Budete ďalší na rade? Ministerstvo práce avizuje pravidelné celoplošné zásahy a počet odhalených falošných živnostníkov výrazne stúpa.
Boj proti nelegálnemu zamestnávaniu a práci sa v tomto roku zintenzívňuje. Podľa správy ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sa kontroly fiktívnych živností výrazne posilnili.
Od začiatku roka sa navyše sprísnila aj legislatíva v sledovanej oblasti. V prípade odhalenia takzvaného švarcsystému hrozia firmám porušujúcim zákon vážne finančné a právne postihy.
Sankcie za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa teraz pohybujú od 4-tisíc eur do 200-tisíc eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 8-tisíc eur. Pokutami sa však vec ani zďaleka nekončí.
Vysoké finančné postihy dopĺňa aj povinnosť dodatočnej úhrady zákonných platieb. Firma v prípade pochybenia musí vypočítať a doplatiť sociálne poistenie, zdravotné odvody a daň z príjmu. Z týchto súm sa zároveň vypočítavajú aj nemalé sankčné úroky.
Okrem toho hrozí dotknutej firme zápis do verejného zoznamu nelegálnych zamestnávateľov, zákaz účasti vo verejnom obstarávaní, zákaz získavania štátnych zákaziek a zákaz čerpania eurofondov či iných verejných dotácií.
V závažných prípadoch hrozia dokonca aj trestnoprávne postihy súvisiace s neoprávneným zamestnávaním alebo krátením dane a poistného.
Sankcie, aj keď v rádovo menšom rozsahu, sa však týkajú aj samotných živnostníkov. Fyzickej osobe, ktorá vykonáva nelegálnu prácu, hrozí pokuta až do výšky 331 eur.
Jedinou pozitívnou okolnosťou je možnosť získania zľavy. Ak firma alebo živnostník pokutu vyrovnajú do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, stačí im uhradiť dve tretiny jej sumy a bude sa považovať za splatenú v plnej výške.
Správa za predchádzajúci rok
Podľa nedávno zverejnenej správy o stave ochrany práce sa inšpektorátu v roku 2025 podarilo odhaliť 55 subjektov, ktoré nelegálne zamestnávali formou falošných živností. Celkový počet falošne zamestnávaných samostatne zárobkovo činných osôb bol 166.
Za doposiaľ najväčšiu akciu zameranú na odhaľovanie fiktívnych živnostníkov možno považovať kontrolu viac ako 300 osôb zo strany inšpektorov v Trenčíne.
Aktivity prebiehali v spolupráci s príslušníkmi Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii a príslušníkmi Úradu hraničnej a cudzineckej polície.
„Ide o mimoriadny počin kolegov z inšpektorátu práce v Trenčíne, ktorý si zaslúži pochvalu. Kontrola v podobnom rozsahu sa na území Trenčianskeho kraja a dokonca ani v podmienkach Slovenskej republiky doteraz neuskutočnila,“ uviedla k udalosti generálna riaditeľka Národného inšpektorátu práce Alena Zvarová Bašistová.
Počas kontroly práce bolo zistené podozrenie na nelegálne zamestnávanie, vrátane podozrenia výkonu závislej práce viacerých samostatne zárobkovo činných osôb.
Celkový pohľad na štruktúru nelegálnej práce dopĺňa štatistika zistení v kľúčových rizikových odvetviach. Najvyšší počet nelegálne zamestnaných osôb bol zaznamenaný v priemyselnej výrobe, nasledovali administratívne a podporné služby, a ďalej sektor ubytovacích a stravovacích služieb.
Nové zásahy inšpekčnej kobry
Intenzívne kontroly však prebiehajú aj v tomto roku. Podľa oficiálnej informácie ministerstva sa nedávno uskutočnila ďalšia mimoriadna akcia inšpektorátov práce zameraná na odhaľovanie nelegálnej práce a zamestnávania.
„Inšpektori sa špeciálne koncentrovali na agentúry dočasného zamestnávania, u ktorých už dlhodobo evidujeme problém s porušovaním Zákonníka práce, ako aj ďalších zákonov,“ povedal minister práce Erik Tomáš.
Do päťdňovej akcie bolo podľa zverejnených informácií nasadených takmer 100 inšpektorov, ktorí skontrolovali 84 agentúr dočasného zamestnávania a navštívili 333 pracovísk. Jednotlivé inšpektoráty práce pritom vykonávali kontroly aj mimo svojej územnej pôsobnosti.
Podozrenia na porušenie zákazu nelegálnej práce a zamestnávania boli zistené u 42 subjektov a týkali sa 74 osôb, z toho 47 falošných živnostníkov.
„Takéto mimoriadne celoplošné akcie sa budú na Slovensku odteraz opakovať pravidelne. Inšpekčná kobra bude zasahovať nečakane a rázne, tak ako teraz,“ dodal minister. Ďalšia plošná mimoriadna akcia sa údajne bude konať v spolupráci s policajnými orgánmi.
