu, a pozývame zahraničných klientov v snahe prekonať nedôveru, ktorú má západný svet k exkomunistickej krajine. Preletíme s nimi balónom a až potom sa vrátime do brnianskej výroby,“ hovorí Kubíček, ktorý svoje výrobky sám pilotuje. Rovnako ako jeho manželka, ktorá vyučuje a stará sa o zámok.
Baloning je podľa neho bezpečný spôsob prepravy. „Nehodovosť je minimálna. Prednosťou balóna je, že sa všetko odohráva za minimálnej rýchlosti. Ak k incidentu dôjde, je spôsobený ľudským faktorom,“ vysvetľuje s tým, že každoročne vedie bezpečnostný seminár, kde preberá tých pár nehôd, ktoré sa stali.
Spoločnosť Kubíček Factory mala vlani obrat 240 miliónov korún, čo činí 9,6 milióna eur, a pracuje pre ňu okolo 120 ľudí. Do budúcnosti sa však chce neustále zlepšovať. Veľkou výzvou je napríklad spomínaný nový výrobca z Turecka.
„Je teraz v pozícii, v ktorej sme boli pred 20 rokmi my, keď sme mali západných konkurentov a túžbu im dokázať, že to tiež vieme. Urobili obrovskú chybu – podcenili nás. ‚Kradli‘ sme im zákazníkov, pretože nechceli vyhovieť ich prianiam. Uvedomili si to príliš neskoro. Takže my teraz nesmieme zaspať,“ hovorí Kubíček.
Trápi ho však, že ľudí, ktorí sa venujú balónovému lietaniu, ubúda. Aj preto sa chystá uviesť na trh úplnú novinku v podobe jednoduchého a lacného balóna pre pilota a jedného pasažiera.
„Bude extrémne jednoduchý na údržbu aj obsluhu. Chceme ľuďom ukázať, že baloning nemusí byť drahý. Na to, aby sa naučili lietať, im stačí štyri až päť víkendov. V máji ho budeme vystavovať v Obchodnom centre v Letňanoch,“ prezrádza.
Bežný let prebieha na vzdialenosť 10 až 25 kilometrov. Kubíčkovci však uskutočnili zo svojho zámku let až do niekoľko stoviek kilometrov vzdialeného Rumunska. „Trvalo to deväť a štvrť hodiny,“ spomína Kubíček.
V Kubíček Factory nikdy nešlo len o balóny. Išlo o sny, slobodu a odvahu zostať sami sebou – aj vtedy, keď vás nikto nechápe. A práve toto nadšenie dnes vynáša české remeslo do nebies po celom svete.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Jana Divinová.
