Príbeh ženy, ktorá zostala bez peňazí a prístupu k rodinnému podniku, poukazuje na úskalia nesprávneho nastavenia vlastníckych práv. Skúsená advokátka varuje pred jeho rizikami.
„Majiteľ odišiel na služobnú cestu do zahraničia. Keď sa z nej zhruba po troch týždňoch vrátil, vyhodil z firmy manželku a spoločnosť previedol na sektu.“ Týmito drsnými slovami začala advokátka a daňová poradkyňa Lenka Paluchová svoj vstup.
Aj takéto kruté príbehy píše firemný život. Bývalá účtovníčka a majiteľova manželka skončila so zablokovaným účtom, bez prístupu k peniazom.
Žena, ktorá dala rozvoju rodinnej spoločnosti všetko, nakoniec skončila zo dňa na deň na ulici s dvoma deťmi. Jej život sa zmenil zo sekundy na sekundu.
Dramatická situácia súvisiaca s balkánskym vodcom sekty, ktorý za týmto príbehom stojí, nie je vôbec ojedinelá. Združenia, ktoré sa snažia bezcitne pripraviť ľudí o celoživotné úspory, dnes rastú ako huby po daždi.
Pôsobenie rôznych deštruktívnych skupín alebo kultov sa v modernom podnikaní prejavuje najmä prostredníctvom neštandardných manažérskych a rozvojových seminárov, kurzov osobného rastu alebo liečiteľských združení.
Tieto subjekty cielia na podnikateľov a manažérov v krízových situáciách a ponúkajú im zdanlivo efektívne riešenia pre ich firmy.
Postupne však dochádza k prenikaniu ideológie skupiny do riadenia spoločnosti, čo vedie k narúšaniu procesov, finančnému vyčerpávaniu podniku prostredníctvom poplatkov či „desiatkov“ a k nátlaku na zamestnancov, aby sa zúčastňovali aktivít.
Týmto spôsobom môže sekta získať kontrolu nad bežným životom firmy. V prípade, ak sa člen alebo majiteľ spoločnosti pokúsi prerušiť vzťahy so skupinou, tá môže využiť citlivé informácie o podniku na jeho vydieranie.
Konkrétne prípady, keď jeden z kľúčových vlastníkov podľahol vplyvu podobných združení, sa vyskytli už aj na Slovensku. Umožnenie kontroly nad záležitosťami firmy spravidla vždy vedie k jej deštrukcii.
Vynervovaná žena na pokraji psychického zrútenia, ktorá si prišla po radu do advokátskej kancelárie, zrejme nebude posledná.
Jej príbeh by mal byť pripomienkou toho, že zanedbanie správneho nastavenia firemných vlastníckych štruktúr môže osoby spojené s činnosťou spoločnosti mihnutím čarovného prútika pripraviť o všetko.
V konečnom dôsledku totiž nikoho nezaujíma, že niekto biznisu obetoval 20 rokov svojho života. Pri zlom nastavení vlastníckych pomerov, mu jednoducho nezostane nič.
Nejde len o rodinu
„Toto sa môže stať v biznise komukoľvek. Nemusíte byť ani podnikateľovým manželom. Môže pokojne ísť o jeho obchodného partnera, pokiaľ nemá vzťahy nastavené tak, aby presne odrážali jeho ekonomický podiel v spoločnosti. Dá sa to pritom krásne spraviť v spoločenskej, respektíve v akcionárskej zmluve,“ vysvetľuje advokátka.
„Často sa stretávam s firmami, kde má 30-percentný podiel na základnom imaní spoločník, ktorý podnik riadi. Možno ho aj založil, možno nie, ale určite má know-how. Zvyšných 70 percent vlastní niekto, kto je len poberateľom ekonomických úžitkov. Spoločnosť reálne neriadi, nevidí do detailov, ale má rozhodovacie právomoci. Podiel na zisku nemusí zákonite odzrkadľovať pomer kompetencií,“ dodáva právnička.
Za správne nastavenie možno považovať stav, keď pomer právomocí skutočne reflektuje podobu a množstvo práce vykonanej pre firmu. „Spoločník, ktorý má reálny prehľad, je ponorený do operatívy a osobne pozná zamestnancov, by mal mať vyššie právomoci,“ tvrdí Paluchová.
Foto: Lenka Kandravá
Foto: Lenka Kandravá
Firemná premena
Transformácia spoločnosti býva esenciálne prepojená s dvoma fundamentálnymi aspektmi – motiváciou a metodikou.
Prvý aspekt iniciuje dôkladnú analýzu kauzality – určenie primárnych hnacích síl transformácie. Vyžaduje si presné posúdenie súčasnej korporátnej pozície a definovanie strategickej vízie v strednodobom až dlhodobom horizonte.
