Pôvodne malo Belgicko na konci roka 2025 oslavovať historický okamih v podobe uzavretia poslednej jadrovej elektrárne, plán sa ale nakoniec definitívne zrušil a najnovšie sa naopak hovorí o jadrovej renesancii. Krajina v posledných troch rokoch odstavila päť zo svojich siedmich reaktorov a teraz zisťuje, že v zime jej chýba elektrina.
Belgicko spustilo prvú jadrovú elektráreň v roku 1974 a odvtedy vždy patrilo k európskym jadrovým mocnostiam. Dnes to už ale neplatí. Na konci novembra bol v elektrárni Doel odstavený jadrový blok s označením 2 a výkonom 445 megawattov.
Za posledné tri roky ale už išlo o piaty odstavený tamojší jadrový blok, čím krajina za pár rokov prišla o 3900 megawattov výkonu, čo sú celé dve tretiny jadrovej výroby. V krajine sú od decembra v prevádzke iba dva jadrové bloky Doel 4 a Tihange 3 so súhrnným výkonom dvetisíc megawattov.
Nikde inde v Európe neprebehol taký veľký prepad v jadrovej výrobe ako v Belgicku. Mal byť ale ešte prudší. V krajine bol totiž v roku 2003 schválený zákon o postupnom vyraďovaní jadrovej energie s tým, že všetky jadrové elektrárne mali byť uzavreté najneskôr do roku 2025, a zároveň zakazoval výstavbu nových reaktorov.
Odloženie vyraďovania
S tým sa počítalo až do vojnou na Ukrajine vyvolanej energetickej krízy, ktorá sa prejavila nedostatkom elektriny v Európe aj samotnom Belgicku a spôsobila všeobecnú neistotu na energetickom trhu. V roku 2022 belgická vláda preto rozhodla o odložení postupného vyraďovania jadrových zdrojov o desať rokov súbežne s plánmi prevádzkovať v každej zo svojich dvoch jadrových elektrární jeden jadrový reaktor ako záložný.
O ďalšie tri roky neskôr ale už ani toto neplatí. K moci sa totiž vo februári dostala koaličná vláda vedená konzervatívcami pod vedením premiéra Barta De Wevera, ktorá v máji rozhodla o úplnom zrušení plánov na koniec výroby elektriny z jadra v Belgicku.
„Nejde len o energetickú reformu; je to rozhodujúci krok pre ekonomickú, environmentálnu a strategickú budúcnosť našej krajiny,“ uviedol v polovici mája minister energetiky Mathieu Bihet.
Závislosť na importe
Jeho slová potvrdzujú dáta z energetického trhu. Postupné uzatváranie jadrových blokov v Belgicku spôsobilo to, že krajina sa začala prepadať do deficitu, keďže výroba elektriny prestávala v energeticky náročných mesiacoch pokrývať spotrebu a krajina sa stala závislou na importe z okolitých krajín, najmä z Francúzska a Nemecka.
Minuloročný aj tohtoročný očakávaný deficit vo výške 18 terawatthodín pritom takmer dorovnal roky z minulej dekády, keď Belgicko malo odstavenú väčšinu jadrových blokov kvôli ich nutnej oprave.
Belgicko si totiž počas dvoch dekád nevytvorilo v alternatíve k jadrovým elektrárňam dostatočne stabilný základ. Stavilo na rozvoj výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a vybralo si veterné a solárne elektrárne. V tom urobilo veľké pokroky, keď tieto vlani tvorili zhruba tretinu z celkovej výroby elektriny v krajine.
Problémom ale je, že tieto zdroje nepatria medzi stabilné zdroje. Elektrinu nevyrábajú za každých okolností, ale len vtedy, keď svieti slnko alebo fúka vietor. Ak sa tak nedeje, Belgicko sa musí spoľahnúť na dovoz elektriny zo susedných krajín.
Dunkelflaute
To si vo veľkom krajina zažila len pár dní po vypnutí reaktora Doel 2, keď na začiatku decembra bol nad Nemeckom a ďalšími krajinami Európy takzvaný „dunkelflaute“, čím sa označuje doba, keď je bezvetrie a zamračené.
Vrtule veterných elektrární sa prestali točiť, a kým iné krajiny v tom čase namiesto toho zosilňovali výkon jadrových elektrární alebo zapínali plynové či záložné uhoľné kotly, Belgicko túto možnosť nemalo a 3. decembra mu chýbalo vyše osem tisíc megawattov výkonu a elektrinu muselo vo veľkom dokupovať z Nemecka a Francúzska.
Keby už nemalo ani posledné dva jadrové bloky, ako pôvodne plánovalo, situácia by pre Belgicko bola o dvetisíc megawattov horšia. Otázkou teraz zostáva, akým smerom sa Belgicko vo svojej energetike vydá. V rámci rozvoja OZE totiž dlhodobo a starostlivo plní úlohy, ale súčasné dáta z výroby elektriny ukazujú, že ani to na energetickú sebestačnosť v zimných mesiacoch zatiaľ nebude stačiť.
Z 88 na 200 TWh
Navyše, rovnako ako inde v Európe, sa aj v Belgicku očakáva dramatický nárast dopytu po elektrine, konkrétne z 88 terawatthodín v roku 2020 na viac ako 200 terawatthodín do roku 2050, ktorý príde s postupným vyraďovaním fosílnych palív a najmä plynu.
Uviedol to vo svojej septembrovej štúdii belgický Federálny úrad pre bezpečnosť (FPB), ktorý zároveň predstavil tri scenáre, ako sa Belgicko môže s očakávaným nárastom dopytu vysporiadať a zároveň dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.
Scenáre pre jadro
Prvý scenár predpokladá úplné vyradenie jadrovej energie do roku 2035 v kombinácii s existujúcimi plánmi na výrobu veternej energie z off-shore elektrární na mori. Aj podľa druhého scenára by nemalo dôjsť k výstavbe nových jadrových blokov alebo sprevádzkovaniu niektorých z odstavených, avšak posilnil by rozvoj veterných elektrární výrazne nad súčasné plány.
Tretí scenár už krajine nielen ponecháva súčasné jadrové bloky v prevádzke, ale hovorí aj o výstavbe nových reaktorov v kombinácii s posilňovaním výroby elektriny z vetra.
Podľa štúdie by v optimálnom variante tohto scenára bolo potrebné v krajine postaviť osem nových jadrových blokov. Ich výstavbu pritom považuje oproti ďalším návrhom za najlacnejšiu a zároveň by tento scenár znížil budúci hlad Belgicka po dovoze elektriny zo zahraničia takmer na nulu.
Druhý scenár pritom počíta s tým, že by Belgicko v roku 2050 dovážalo zhruba 40 percent elektriny.
Táto štúdia tak kladie na stôl základ pre politické rokovania o budúcnosti belgickej energetiky, ktoré už aj prebiehajú. Z úst zákonodarcov aj ministrov súčasnej vládnej koalície sa pritom čoraz častejšie ozývajú hlasy za výstavbu nových blokov v Belgicku.
Namiesto definitívneho konca jadrovej energetiky tak do Belgicka môže prísť nakoniec vlna jadrovej renesancie.
Autor článku je Jan Strouhal, Forbes.cz
