Pri príležitosti vydania Spotify Wrapped 2024 sa natíska otázka, či je táto každoročná oslava hudby skutočne odrazom toho, čo počúvame a kým sme.
Spotify Wrapped od svojho debutu v roku 2015 neustále zdokonaľuje svoj model, pričom každý rok prichádza s nadšením motivačného kouča, rozmarnosťou veštca a presnosťou štatistika.
Niekedy Wrapped ponúka prenikavý pohľad na hudobnú cestu naším rokom, inokedy pôsobí ako ďalší exemplár archivovania hudby. Hoci presný počet prehratých piesní zaujme len málokoho, mnohí nachádzajú potešenie v zoznamoch skladieb, ktoré im pripomínajú navštívené miesta, emotívne okamihy či zásadné životné zmeny.
Wrapped je viac ako len bizarná rekapitulácia poslucháčskych návykov, ponúka prekvapivé pohľady na vzorce identity, kultúru a rastúcu úlohu technológií pri formovaní sebavnímania. Napriek svojej hravej povahe dokáže byť osobný a hlboký, umožňuje nám lepšie pochopiť samých seba prostredníctvom optiky našich kliknutí, preskočení a opakovaní.
Osobný vkus alebo vplyv vonkajších faktorov
Hudobné preferencie sú už dlho jedným z najprirodzenejších spôsobov, ako prelomiť ľady pri spoznávaní nových ľudí. Sú úzko späté s našou identitou a slúžia ako univerzálny prostriedok spojenia medzi mladými ľuďmi v modernom svete. Aj v najvzdialenejších kútoch brazílskych chudobných štvrtí možno vidieť deti s plagátmi Taylor Swift v životnej veľkosti. Hudobní novinári pritom zdôrazňujú, že výber našich idolov často vychádza z našej hĺbky.
Štúdia odľahlého amazonského kmeňa spochybňuje názor, že mozog určuje hudobné preferencie. Namiesto toho pripisuje hudobný vkus kultúrnemu pôvodu. Výskumníci z MIT rozlišujú medzi sklonom k určitým akordom (napríklad C a G) spopularizovaným v západnej populárnej hudbe a preferenciou menej zvučných tónov prevládajúcich v nezápadných kultúrach. Sociológovia tiež zistili, že naša kolektívna tendencia – dokonca aj v detstve – je uprednostňovať hudbu a zvuky, ktoré sú nám najviac známe.
V celosvetovom meradle je už známe, že približne polovicu príjmov jednotlivca určuje jeho lokalita alebo miesto narodenia. Zdá sa, že to, či si niekto vyberie návštevu punkového koncertu alebo reggae festivalu, je ovplyvnené rovnakým geografickým faktorom. Spotify Wrapped je teda viac než len osobný playlist – je to kurátorsky zostavený prehľad širších kultúrnych a spoločenských síl, ktoré formujú naše poslucháčske návyky.
Zrkadlo osobnostných čŕt
Wrapped teda slúži aj ako test osobnosti. Štúdie naznačujú, že hudobný vkus je hlboko prepojený s osobnostnými črtami a zistenia štúdie strojového učenia, ktorú uskutočnila spoločnosť Spotify, ponúkajú nový pohľad na tento fenomén.
Dátoví vedci spoločnosti Spotify skúmali súvislosť medzi osobnostnými črtami Veľkej päťky a poslucháčskymi návykmi, pričom odhalili zaujímavé súvislosti. Na základe analýzy 17,6 milióna skladieb a 662 000 hodín hudby, ktorú počas troch mesiacov počúvalo 5 808 používateľov, štúdia ukázala, že hudobné preferencie dokážu s miernou až vysokou presnosťou predpovedať jednotlivé osobnostné črty.
Poslucháči soulovej alebo „živej“ hudby, napríklad Let the Good Times Roll od Raya Charlesa, vykazovali vyššiu mieru emocionálnej stability. Naopak, blues či „zádumčivá“ hudba, napríklad Karma Police od Radiohead, mala tendenciu korelovať s nižšou emocionálnou stabilitou. Fanúšikovia džezu a country dosahovali vyššie skóre v črte „príjemnosť“ v porovnaní s poslucháčmi death metalu či „agresívnej“ hudby, ako je Last Resort od Papa Roach.
Milovníci R&B a latinskej hudby podobne vykazovali vysoké skóre v črte „príjemnosť“, zatiaľ čo priaznivci gotickej hudby alebo rocku dosahovali nižšie hodnoty. Fanúšikovia moderného a alternatívneho rocku sa, v porovnaní s poslucháčmi blues, starého country alebo soulu, ocitli na nižšom konci spektra emocionálnej stability.
Štúdia odhalila hlavné dôvody poslucháčskych návykov: účastníci najčastejšie využívali Spotify na reguláciu emócií alebo podporu cieľavedomého správania. Antropológovia by to mohli interpretovať ako odraz neutíchajúcej snahy západnej kultúry o produktivitu a jej neustáleho hľadania šťastia.