Kľúčové je dosiahnutie konsenzu a hlbokého pochopenia finálneho cieľa a racionálnych dôvodov pre jeho dosiahnutie.
Metodika transformácie – ako druhý aspekt – sa zameriava na definovanie postupu, akým sa prejde z aktuálneho do žiadaného stavu. Kladie sa dôraz na maximalizáciu efektivity a optimalizáciu nákladov celého transformačného procesu.
Praktická implementácia zahŕňa špecifické riešenia ako napríklad reštrukturalizáciu spoločnosti, vytvorenie škálovateľnej korporátnej architektúry pripravenej na expanziu alebo prípravu spoločnosti na strategickú akvizíciu či predaj.
Násilný predaj
Implementácia do praxe však často odhaľuje rozdiely oproti teoretickým predpokladom. Advokátka sa stále častejšie stretáva s neodborne vykonanou transformáciou.
Veľakrát sa podľa nej napríklad stalo, že hlavný akcionár sa rozhodol firmu predať bez konzultácie s menšinovým riadiacim vlastníkom. V takom prípade netreba dvakrát hádať, čo nasledovalo.
Zamestnanci prestali chodiť do práce. Boli zrazu práceneschopní, odchádzali ku konkurencii a podobne. Vytratili sa z firmy, pretože sa báli o svoje miesto.
Všetko totiž spočíva v komunikácii. Ak sa o zamestnanca vlastník nezaujíma, iba mu oznámi, že spoločnosť sa od budúceho mesiaca predáva, ide pre firmu o katastrofu.
„Prvé, čo zo strachu pred príchodom nového investora zamestnanec spraví, je, že si pozrie inzeráty na špecializovaných portáloch. Tam si začne hľadať novú prácu – zadné vrátka. Iné je, ak sa s ním odkomunikuje plynulý prechod, investície do firmy, inovácie, alebo nebodaj nová kolektívna zmluva či zásluhové zvýšenie platov,“ usudzuje Paluchová.
Ak sa do komunikácie zmien pustí niekto, kto o fungovaní firmy nemá predstavu, väčšinou to nedopadne dobre. Spokojní nie sú ani zamestnanci, ani menšinový spoločník, ktorý podnik doposiaľ riadil. O tom, že bude pravdepodobne nahradený iným manažérom netreba ani hovoriť.
Pritom niekedy môže stačiť málo. Napríklad jeho účasť na rokovaniach o predaji a odprezentovanie svojho prínosu, pokiaľ by mohol na manažérskej úrovni zostať.
Za životnými funkciami firmy stoja ľudia, ktorí nad jej hodnotou držia ekonomicky pevnú ruku. Položiť ju na kolená nemusí byť len zlé rozhodnutie, niekedy na to stačí len nesprávny postup.
Alfou a omegou je v tomto prípade dohoda medzi spoločníkmi, nasledovaná napríklad rozhodnutím o vstupe investora či predaji a správnou realizáciou.
Ochrana podielnikov
Advokátka načrtáva aj to, akým spôsobom by mali firmy fungovať. Dobre nastavená vlastnícka štruktúra spoločnosti je podľa nej fundamentálny predpoklad pre dlhodobú stabilitu a riadenie rizík, najmä v prípade existencie viacerých spoločníkov.
Nejde len o formálne rozdelenie podielov, ale o definovanie mechanizmov kontroly a rozhodovania. Z hľadiska ochrany menšinových vlastníkov je esenciálne zakotviť ich práva nad rámec základnej zákonnej úpravy, ideálne prostredníctvom detailnej akcionárskej alebo spoločenskej dohody.
Tieto dokumenty by mali obsahovať ustanovenia limitujúce absolútnu moc majoritného vlastníka. Kľúčové nástroje ochrany zahŕňajú napríklad vymedzenie chránených práv menšiny.
Tieto práva sa môžu týkať rozhodnutí vyžadujúcich súhlas minoritných vlastníkov pre definovaný okruh strategických záležitostí, ako sú predaj kľúčového majetku, zmena sídla, schválenie vysokých úverov alebo zmena zakladateľskej listiny.
Menšinové právo by malo zahŕňať aj detailné informácie o všetkých finančných a prevádzkových materiáloch spoločnosti.
Dokumentácia môže obsahovať aj mechanizmy na riešenie patových situácií. Ide o zmluvné definovanie postupu v prípade nezhody, ktoré núti účastníkov zvládnuť situáciu odkúpením podielu jednej strany.
Dôležitá je aj vstupná a výstupná stratégia. V nej sa definujú podmienky predaja jednotlivých podielov. Ide napríklad o právo menšinového spoločníka predať svoj podiel spolu s majoritným vlastníkom za rovnakých podmienok. Prípadne právo toho druhého donútiť prvého k predaju, avšak s ohľadom na férovú cenu.