Zintenzívnenie inšpekčnej činnosti zo strany Národného inšpektorátu práce, zameranej na nelegálne zamestnávanie fiktívnych živnostníkov, vnímajú aj špecialisti v odbore. Na základe vlastných skúseností tento fakt v odpovedi na otázku Forbesu potvrdil aj Peter Varga, advokát, daňový poradca a partner Highgate Group.
Podobne situáciu vníma aj Lenka Paluchová, advokátka a daňová poradkyňa zo spoločnosti Paluchova Tax Law. „Zvýšenie intenzity činnosti inšpektorátov práce a následných kontrol správcu dane je citeľné a to aj napriek tomu, že kapacita kontrolných orgánov sa nemení. V tomto stave máme indície, že zodpovedné štátne inštitúcie využívajú vo väčšej miere dostupné inovácie. Funkčné nástroje na báze umelej inteligencie im umožňujú zefektívnenie činnosti a zameranie sa na subjekty, u ktorých možno vopred predpokladať vyššiu pravdepodobnosť porušovania predpisov,“ uviedla pre Forbes.
Foto: Freepik
Foto: Freepik.
Kedy dochádza k porušeniu zákona?
Firmy, ktoré sa chcú vyhnúť sankciám, by mali identifikovať znaky nelegálneho zamestnávania. Tie spočívajú vo využívaní práce napĺňajúcej zákonné atribúty závislej činnosti bez súčasného založenia pracovnoprávneho vzťahu alebo štátnozamestnaneckého pomeru medzi týmito subjektmi.
Za závislú činnosť možno podľa legislatívnych ustanovení považovať prácu vykonávanú vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene.
Obchodnoprávny vzťah, ktorý vykazuje znaky závislej práce, môže predstavovať problém pre obe strany. Pokiaľ živnostník podlieha pokynom, kontrolám či disciplinárnym opatreniam zamestnávateľa podobne ako zamestnanec, ide o závislú prácu.
Problematický môže byť aj osobný výkon. Ak prácu musí vykonať sám živnostník a nemôže za seba poslať náhradu, indikuje to formu nelegálneho zamestnania.
Ak sa práca vykonáva v priestoroch firmy, s jej technikou, pomôckami či materiálom a pod jej e-mailovou adresou, rovnako ide o jeden z možných znakov švarcsystému.
Pravidelný časový rozvrh a neobmedzenosť časového horizontu môžu byť rovnako problematické. Fakturácia podobných čiastok zas pripomína mzdu namiesto odplaty za dielo či projekt. Pokiaľ firma navyše požaduje exkluzivitu a živnostník pre ňu pracuje na plný úväzok a nemá iných klientov, tiež nejde o dobrý signál.
Ak spomínané znaky prevládajú, kontrolné orgány môžu vyhodnotiť, že obchodnoprávny vzťah protiprávne zastiera faktický pracovnoprávny pomer.
Na pamäti treba mať aj definíciu podnikania, ktorá je súčasťou ustanovení Obchodného zákonníka. Podnikaním sa podľa nich rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
Odchýlenie živnostníka od tejto formulácie by mohlo smerovať k potrebe prekvalifikovania jeho zmluvy o spolupráci na štandardnú pracovnú zmluvu. Príkladom môžu byť nulové riziká spojené s jeho aktivitou alebo výkon činnosti pod menom firmy.
Iba zmluva neochráni
Mnoho firiem sa spolieha na zmluvné ošetrenie vzťahu medzi firmou a živnostníkom. Robia tak v domnienke, že ich to ochráni pred možnými sankciami. Samotná zmluva však predstavuje len formálny základ, ktorý sám osebe pri kontrole inšpekciou práce neobstojí.
Predstava, že dobre napísaný kontrakt automaticky legalizuje švarcsystém, je mylná. Inšpektori práce uplatňujú princíp prednosti obsahu nad formou a riadia sa zásadou materiálnej pravdy. To v praxi znamená, že skúmajú reálny výkon činnosti a skutočný stav. To, ako sa zmluvné strany rozhodli svoj vzťah „papierovo“ pomenovať, nie je dôležité.
Inšpektori pri dokazovaní využívajú širokú škálu postupov a metód. Podľa Vargu ide „najmä o miestne zisťovanie, kde vypočujú kontraktorov, ktorých našli na pracovisku, ich ekonomickú analýzu, emailovú komunikáciu a formu prezentácie“.
Detektívna práca inšpektorov
V rámci inšpekcie do procesu vstupuje aj veľké množstvo podporných dôkazov, pričom prvý okruh predstavujú predovšetkým pracovné prostriedky a infraštruktúra. Pokiaľ živnostník využíva firemný notebook, telefón, licencovaný softvér zamestnávateľa, alebo má pridelený stabilný pracovný stôl v kancelárii firmy, ide o indikátory závislej práce.