Hudobná časová kapsula
V roku 2020 sa na Twitteri objavil bot s umelou inteligenciou, ktorý stál za projektom „How Bad Is Your Spotify“ (Ako zle je na tom tvoje Spotify) a rozosielal uštipačné poznámky ako: „Tvoj obľúbený song sa nezmenil od Obamovej éry“. Aj keď sa to ťažko priznáva, anekdotické dôkazy ukazujú, že dospelí majú často problém vyrásť z hudby, ktorú počúvali ako tínedžeri.
Túto teóriu potvrdzuje aj analýza New York Times, ktorá využíva údaje zo Spotify. Štúdia ukazuje, že piesne, ktoré počúvame ako tínedžeri, ovplyvňujú náš hudobný vkus aj v dospelosti. V západnom svete sa dokonca zistilo, že ľudia najčastejšie objavujú svoje obľúbené skladby vo veku 13 rokov u žien a 14 rokov u mužov, pričom ženy sú viac ovplyvnené obdobím, keď sa ich vkus formuje.
Hudobné preferencie sa často zhodujú s emocionálnymi vrcholmi a formovaním identity v období dospievania. Piesne pôsobia ako kognitívne časové kapsule, ktoré evokujú momenty zlomeného srdca, objavovania a sebarealizácie. Wrapped túto nostalgiu vyzdvihuje, oslavuje pretrvávajúcu lásku poslucháčov k známym veciam a zároveň posilňuje myšlienku, že hudobný vkus je často zmrazený v čase.
Koľko slobody má priemerný používateľ pri výbere spôsobu interakcie s algoritmom služby Spotify? O prvenstve Spotify ako streamovacej služby sa toho napísalo už veľa, a to hlavne vďaka jej algoritmom na objavovanie hudby a odporúčaciemu systému, ktorý využíva modely kolaboratívneho filtrovania, NLP (neuro-lingvistické programovanie) a zvukové modely.
Algoritmus je „usmernený“ tak, aby udržiaval prst používateľa čo najďalej od tlačidla preskočiť. Rozpoznáva a zaraďuje prehrávané skladby do budúcich zoznamov. Služba je založená na popularite a playlisty sa zameriavajú na jednotlivé emócie, nálady a činnosti, na rozdiel od jednotlivých interpretov, albumov alebo žánrov.
Odporúčací algoritmus platformy nepredpovedá len to, čo by sa používateľom mohlo páčiť, ale formuje ich poslucháčske návyky. Je však takáto úroveň personalizácie prospešná pre hudbu alebo poslucháčov? Kritici tvrdia, že algoritmické kurátorstvo Spotify prispieva k homogenizácii vkusu. Uprednostňovaním už známych interpretov a angažovanosti platforma riskuje obmedzenie prístupu k rôznym žánrom a netradičným umelcom.
Posun odráža nárast „playlistovania“, pri ktorom sa skladby zoskupujú podľa atmosféry, nie podľa interpreta alebo albumu. Jednoduché objavovanie síce udržiava používateľov v napätí, ale zároveň komodifikuje hudbu a redukuje komplexné skladby na funkčný šum v pozadí. Wrapped napriek všetkému svojmu šarmu posilňuje tento trend tým, že vyzdvihuje hodiny strávené pri prehrávaní a nie hĺbku objavovania.
„Všetko, čo viem o hudbe“
Spotify Wrapped v podstate ponúka jedinečnú príležitosť na sebapoznanie. Digitálna stopa môže poslucháčom pomôcť lepšie pochopiť ich osobnostné črty a vedomé – alebo nevedomé – spôsoby, akými sa spoliehajú na hudbu v každodennom živote.
Stiahnutím a analýzou histórie počúvania služby Spotify alebo vyplnením hudobného dotazníka môžu milovníci hudby odhaliť prekvapivé revalvácie podobné terapeutickému sedeniu. Spomínanie na obľúbené melódie môže vyvolať nostalgiu a spojiť poslucháčov s ich tínedžerským ja. Popri tom sa môžu zamyslieť aj nad tým, ako miesto ich pôvodu formovalo ich hudobné preferencie a širšiu identitu.
Napriek tomu však Wrapped vyvoláva hlbšie otázky o autonómii, rozmanitosti a vplyve algoritmov na formovanie toho, čo počúvame. Poslucháči si ho, samozrejme, môžu vychutnať aj tento rok – ale môžu tiež zvážiť, či neprekročia rámec jeho kurátorských zoznamov skladieb. Návšteva miestneho koncertu, objavovanie neznámeho žánru alebo ponorenie sa do hudby ďaleko mimo svojej komfortnej zóny môže byť rovnako obohacujúce.
Koniec koncov, hudobná identita nie je iba o tom, čo počúvame – je o tom, ako a prečo s hudbou rezonujeme.
Článok vyšiel na forbes.com, jeho autorkou je Diana Spehar.