Čo keby vám niekto povedal, že už nikdy nebudete musieť pracovať? Keby sa vám prestala točiť hlava, pravdepodobne by ste sa spýtali: „Ale ako si kúpim oblečenie, jedlo a zaplatím účty?“
Odpoveď? „O všetko sa postarajú milióny robotov.“ Znie to ako sci-fi? Minulý týždeň Elon Musk predpovedal, že do roku 2035 alebo 2045 bude práca voliteľná.
Podľa šéfa Tesly umelá inteligencia nielenže urobí prácu zbytočnou, ale časom premení aj peniaze na absolútne irelevantné.
Práca? Iba ak dobrovoľná
„Predpovedám, že práca bude voliteľná. Bude to ako šport, hranie videohier alebo niečo podobné,“ povedal Musk.
„Ak budete chcieť pracovať, bude to rovnaké, ako keby ste si mohli ísť kúpiť zeleninu do obchodu alebo ju pestovať vo vlastnej záhrade. Pestovanie zeleniny v záhrade je oveľa namáhavejšie, ale niektorí ľudia to robia, pretože ich to jednoducho baví,“ vysvetlil najbohatší muž sveta.
Pre mnohých iných však vízia automatizovanej budúcnosti nie je až taká ružová, aspoň podľa prvých dôkazov, že umelá inteligencia nahrádza pracovné miesta pre začínajúcich zamestnancov a prispieva k ťažkej situácii generácie Z na trhu práce a vo všeobecnosti k stagnácii rastu príjmov.
SITA/AP
Na vlaňajšej konferencii Viva Technology 2024 Musk navrhol, že svet bez potreby pracovať by mohol byť založený na princípe „univerzálneho vysokého príjmu“, hoci neposkytol ďalšie podrobnosti o tom, ako by takýto systém fungoval.
Sam Altman, generálny riaditeľ OpenAI, ktorý už dlho obhajuje univerzálny základný príjem – pravidelné, bezpodmienečné platby jednotlivcom, zvyčajne poskytované štátom – hovorí o budúcnosti podobne.
Teraz však Musk zašiel ešte o krok ďalej. V jeho automatizovanej budúcnosti s dobrovoľnou prácou nebudú peniaze podľa miliardára problémom, pretože jednoducho nebudú potrebné.
Peniaze stratia význam
Musk čerpá inšpiráciu zo série sci-fi kníh Culture od Iaina M. Banksa. V nej autor, ktorý sa hlásil k socializmu, opisuje „post-nedostatkový“ svet plný superinteligentných bytostí s umelou inteligenciou, kde tradičné pracovné miesta neexistujú.
„V týchto knihách peniaze neexistujú. Je to celkom zaujímavé,“ povedal Musk. „A môj odhad je, že ak sa pozrieme dostatočne ďaleko do budúcnosti – za predpokladu, že umelá inteligencia a robotika sa budú naďalej zlepšovať, čo sa zdá pravdepodobné – peniaze stratia svoj význam,“ povedal Musk.
Profimedia
Aj keby sa táto predpoveď naplnila, väčšina ľudí sa viac zaujíma o súčasnosť a oveľa bližšiu budúcnosť. A jednou z najväčších obáv pracovnej sily v roku 2025 bolo nájsť si prácu na preplnenom trhu a masívne prepúšťanie.
Hospodárske neistoty viedli pracovníkov k prijatiu rôznych taktík prežitia – od „tichého odchodu“ cez „office frogging“ až po „job hugging“.
Ale čo keby ste žili vo svete, kde úzkosť z prepúšťania a pocit uviaznutia v nenávidenej práci boli len vyhynutými dinosaurami minulosti?
Sci-fi alebo realita
Tieto utopické vyhliadky však ostro kontrastujú s tým, čo vidíme okolo seba dnes. Startupy zamerané na umelú inteligenciu oslavujú vyčerpanie v mene produktivity.
Zavádzajú extrémne vyčerpávajúce pracovné rozvrhy „9 – 9 – 6“ (od deviatej do deviatej, šesť dní v týždni) v snahe predbehnúť Čínu a „vyhrať preteky v umelej inteligencii“.
Teraz však podľa Elona Muska môže budúcnosť práce vďaka umelej inteligencii spočívať v tom, že budeme pracovať menej alebo vôbec.
Foto: Unsplash, Bolivia Inteligente
Toto hovorí ten istý muž, ktorý v roku 2023 na Svetovom vládnom samite v Dubaji v Spojených arabských emirátoch nazval ChatGPT „jedným z najväčších rizík pre budúcnosť civilizácie“.
A ten istý muž, ktorý bol v roku 2022 obvinený z korporačného otroctva, keď chválil čínskych zamestnancov Tesly za to, že „pracujú do tretej ráno“, zatiaľ čo Američania sa podľa neho „snažia vyhnúť práci úplne“.
A je to ten istý muž, ktorý oznámil koniec práce na diaľku vo svojej spoločnosti vyrábajúcej elektrické autá a prepustil takmer polovicu zo 7-tisíc zamestnancov Tesly.
Muskov obrat
Teraz však Musk v úplnom obrate predpovedá éru voliteľnej práce, ktorú porovnáva s rozhodnutím venovať sa športu, hrať videohry alebo pestovať zeleninu v záhrade.
