Ceny bytov rastú rýchlejšie než platy. Osamelosť sa pomaly stáva civilizačnou diagnózou. A predstava, že susedov sa treba báť, je realita mnohých slovenských panelákov. Existuje však cesta, ktorá tieto problémy nerieši len teoreticky. A už sa stavia. Odpoveď je zdieľaná ekonomika komunitného bývania.
Kúsok od Bratislavy totiž vzniká projekt komunitnebyvanie.sk, kde sa spája ekonomická racionalita s psychologickou potrebou blízkosti. Šesť domov, žiadne betónové ploty, spoločná sauna, detské ihrisko a komunita, ktorá si svoje okolie tvorí spolu. Nie je to developerský výmysel. Je to odpoveď generácie, ktorá nechce bývať draho, sama a izolovane.
Za projektom stojí Adam Haviar, ktorý v minulosti spoluzaložil aj psychologicko-poradenskú platformu ksebe, a skupina priateľov, ktorá už počas študentských čias v Anglicku pochopila, že komunita je viac než náhoda. Po návrate domov kamaráti zistili, že model nukleárnej rodiny ich izoluje – a rozhodli sa to zmeniť.
Pojem zdieľaná ekonomika sa spopularizoval na Slovensku s príchodom platforiem ako Uber či Airbnb. Princíp aj pri dlhodobom bývaní zostáva rovnaký: ak niečo nepotrebuješ po celý čas sám pre seba, zdieľaj to.
História zdieľalej ekonomiky
Aj keď si už dnes bez týchto služieb nevieme predstaviť fungovanie, ešte v roku 2008 im nedôverovali ani investori. Napríklad v prípade Airbnb neverili, že by niekto dobrovoľne prenajal svoj byt cudzincom na výlete. Dnes má Airbnb hodnotu 82 miliárd dolárov.
Podobný príbeh má Uber. Na začiatku to bola len aplikácia na objednanie limuzíny v San Franciscu. Dnes má Uber trhovú kapitalizáciu okolo 173 miliárd dolárov a navždy zmenil spôsob, akým sa pohybujeme po meste. Pritom základná myšlienka bola jednoduchá: zdieľať auto, ktoré by inak stálo zaparkované.
Tieto príklady ukazujú, že modely založené na zdieľaní môžu vyzerať nepravdepodobne – kým nezačnú fungovať. Ich sila je v tom, že menia vlastníctvo na prístup. Nie „kúpim si“, ale „využijem, keď potrebujem“. A práve to je základ aj pri spolubývaní.
Spoločné priestory zvyšujú kvalitu života bez toho, aby výrazne zvyšovali aj náklady.
V prípade bývania to znamená spoločné priestory, ktoré znižujú individuálne výdavky: zdieľaná práčovňa, pracovné miestnosti, záhrada, herňa, sauna. „V našom projekte majú všetky domy svoju vlastnú parcelu, no spoločné priestory zvyšujú kvalitu života bez toho, aby výrazne zvyšovali aj náklady,“ vysvetľuje Adam Haviar, ktorý projekt komunitnebyvanie.sk rozbehol.
Rastúce ceny nehnuteľností
Nejde však len o psychologickú stránku veci, no čoraz častejšie sa diskutuje aj o tej ekonomickej. Ceny bývania totiž v prvom štvrťroku 2025 vzrástli medziročne o 11,4 percenta. V Bratislave sa priemerný byt predražuje o desiatky tisíc eur ročne. Vlastné bývanie sa stáva luxusom, a to najmä pre mladé rodiny.
Adam Haviar (vpravo), ktorý stojí za projektom komunitného bývania. Foto: Archív Adama Haviara
V komunitných projektoch však obyvatelia preberajú úlohu spoludeveloperov. Dohodnú si cenu prác, štandardizujú výstavbu, kupujú materiál vo väčšom – čo znižuje cenu nehnuteľností aj o desiatky tisíc. Zdieľané náklady na správu a údržbu spoločných priestorov sa rozdelujú spravodlivo a efektívne.
„Cena domu v komunitnom bývaní je obvykle nižšia v porovnaní s klasickými developerskými projektmi. Dôvod je, že samotní obyvatelia sú vlastne spoludeveloperi. Preberajú určité riziko a zároveň väčšiu časť organizačných úloh,“ dodáva Haviar.
Psychológia spolubývania
Kým ekonómovia vidia zdieľané bývanie ako finančný model, psychológovia ho hodnotia ako preventívne opatrenie proti osamelosti, stresu a dokonca depresii. Harvardská štúdia o šťastí, ktorá prebieha už takmer 80 rokov, ukazuje jasne: nie bohatstvo, ale kvalita vzťahov najviac ovplyvňuje spokojnosť a zdravie.
Ďalšia štúdia publikovaná v žurnáli Plos One ukazuje, že ľudia žijúci osamote majú takmer dvojnásobné riziko psychických problémov. Samota zabíja pomaly, ale isto, a to najmä vo veľkých mestách.
Komunitné bývanie vytvára prirodzené prostredie na interakciu, pomoc a spolupatričnosť. „Keď je rodina ďaleko, práve komunita sa stáva základom podpory a blízkych vzťahov,“ hovorí Adam. Ich model nepredpokladá priateľstvá na život a na smrť. Stačí ochota spolupracovať, rešpektovať a vnímať druhých.
Vizualizácia projektu. Foto: Archív Adama Haviara
Význam má aj generačný rozmer. „Chceme, aby naše deti vyrastali medzi rôznymi ľuďmi, nie len so súrodencami a rodičmi,“ vysvetľuje.
Šesť domov, jeden veľký pozemok, žiadne betónové hranice. Každý dom má svoj pozemok, no spoločné priestory sú otvorené: sauna, altánok s grilom, cvičisko pod holým nebom, ihrisko. Projekt je už v pokročilej fáze výstavby, dokončenie plánujú na jeseň.
Banky verzus úspory
Financovanie bola výzva. „Banky u nás nepoznajú takéto projekty, legislatíva tiež nie je pripravená,“ priznáva Adam. Projekt preto vznikol vďaka kombinácii úspor, pomoci rodín a nakoniec aj bankového úveru.
Zaujímavý je aj výber susedov. Žiadne dotazníky, žiadni realitní agenti. „Stretneme sa na večeri, porozprávame, zistíme, či si vieme predstaviť byť susedia. Funguje to. Hľadáme ľudí, ktorí sa aktívne zaujímajú o svoje okolie a chcú ho rozvíjať,“ dodáva Adam.
A hoci sú všetci „vlastníci“, sú zároveň aj spolupracujúci správcovia. Každý sa podieľa na spoločných nákladoch, rozhodnutiach, údržbe.
Projekt v Bratislave nie je len cieľ, ale aj prototyp. Haviarov tím už teraz pracuje na tom, aby ich skúsenosť premenili na použiteľnú šablónu. „Ozýva sa nám množstvo ľudí, ktorí o niečom podobnom roky premýšľali, no nevedeli, kde začať. My im chceme pomôcť.“
Ich cieľom je vytvoriť manuál – od výberu pozemku, cez komunikáciu s úradmi, až po financovanie a komunitné dohody. Nechcú byť developer, chcú byť katalyzátor.
„Vyrastali sme v prostredí, kde bol kontakt medzi ľuďmi normálny – na dedinách, sídliskách. Dnes to mizne. Ale nemusí,“ uzatvára Haviar. Komunitné bývanie je podľa neho návrat k niečomu prirodzenému a ak sa správne uchopí, môže byť riešením aj pre iných.