Inšpektori tiež preverujú prístupové karty do budov, záznamy z knihy jázd a dochádzkových alebo kamerových systémov. Snažia sa zistiť, či má osoba pevne stanovený pracovný čas, čo je pre živnostenský vzťah netypické.
Významný dôkaz predstavuje aj integrácia do organizačnej štruktúry. Inšpekcia môže kontrolovať firemné e-mailové adresy, prístupy do interných komunikačných kanálov ako Slack či Teams, alebo prítomnosť mena živnostníka na zoznamoch pracovníkov a v organizačných schémach.
Ak živnostník vystupuje navonok v mene firmy, používa jej vizitky alebo sa pravidelne zúčastňuje na interných poradách, kde dostáva operatívne úlohy, zmluvná ochrana zamestnávateľa sa rozpadá.
Inšpektori sa zameriavajú aj na ekonomickú závislosť a charakter fakturácie. Ak živnostník dlhodobo fakturuje len jednému odberateľovi, jeho faktúry sú vystavované v pravidelných mesačných intervaloch na rovnakú sumu a neodrážajú reálne odovzdané dielo, ale skôr odpracovaný čas, je to považované za zastretý pracovný pomer. Inšpekcia môže vyžadovať predloženie knihy faktúr alebo výpisov z účtov na preverenie týchto skutočností.
V neposlednom rade sú kľúčovým dôkazným prostriedkom výpovede osôb priamo na mieste. Inšpektori vedú rozhovory nielen s kontrolovaným živnostníkom, ale aj s jeho kolegami v riadnom pracovnom pomere.
Ak sa zistí, že živnostník vykonáva obdobnú činnosť ako interní zamestnanci, sedí s nimi v rovnakej kancelárii a podlieha rovnakému manažérovi, akákoľvek zmluvná argumentácia je z pohľadu zákona bezpredmetná. Spoliehať sa len na papierovú dokumentáciu je z odborného hľadiska nepostačujúce.
Spochybniteľnosť prechodu na spoločnosť s ručením obmedzeným
Jeden zo spôsobov, ktorým sa firmy snažia vyhnúť postihom za švarcsystém, je nabádanie fiktívneho živnostníka na prechod na spoločnosť s ručením obmedzeným. Na margo tohto úkonu Varga uvádza, že sa ním „pozícia o niečo zlepší, ale nie je to v žiadnom prípade garancia“.
Firmy v tomto prípade vychádzajú z ustanovení Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktoré priraďujú nelegálne zamestnávanie výlučne vzťahu k fyzickým osobám. Právna úvaha, že v tomto prípade sankciu nemožno udeliť za obchodný vzťah medzi dvoma právnickými osobami, má však trhliny.
Základný problém predstavuje takzvaný simulovaný právny úkon. Podľa Občianskeho zákonníka sa totiž pri posudzovaní konkrétneho aktu berie do úvahy jeho skutočný obsah, nie jeho vonkajšia forma.
Ak inšpekcia preukáže, že vzťah medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným a odberateľom vykazuje všetky znaky závislej práce, môže vyhlásiť obchodnú zmluvu medzi dvoma firmami za fiktívnu.
V tom momente sa na tento vzťah pozerá tak, akoby bol uzavretý priamo medzi odberateľom a fyzickou osobou, ktorá prácu reálne vykonáva. Tým sa naplní definícia nelegálneho zamestnávania. Z hľadiska kontrolnej praxe inšpekcie práce sa teda podstata problému nemení. Inšpektori skúmajú faktický stav a naplnenie znakov závislej práce.
Pokiaľ spoločnosť s ručením obmedzeným dodáva služby, ktoré v skutočnosti vykonáva jej jediný majiteľ a konateľ v priestoroch klienta, podľa jeho priamych pokynov, v ním určenom čase a s jeho nástrojmi, právna forma ani v tomto prípade nefunguje ako nepriestrelný štít. V určitom zmysle môže byť dokonca prechod na spoločnosť s ručením obmedzeným pre firmu paradoxne rizikovejší z hľadiska jeho vyššej nápadnosti.
Nekompromisná budúcnosť
Množstvo argumentov, na ktorých dnes firmy stavajú svoju daňovo-odvodovú optimalizáciu pri výkone inšpekcie práce neobstojí. Zmena pečiatky na faktúre a prepracovanejšia zmluva nikomu reálnu ochranu pred sankciami neposkytne.
Podľa správy Národného inšpektorátu práce výsledky mimoriadnych úloh zameraných na zmapovanie porušovania právnych predpisov preukázali a potvrdili svoju opodstatnenosť.
„Zaznamenali sme nárast počtu subjektov, ktoré nelegálne zamestnávali, takmer o 162 percent a počet nelegálne zamestnávaných fiktívnych živnostníkov vzrástol oproti roku 2024 o 192 percent,“ spresnila Zvarová Bašistová. Očakávať preto možno ďalšie zintenzívnenie aktivít inšpekcie práce v tejto oblasti.