Predpovedá, že dni preťaženia, pocitu uviaznutia v nenávidenej práci alebo tlaku na prijatie vedľajšej práce, aby ste vyžili, skončia v najbližších desiatich až dvadsiatich rokoch.
Podľa neho roboty odstránia všetky vaše pracovné problémy a vy si budete môcť slobodne vybrať, či chcete pracovať, alebo nie.
Zaujímalo ma, čo si o Muskových predpovediach myslia ostatní lídri, tak som si urobil malý prieskum a zistil som, že nie je sám.
SITA, AP
Rozprával som sa s Alim Goharom, riaditeľom ľudských zdrojov v spoločnosti Software Finder, ktorý mi povedal, že Muskov nápad nie je vôbec nereálny.
„O 20 rokov budú mať niektorí vysoko kvalifikovaní pracovníci s vedomostnými zručnosťami možnosť prestať pracovať vďaka automatizácii a softvérovým ekosystémom poháňaným umelou inteligenciou,“ hovorí Gohar.
„Ale milióny ľudí budú pravdepodobne naďalej závislých od práce ako od nevyhnutnosti. Najväčšia priepasť bude takmer určite medzi tými, ktorí si môžu dovoliť nepracovať, a tými, ktorí si to dovoliť nemôžu.“
Aká je hodnota práce?
Gohar tvrdí, že mnohí podceňujú mieru, do akej umelá inteligencia zmení náš vzťah k práci založenej na vedomostiach.
„Softvér prevezme nudné a opakujúce sa úlohy, čím ľuďom umožní sústrediť sa na kreativitu, stratégiu a empatiu,“ navrhuje.
„Pre niektorých to bude ako voliteľná práca. Pre iných, najmä v manuálnych profesiách alebo pozíciách zameraných na priamy kontakt s ľuďmi, môže technológia skôr zvýšiť tlak, ako ho zmierniť.“
Hovoril som aj s Kazom Hassanom, riaditeľom komunity a analýz v spoločnosti Unily, platforme pre zamestnaneckú skúsenosť poháňanej umelou inteligenciou.
Verí, že Musk meria prácu podľa zastaraného modelu a nedokáže rozpoznať skutočnú hodnotu ľudí vo svete práce.
„Počas posledných storočí sme prácu hodnotili podľa splnených úloh a investovaného času,“ argumentuje Hassan.
„Koľko projektov bolo dodaných? Koľko hodín bolo odpracovaných? Koľko e-mailov bolo odoslaných? K ľudskému prínosu sme pristupovali, ako keby išlo o výstup stroja: kvantifikovateľný, opakovateľný a škálovateľný.“
Jediná konkurenčná výhoda
Hassan verí, že umelá inteligencia odhalí krehkosť tohto modelu. Poukazuje na to, že umelá inteligencia vyniká v rozpoznávaní vzorov a optimalizácii procesov, ale nedokáže replikovať chaotickú či kontextovú prácu, ktorá je hnacou silou skutočného úspechu organizácie.
Patria sem napríklad „strategická intuícia, ktorá rozpoznáva zmeny na trhu skôr, ako ich zachytia údaje. Kultúrny preklad, ktorý pomáha rozptýleným zamestnancom zjednotiť sa okolo spoločného cieľa. Rozhodovanie, ktoré vyvažuje konfliktné priority v situáciách, kde neexistuje jednoznačná správna odpoveď“.
Hassan hovorí, že to vidí na vlastné oči v korporáciách, ktoré implementujú umelú inteligenciu. „Organizácie, ktoré sa ponáhľajú automatizovať všetko, objavujú niečo nepríjemné: ťažko merateľná ľudská práca, ktorú podcenili, sa náhle stala ich jedinou konkurenčnou výhodou.“
Revolúcia na pracovisku
„Väčšina organizácií strávila desaťročia školením zamestnancov, aby sa považovali za vykonávateľov úloh, a nie tvorcov významu,“ poznamenáva.
„Hovorili sme ľuďom, že ich hodnota spočíva v efektívnom vykonávaní úloh, zatiaľ čo kreatívne riešenie problémov je len príjemným bonusom. Optimalizovali sme ukazovatele produktivity, ktoré umelá inteligencia teraz bez námahy prekonáva, a mnohí nemajú alternatívny rámec na pochopenie svojej hodnoty.“
Hassan tvrdí, že musíme prestať zamieňať automatizáciu úloh s elimináciou ľudského prínosu, a dodáva, že organizácie musia radikálne prehodnotiť spôsob, akým formulujú a odmeňujú ľudskú prácu.
Freepik
„To znamená zbaviť sa ‚divadla produktivity‘: nekonečných schôdzí, predstieranej zaneprázdnenosti a metrík, ktoré merajú aktivitu namiesto vplyvu,“ trvá na svojom.
Podľa Hassana výkonnostnými šampiónmi nasledujúcej éry nebudú organizácie, ktoré nahradia ľudí umelou inteligenciou.
„Budú to tie, ktoré vytvoria „superpracovníkov“ – ľudí, ktorí sú si istí svojou jedinečnou ľudskou hodnotou a vedia, ako využiť agentov umelej inteligencie na zlepšenie svojho úsudku, kreativity a strategického vplyvu,“ hovorí.
Článok vyšiel na Forbes.com.
