Kto by ju nepoznal? V papierovej krabičke s jej názvom sa skrývali kotúče kinofilmu, stála tiež za prvým digitálnym zrkadlovým fotoaparátom na svete. Teraz sa však spoločnosť Eastman Kodak Company pomaly blíži k svojmu koncu.
Na to upozorňovala už pred dvoma rokmi, keď požiadala o ochranu pred veriteľmi. Vtedy si na prevádzku zabezpečila úver v prepočte okolo 800 miliónov eur, aby mohla dokončiť plánovanú reštrukturalizáciu. Ani to však zrejme nepomohlo.
Spoločnosť, ktorej korene siahajú až do roku 1879, pred pár dňami vo svojej správe o hospodárení zverejnila, že nemá záväzné financovanie ani dostupnú likviditu na splatenie dlhov. Tie dosahujú výšku 430 miliónov eur. Hrozí tak, že 133 rokov stará fotografická spoločnosť už nemusí dlho prežiť.
A pritom mala od svojho začiatku tak dobre našliapnuté. Už v roku 1888 predal George Eastman prvý fotoaparát na zvitkový papier s názvom Kodak za dvadsaťpäť dolárov. K nemu vymyslel aj slogan, ktorým zákazníkom oznamoval, aké jednoduché bude jeho používanie – Vy stisnete tlačidlo, my urobíme zvyšok.
V tej dobe totiž fotoaparát nebol tak ľahko ovládateľný, naopak, kým vznikla fotografia, bolo potrebné veľa zručností a vybavenia. To zažil aj sám Eastman, keď sa kedysi chystal na výlet a zistil, že by musel so sebou ťahať plachtu, držiak dosiek, chemikálie, ťažký fotoaparát a pevný statív.
V noci tak v kuchyni svojej matky rôzne experimentoval a vynachádzal, až vznikol jednoduchý prístroj. K fotoaparátu potom v roku 1889 pridal aj prvý celuloidový film s fotografickou emulziou, ktorý si dal patentovať.
Ron Lach : https://www.pexels.com/cs-cz/foto/bila-obrazky-primo-nad-lehky-stul-10276039/
Úspech sa dostavil čoskoro a v roku 1892 sa podľa fotoaparátu premenovala aj vtedy desať rokov fungujúca firma Eastman Dry Plate Company, ktorú vynálezca založil spoločne s obchodníkom Henrym Strongom. Spoločnosť Kodak sa zamerala na výrobu fotoaparátov pre amatérov a darilo sa jej.
Podľa návodu ľudia naozaj len stláčali spúšť, a keď bol film plný, poslali fotoaparát do laboratória, kde fotografie vyvolali (na jeden film sa zmestilo sto fotografií) a spolu s prístrojom ich poslali späť zákazníkom.
Keď na začiatku 20. storočia začala firma predávať fotoaparát Kodak Brownie za jeden dolár, značka sa rozšírila aj medzi masy. Popularitu ešte potvrdil film Kodachrome. Zabezpečoval vysokú kvalitu a stabilné farby a viac ako sedemdesiat rokov sa držal na špici v odbore.
Vo svojej pesničke, ktorá sa dostala na vrchol hitparád, ho obdivoval aj Paul Simon. „Kodachrome. Dávajú nám tie pekné jasné farby. Dávajú nám zelenú farbu leta. Donúti vás myslieť si, že celý svet je slnečný deň, ou jé…“
O tom, že sa firme darilo, svedčili aj čísla. V 70. rokoch dvadsiateho storočia deväťdesiat percent predaja filmov a osemdesiatpäť percent predaja fotoaparátov pripadalo práve na Kodak.
Premárnená príležitosť
Ale – nič netrvá večne. Existuje mnoho prísloví, ktoré by sa dali použiť na postupný pád firmy, ktorej hodnota v roku 1997 dosahovala tridsať miliárd dolárov. Napríklad – Čo človek zaseje, to aj zožne. Aj keď v prípade Kodaku išlo skôr o premárnenú šancu. Posúďte sami. Bol rok 1975 a Kodak uviedol na trh prvý digitálny fotoaparát. Vážil asi štyri kilogramy a vyvinul ho inžinier spoločnosti Steve Sasson.
Obsahoval čiernobiely obrazový snímač CCD s rozlíšením 0,01 megapixela. Analógový signál zo snímača bol potom pomocou analógovo-digitálneho prevodníka z digitálneho voltmetra prevedený na digitálny a následne zaznamenaný na magnetofónovú kazetu. Zhotovenie a uloženie jednej fotografie trvali 23 sekúnd. Snímky sa potom pomocou počítača premietali z kazety na televíznu obrazovku.
Foto George Eastman House Museum
Avšak to, čo by sa dnes javilo ako prelomový produkt spoločnosti, bolo pre Kodak strašiakom. Majitelia radšej obmedzili výrobu, technológiu držali pod pokrievkou a komerčne ju nijako nerozvíjali. Báli sa totiž, že pre ňu pôjde ku dnu fungujúci biznis s fotoaparátmi na film.
O niekoľko rokov neskôr sa to aj stalo. Ale vtedy už z digitálnej fotografie ťažili iní, napríklad konkurenčné spoločnosti Canon a Nikon, ktoré so svojimi zariadeniami zaznamenali mimoriadny úspech. K nim sa neskôr pridali aj spoločnosti Apple a Samsung so svojimi telefónmi, ktoré dokázali aj fotografovať.
Isabella Mendes
Kodak zmeškal vlak. V roku 2004 ukončil výrobu fotoaparátov na klasický film a ponechal si len fotoaparáty na jedno použitie. O osem rokov neskôr vyhlásil bankrot. V tom čase mal stotisíc veriteľov a dlhy vo výške 6,75 miliardy dolárov.
Druhá šanca?
Ešte pred piatimi rokmi sa však zdalo, že Kodak opäť nabral dych. To vtedy, keď ho americká vláda využila na transformáciu na výrobcu farmaceutických zložiek. Cena akcií spoločnosti náhle raketovo vzrástla. A napriek stratám Kodak nedávno oznámil, že má v úmysle túto časť svojho podnikania rozšíriť. Naďalej tak vyrába filmy a chemikálie pre podniky, vrátane filmového priemyslu, a licencuje svoju značku pre rad spotrebných produktov.
Napriek dlhom a prázdnej pokladnici však generálny riaditeľ Kodaku Jim Continenza vo svojej správe o hospodárení zostal optimistom. „V druhom štvrťroku Kodak naďalej dosahoval pokrok v plnení nášho dlhodobého plánu napriek výzvam neistého obchodného prostredia,“ uviedol.
Trh mu zrejme príliš neverí. Hneď na druhý deň po zverejnení správy akcie Kodaku klesli o štvrtinu. Ďalšiu hotovosť chce firma získať ukončením platieb do svojho dôchodkového plánu a dúfa, že si tým kúpi čas.
Neostáva než dúfať, že neskončí rovnako tragicky ako jej zakladateľ George Eastman. Muž, ktorý nemal rád publicitu, často sa uzatváral vo svojej luxusnej rezidencii v Rochesteri a fotografií s jeho tvárou je málo, bol nájdený zastrelený v roku 1932 vo svojej posteli. Vedľa seba mal lístok s odkazom: Moji priatelia! Moja práca je hotová – prečo čakať.
Článok vyšiel na Forbes.cz a jeho autorkou je Jana Pšeničková.
